Zemské teleso je zložené z troch hlavných obalov: zemskej kôry, zemského plášťa a zemského jadra, pričom každý obal má svoje špecifické chemické a fyzikálne zloženie. Zemská kôra je tenký pevný obal, zatiaľ čo plášť a jadro majú rôzne vrstvy a zloženie, vrátane teplotných pomerov, ktoré sa zvyšujú s hĺbkou.
- Zemská kôra zaberá 1.5% objemu Zeme a jej hrúbka kolíše od 5 km pod oceánmi do 40 km pod pevninou.
- Zemský plášť sa skladá z vrchného plášťa, astenosféry a spodnej vrstvy, pričom jeho hrúbka môže dosiahnuť až 700 km.
- Zemské jadro je pravdepodobne zložené zo zliatiny železa a niklu a je rozdelené na vonkajšiu tekutú a vnútornú pevnú zónu. Teplota vo vnútri Zeme stúpa s hĺbkou, dosahujúc až 3 000 stupňov v hĺbke 2 900 km.
Zemské teleso pozostáva z viacerých zemských obalov, z ktorých má každý svoje špecifické, chemické a fyzikálne drogy-zlozenie-rozdelenie-ucinky/" class="wiki-link" title="Viac o: zloženie">zloženie. Obaly sú zoskupené do troch hlavných sfér čiže vrstiev; zemskej kôry, zemského plášťa a zemského jadra.
Zemská kôra; je povrch je pevný v pomere k celej zemi zaberá 1.5% objemu zeme. Je to tenký obal zložený z pevných hornín rôzneho pôvodu a veku. Ak zemetrasné vlny prechádzajú horninami s odlišnou hustotou, na ich rizhraní sa lámu ako svetlo, keď prechádza cez sklo. Ak narazia na rozhranie pod ostrým uhlom odrazia sa. Vlny zo vzdialených zemetrasení prechádzajú kôrou pod tupými uhlami, zatiaľ čo vlny z blízkych zemetrasení vnikajú do kôry pod ostrými uhlami. Ak teda poznáme uhly, rýchlosť a vzdialenosť, ktorú prekonali zemetrasné vlny, môžeme vypočítať hĺbku a hustotu rôznych obalov Zeme. Chemické zloženie kôry a zemského plášťa poznáme vďaka priamemu skúmaniu hornín z povrchovej, alebo pripovrchovej vrstvy. Vrchná kôra pod kontinentmi sa nazýva sial. Pod oceánmi a pod kontinentálnym sialom leží sima. Sial má hustotu 2,7 gramu na centimeter kubický, sima 2,9 gramu na centimeter kubický. Sialické kontinenty vytvorené z ľahších materiálov, než je sima, plávajú na sime ako ľadovce v mori. Hrúbka Zemskej kôry kolíše od 40 km pod pevninou do 5 km pod oceánmi.
Zemský plášť; O tom čo sa nachádza pod vrchným plásťom vieme iba málo pravdepodobne sa skladá z tenkej, pevnej vrstvy siahajúcej do hĺbky 60- 100 km, a z plastickej vrstvy, astenosféry, ktorá je tvorené roztavenými horninami, hrubej 200 km a nakoniec zo spodnej vrstvy hrubej 700 km.
Zemské Jadro je zložené pravdepodobne zo zliatiny železa a niklu, v hĺbke 5 150 km je rozdelené na vonkajšiu a vnútornú zónu. Predpokladá sa že vrchná zóna je tekutá lebo sa na nej zastavujú priečne (sekundárne)zemetrasné vlny, zatiaľ čo vnútorná zóna je asi pevná, pretože pozdĺžne (primárne)vlny sa v nej pohybujú o niečo rýchlejšie. Kľúč k rozlúšteniu záhady zloženia Zeme predstavujú fyzika/meteority/" class="wiki-link" title="Viac o: meteority">meteority, ktoré na ňu dopadajú. Sú buď kamenné alebo prevažne železné. Pomer počtu železných k počtu kamenných sa približne rovná pomeru Zemského jadra k plášťu.
Tepelné pomery vo vnútri Zeme; Od povrchu smerom do hĺbky teplota stúpa. Vo vrchnom plášti v hĺbke 50 kilometrov je 800 stupňov, v hĺbke 1000 kilometrov 1 800 stupňov. Teplota spodného plášťa v hĺbke 2 000 km sa odhaduje na 2 250 stupňov, v hĺbke 2 900 km je to až 3 000 stupňov.
🤔 Najčastejšie otázky k téme
Aké sú hlavné vrstvy Zeme?
Hlavné vrstvy Zeme sú zemská kôra, zemský plášť a zemské jadro.
Čo je to sial a sima?
Sial je vrchná kôra pod kontinentmi, zatiaľ čo sima leží pod oceánmi a pod kontinentálnym sialom.
Aká je teplota vo vnútri Zeme?
Teplota vo vnútri Zeme stúpa s hĺbkou, dosahujúc 800 stupňov v hĺbke 50 km a až 3 000 stupňov v hĺbke 2 900 km.