Eukaryotické rastliny, predovšetkým autotrofné, sa delia na rôzne vývojové vetvy na základe prítomnosti rôznych typov chlorofylu. Nižšie rastliny, známe ako riasy, sa klasifikujú do troch hlavných skupín: červené, hnedé a zelené riasy, pričom niektoré heterotrofné organizmy sú tiež zaradené medzi nižšie rastliny. Fylogenetický vývoj stielky ukazuje rôzne formy, od jednobunkových po mnohobunkové organizmy, pričom každá forma má svoje špecifické vlastnosti a adaptácie na životné prostredie.
- Eukaryotické rastliny sú prevažne autotrofné a obsahujú rôzne typy chlorofylu.
- Riasy sú klasifikované do troch hlavných vývojových vetiev: červené, hnedé a zelené riasy.
- Nižšie rastliny zahŕňajú aj niektoré heterotrofné organizmy ako oomycéty.
- Fylogenetický vývoj stielky zahŕňa rôzne formy, od jednobunkových (napr. chlamydomonáda) po mnohobunkové (napr. drobnozrnko).
Eukaryotické sú prevažne autotrofné rastliny, ktoré majú v tylakoidoch chloroplastov okrem chlorofylu a ešte niektorý ďalší druh chlorofylu: b, c, d. Telo nižších rastlín tvorí jednobunková alebo mnohobunková stielka; v stielke nikdy nie sú cievne zväzky. Podľa prítomnej dvojice chlorofylov rozoznávame:
- 1. "červenú vývojovú vetvu" s chlorofylmi a, d; jediné sinice/" class="wiki-link" title="Viac o: oddelenie">oddelenie: Červené riasy (Rhodophyta);
- 2. "hnedú vývojovú vetvu" s chlorofylmi a, c; 4 oddelenia, z ktorých najdôležitejšie sú: chromofyty (Chromophyta);
- 3. "zelenú vývojovú vetvu" s chlorofylom a, b; 2 oddelenia červenoočká (Euglenophyta); zelené riasy (chlorofyty) (Chlorophyta).
Medzi nižšie rastliny sa pôvodne zatrieďovali len autotrofné eukaryotické organizmy a nazývali sa riasy (Algae). Podľa najnovších štúdií sa medzi nižšie rastliny zaraďujú aj niektoré heterotrofné organizmy, napr. trieda oomycéty (Oomycetes).
Fylogenetický vývoj stielky:
Najjdenoduchšiu stielku má napríklad chlamydomoáda. Druhy tohto rodu sú bežne rozšírené v sladkých vodách, od najčistejších až po veľmi znečistené a vo vlhkej pôde. Bunka má celulózovú bunkovú stenu. Aktívne sa pohybuje pomocou dvoch rovnako dlhých bičíkov (pri pohybe sú pred vlastnou bunkou). V blízkosti bazálneho telieska bičíkov sú dve pulzujúce vakuoly, ktoré sa v krátkych intervaloch napĺňajú a navonok vyprázdňujú. Stigma, červená očná škvrna, organela, ktorá vníma svetelné podráždenie, leží na chloroplaste. V bunke je jeden alebo viac chloroplastov. Bunka chlamydomonády je príkladom bičíkatého vývojového stupňa stielky: organizmy majú celulózovú bunkovú stenu alebo sú aj nahé, jeden alebo aj viac bičíkov, ktoré zabezpečujú pohyb v prostredí. Na vyššom stupni sú druhy rodu chlorela. Bunky sa vyskytujú jednotlivo v planktóne a v pobrežných vodách, na vlhkých miestach a v pôde. V bunkách je často pyrenoid (bielkovinové teliesko obalené škrobom), prípadne olejové kvapôčky a nepulzujúce vakuoly. Vývojový stupeň, ktorý dosiahla chlorela, nazývame kokálny: stielku tvorí nepohyblivá bunka, ktorá má bunkovú stenu, bunka neobsahuje pulzujúce vakuoly, nemá ani stigmu. Bunky vlákna drobnozrnka sú rovnocenné, rozdielna je len bazálna bunka, ktorou vlákno prirastá na podklad. Druhy rodu drobnozrnko a kaderavka dosiahli vláknitý vývojový stupeň stielky: stielka má tvar rozkonáreného vlákna zloženého z jedného alebo viacerých radov buniek, prípadne aj z niekoľkých vrstiev buniek.
🤔 Najčastejšie otázky k téme
Čo sú eukaryotické rastliny?
Eukaryotické rastliny sú organizmy, ktoré majú bunky s jadrom a sú prevažne autotrofné, čo znamená, že si vyrábajú vlastnú potravu pomocou fotosyntézy.
Aké sú hlavné skupiny nižších rastlín?
Hlavné skupiny nižších rastlín sú červené riasy, hnedé riasy a zelené riasy, ktoré sú klasifikované na základe prítomnosti rôznych typov chlorofylu.
Aké sú charakteristiky chlamydomonády?
Chlamydomonáda má celulózovú bunkovú stenu, pohybuje sa pomocou dvoch bičíkov, a obsahuje chloroplasty a pulzujúce vakuoly, ktoré pomáhajú pri regulácii osmotického tlaku.