Referát sa zaoberá štruktúrou a funkciou oka, ako aj procesom videnia. Popisuje jednotlivé vrstvy oka, ich úlohu pri vnímaní svetla a farieb, a vysvetľuje, ako sa obraz prenáša do mozgu.
- Oko je zložené z troch hlavných vrstiev: vonkajšia vrstva (bielko a rohovka), stredná vrstva (cievovka, dúhovka, šošovka) a vnútorná vrstva (sietnica).
- Dúhovka obsahuje zrenicu, ktorá reguluje množstvo svetla vstupujúceho do oka.
- Sietnica obsahuje tyčinky a čapíky, ktoré sú zodpovedné za čiernobiele a farebné videnie.
- Priestorové videnie je umožnené rôznymi uhlami dopadu svetelných lúčov do očí.
- Sklovec a šošovka sa prispôsobujú vzdialenosti pozorovaného predmetu, čo ovplyvňuje ostrosť obrazu.
- Slzy chránia oko pred vysychaním a infekciami a odtekajú do nosovej dutiny.
sloh/mlady-clovek/" class="wiki-link" title="Viac o: človek">Človek sa orientuje v priestore najmä zrakom – jeho ústrojom je oko. Jej vonkajšia vrstva, bielko, je väzivová, vpredu prechádza do priehľadnej rohovky. Stredná vrstva sa skladá z cievovky, vpredu z vráskavcového fyzika/pohyb-telesa/" class="wiki-link" title="Viac o: telesa">telesa, na ktorom visí priehľadná pružná šošovka a z dúhovky. V dúhovke je otvor – zrenica. Zrenica sa sťahom svalov v dúhovke zväčšuje alebo zmenšuje podľa množstva svetla dopadajúceho do oka. Vnútorná vrstva je sietnica. Obsahuje opis-bunky/" class="wiki-link" title="Viac o: bunky">bunky citlivé na svetlo – tyčinky a čapíky. Pomocou tyčiniek získavame čiernobiely obraz pozorovaného okolia, pomocou čapíkov vidíme farebne. Žltá škvrna obsahuje len čapíky, je to miesto najostrejšieho videnia. To, že svetelné lúče dopadajú do každého oka z trocha iného uhla, umožňuje priestorové videnie. Vnútri oka sa nachádza rôsolovitá hmota – sklovec. Stiahnutím kruhovito usporiadaných svalov vráskovcového telesa povolia väzy, na ktorých je zavesená šošovka a tá sa svojou pružnosťou viac vyklenie. Pri pohľade do diaľky je šošovka plochá, pri pohľade na blízky oblasti/" class="wiki-link" title="Viac o: predmet">predmet je vypuklejšia. Lúče z pozorovaného predmetu prechádzajú rohovkou, šošovkou a sklovcom a dopadajú na sietnicu, kde podráždia tyčinky a čapíky. Vzruchy, ktoré tu vznikajú, vedú zrakovým nervom do mozgu, do kôry záhlavného laloka. Až tam si uvedomujeme pozorovaný predmet. Preto ak dôjde k poškodeniu záhlavného laloka, môže človek oslepnúť, aj keď nemusí mať poškodené oko. Vnútornú stranu mihalníc pokrýva blana – spojovka, ktorá prechádza na očnú guľu. Medzi očnou a vnútornou stranou mihalníc je štrbinový priestor - ktorý sa volá spojovkový vak. Zo slznej žľazy do neho stekajú slzy, ktoré bránia vysýchaniu rohovky oka, odplavujú prach a zabraňujú množeniu mikroorganizmov. Slzy odtekajú slznými kanálikmi vo vnútornom kútiku oka do nosovej dutiny. Na oko sa upínajú okohybné svaly. Ktoré otáčajú okom tak, že sa pohľad môže sústrediť na pozorovaný predmet. Pri nesprávnej súhre okohybných svalov nastáva škúlenie. .
🤔 Najčastejšie otázky k téme
Akú úlohu má dúhovka v oku?
Dúhovka reguluje veľkosť zrenice a tým aj množstvo svetla, ktoré vstupuje do oka.
Čo sú tyčinky a čapíky v sietnici?
Tyčinky sú bunky citlivé na svetlo, ktoré umožňujú čiernobiele videnie, zatiaľ čo čapíky umožňujú farebné videnie.
Prečo môže poškodenie záhlavného laloka spôsobiť slepotu?
Poškodenie záhlavného laloka môže narušiť spracovanie vizuálnych informácií, aj keď oko samotné nie je poškodené.