Referát sa zaoberá charakteristikou vyšších rastlín, ich štruktúrou, rozmnožovaním a biochemickými vlastnosťami. Popisuje autotrofné eukaryotické rastliny s trvalými pletivami, ich fotosyntetické schopnosti, ako aj rôzne vývojové vetvy a oddelenia rastlín.
- Vyššie rastliny sú autotrofné, mnohobunkové eukaryoty s trvalými pletivami.
- Bunky obsahujú chlorofyl a, b a karotenoidy pre fotosyntézu.
- Pohlavné rozmnožovanie zahŕňa antitetickú rodozmenu medzi gametofytickou a sporofytickou generáciou.
- Telo rastlín je rozčlenené na koreň, stonku, listy a výtrusnice.
- Vyššie rastliny majú schopnosť tvoriť lignín, kutín a suberín na ochranu pred vyschnutím.
Patria sem prevažne autotrofné, mnohobunkové eukaryotické rastliny s trvalými a pravými pletivami, ktoré sú funkčne špecializované a stavebne diferencované. Živé sloh/opis-bunky/" class="wiki-link" title="Viac o: bunky">bunky majú zreteľné jadro a bunkovú stenu, ktorú tvorí celulóza a hemicelulóza a neobsahuje chitín. Bunky, ktoré zabezpečujú fotosyntetickú asimiláciu, majú v chromatofóroch chlorofyl a, b a karotenoidy. Výtrusy machorastov, ako aj ostatných oddelení - plávúňorastov, prasličkorastov a sladičorastov, i mikrospóry (peľové zrnká) semenných rastlín vznikajú rovnakým spôsobom - tetradogenézou materskej bunky. rozmnožovanie">Pohlavné rozmnožovanie sprevádza antitetická rodozmena, v ktorej sa postupne zoslabuje pohlavná - gametofytická generácia a zosilňuje nepohlavná generácia - sporofytická, Telo vyšších rastlín - sporofyt (kormus) je rozčlenené na základné orgány - koreň, stonku, listy a výtrusnice a má bohato vyvinutú sústavu vodivých a krycích pletív. Z biochemických vlastností vyšších rastlín treba spomenúť schopnosť tvorby lignínu, kutínu a suberínu, ktoré zabezpečujú ochranu tela rastlín pred vyschnutím a tým aj ich existenciu a rozšírenie na pevnine. Medzi vyššími rastlinami je niekoľko samostatných vývojových línií, ktorých pôvod treba hľadať v prvých suchozemských cievnatých rastlinách, v oddelení rýniorastov (Rhyniophyta). Z nich sa vyvinuli reprezentanti gametofytickej vývojovej vetvy (machorasty - Bryophyta), aj reprezentanti sporofytickej vývojovej vetvy, ktorá má absolútnu prevahu a sledujeme v nej niekoľko vývojových smerov, založených hlavne na rozdielnom vzniku a pôvode listov, ako aj umiestnení výtrusníc. Z výtrusných cievnatých rastlín majú osobitné postavenie prútovkorasty (Psilotophyta), ktorým sa vyvinuli listy emergenčného (enačného) pôvodu - enafyly. Ďalšie dve oddelenia - plavúňorasty (Lycopodiophyta) a prasličkorasty (Equisetophyta) predstavujú skupinu rastlín s mikrofylovým typom listov, s čím je v korelácii tzv. stachyospória, pri ktorej boli pôvodne výtrusnice umiestnené na útvaroch stonkového pôvodu, na sporangiofóroch. V poslednom oddelení - sladičorasty {Polypodiophyta} majú zástupcovia listy megafylového typu, s čím je v korelácii tzv. fylospória, pri ktorej sú výtrusnice od začiatku vývoja umiestené na plochých výtrusných listoch, na sporofyloch.
🤔 Najčastejšie otázky k téme
Aké sú hlavné charakteristiky vyšších rastlín?
Vyššie rastliny sú autotrofné, mnohobunkové eukaryoty s trvalými a pravými pletivami, ktoré sú funkčne špecializované.
Čo je to pohlavná rodozmena?
Pohlavná rodozmena je proces, pri ktorom sa striedajú gametofytická a sporofytická generácia, pričom sa zoslabuje prvá a zosilňuje druhá.
Aké biochemické vlastnosti majú vyššie rastliny?
Vyššie rastliny majú schopnosť tvoriť lignín, kutín a suberín, čo im pomáha chrániť sa pred vyschnutím.