Rýchle zhrnutie referátu

Referát sa zaoberá zákonom Zalenského, ktorý popisuje rozdiely v anatomickej stavbe listov rastlín v závislosti od ich umiestnenia na rastline. Vyššie postavené listy majú odlišnosti v počte a veľkosti buniek, vodivých pletivách a prieduchoch, čo je ovplyvnené ekologickými podmienkami, ako je svetlo a vlhkosť.

  • Zákon Zalenského popisuje anatomické rozdiely medzi listami na rôznych výškach rastliny.
  • Vyššie postavené listy majú viac vodivých pletív a menšie bunky a prieduchy na jednotku plochy.
  • Ekologické podmienky, ako svetlo a vlhkosť, ovplyvňujú anatomickú stavbu listov.
  • Rastliny sú rozdelené do štyroch ekologických skupín: hydrofyty, hygrofyty, mezofyty a xerofyty.

Pri bežnom pohľade na rastlinu sa javia listy viac - menej rovnaké. Detailnejšie mikroskopické štúdie listov však ukázali, že anatomická stavba listu sa mení, a to podľa postavenia listu na rastline. Tieto vzťahy po prvý raz spozoroval ruský botanik V. R. ZALENSKIJ v rokoch 1902 - 1904.

Formulácia pozorovaných vzťahov tvorí zákon Zalenského:

  • 1. Vyššie postavené listy v porovnaní so spodnými listami majú na jednotku listovej plochy viac vodivých pletív. Od nižších poschodí listov k vyšším sa na jednotku listovej plochy zväčšuje úhrnná dĺžka cievnych zväzkov. Tento úkaz je nápadný najmä pri rastlinách rastúcich na suchých a slnečných stanovištiach.
  • 2. Od spodných listov k vrchným sa zmenšuje veľkosť buniek i prieduchov, ale zväčšuje sa ich počet na jednotku listovej plochy.
  • 3. Vyššie postavené listy majú menšiu laločnatosť pokožkových buniek, ich vonkajšie bunkové steny hrubnú, pribúdajú mechanické pletivá, zväčšuje sa počet trichómov.
  • 4. Vyššie postavené listy majú intenzívnejšie vyvinutý palisádový parenchým a menšie interce-
luláry v mezofyle. Tieto rozdiely v anatomickej stavbe listov sú podmienené rozdielnymi ekologickými pod- mienkami. Vyššie postavené listy sú napríklad vystavené intenzívnejšiemu slnečnému svetlu a prehrievaniu ako listy spodné. Nevyhnutne sa preto musí zvýšiť intenzita transpirácie, aby rast- lina mohla odolávať prehriatiu a ochrániť vegetačný vrchol pred poškodením. Preto sa zvyšuje počet prieduchov, zväčšuje sa množstvo vodivých pletív, počet trichómov, hrubnú bunkové steny a pod. Zákon Zalenského treba brať do úvahy aj pri všetkých fyziologických a bioche- mických analýzach listov. Postupne, ako sa mení stavba listov, mení sa aj ich fyziologická či biochemická aktivita. Preto pri analýzach treba brať do úvahy postavenie listov na stonke a vzájomne porovnávať len rovnocenné listy. Z faktorov prostredia pôsobia na anatomickú stavbu listu najviac svetlo a vlhkosť. Podľa podmienok stanovišťa sa rozlišujú štyri základné ekologické skupiny rastlín - hydrofyty, hygrofyty, mezofyty a xerofyty. K hydrofytom patria rastliny/" class="wiki-link" title="Viac o: vodné rastliny">vodné rastliny, ktoré majú anatomickú stavbu listu veľmi jednodu- chú. Napríklad vodomor má čepeľ iba z dvoch vrstiev pokožky, sloh/opis-bunky/" class="wiki-link" title="Viac o: bunky">bunky majú veľa chloroplastov Hygrofyty a tieňomilné rastliny sú prispôsobené vlhkým stanovištiam.

🤔 Najčastejšie otázky k téme

Kto prvý spozoroval zákon Zalenského?

Zákon Zalenského prvýkrát spozoroval ruský botanik V. R. Zalenskij v rokoch 1902 - 1904.

Aké faktory ovplyvňujú anatomickú stavbu listov?

Najviac ovplyvňujú anatomickú stavbu listov faktory prostredia ako svetlo a vlhkosť.

Aké sú štyri základné ekologické skupiny rastlín?

Štyri základné ekologické skupiny rastlín sú hydrofyty, hygrofyty, mezofyty a xerofyty.