Referát sa zaoberá vulkanickou činnosťou, konkrétne výbuchom sopky Mauna Loa na Havaji a jej vplyvom na vznik a vývoj vulkanických hôr. Popisuje proces erupcií, vznik lávových kôpok a význam sopiek pre formovanie ostrovov.
- Sopka Mauna Loa je jednou z najväčších sopiek na svete.
- Vulkanická činnosť zahŕňa výbuchy, ktoré vytvárajú lávové fontány a uvoľňujú plyny a popol.
- Sopky môžu vzniknúť aj pod morskou hladinou a prispievajú k formovaniu ostrovov.
- Príkladom mladého vulkánu je Paricutin, ktorý vznikol v Mexiku v roku 1943.
- Sopka Surtsey na Islande vznikla v roku 1963 a zväčšila plochu ostrova na 1.9 km².
Ked vybuchla sopka MAUNA LOA na Havaji, vytvorila lavove fontany a ohnivo oziarila nebo.Planeta Zem nas timto spôsobom zoznamila s jednim zo svojich najmohutnejsich zdrojov fyzika/jaderna-energie/" class="wiki-link" title="Viac o: energie">energie- s vulkanickou cinnostou. Sopka Mauna Loa sa narodila v hlbke oceanu a za miliony rokov, nespocetnymi erupciami vyrastla vo vulkanicku horu, ktora teraz vycnieva vysoko nad hladinou mora.Sopka je vlastne diera v zemi. Touto dierou vytriskuje do vzduchu ohniva zmes plynou, vodnych par, popola a kuskou roztavenych hornin. Ciastocky vulkanickeho popola spadnu k zemi, usadia sa a ztuhnu vo svetle na sivu horninu. Za miliony rokov vytvoria jednotlive vrstvy lavy vulkanicku horu, vacsinou charakteristickeho kozoviteho tvaru s kraterom na vrchole. Vacsina vulkanov vznika pod morskou hladinou. Niektorte sopky su velmi mlade, napriklad vío february 1943 sa narodil novy vulkan v Mexiku. Jedneho dna sa v kukuricnom poli objavila trhlina. O dvadsatstyri hodin neskôr sa otvorila na 25 metrovsiroku priepast, aby odhalila kotol popola a zhavu lavu.Za nedlho sa vytvorila 10 metrov vysoka lavova kôpka. O devat rokov neskôr sopka, nazyvana Paricutin, dosiahla svojej najvyssej vysky 405 metrov. Sopky polozili zaklady niektorym ostrovom. V roku 1963 nahle vybuchla sopka blizsko juzneho pobrezia Irska a vychrlila vysoko stlp vodnych par a dymu. Sopka zacala chrlit aj lavu, ktora vytvorila novy ostrov. Dostal meno Surtsey po norskom bohu ohna. Sopka chrlila lavu po cele tri roky a zvatsila plochu ostrova na dnesnych 1.9 kilometrov stvorcovych. Teplota lavy vytekajucej zo sopky môze dosiahnut az tisic stupnov celzia. Rychlost stekajucej lavy môze presiahnut 165 metrov za seskundu.
🤔 Najčastejšie otázky k téme
Aké sú hlavné zloženia lávy pri erupciách sopiek?
Láva pri erupciách obsahuje zmes plynov, vodných pár, popola a kusov roztavených hornín.
Akú teplotu môže dosiahnuť láva pri erupcii?
Teplota lávy vytekajúcej zo sopky môže dosiahnuť až 1000 stupňov Celzia.
Aká je rýchlosť stekajúcej lávy?
Rýchlosť stekajúcej lávy môže presiahnuť 165 metrov za sekundu.