Referát sa zaoberá prispôsobením organizmov na život v extrémnych podmienkach púšte a chladných oblastí, pričom sa zameriava na rôzne živočíchy a ich unikátne adaptácie.
- Púšť nie je opustená, ale domovom mnohých organizmov.
- Fenek má veľké uši, ktoré mu pomáhajú regulovať telesnú teplotu.
- Studenokrvné živočíchy, ako púštne hady a gekóny, sa ukrývajú pred chladom.
- Ťavy sú prispôsobené životu v púšti, majú dlhé riasy a široké stupaje, a dokážu prežiť dlhé obdobia bez vody.
Či je vonku plus a či mínus, organizmy si vždy nájdu spôsob ako prežiť. Ďalšia vlastnosť, ktorú môžu ľudia rastlinám a zvieratám ticho závidieť. Dnes si preosejeme púšť, ale prebrázdime aj naoko nehostinné kraje v oblasti oboch pólov.
Život púšti">na púšti Mnohí ju považujú za opustenú, mŕtvu. No púšť je domovom mnohých organizmov. Spomenieme len niektoré, na ktorých si ukážeme, ako odolávajú jej podmienkam. Púšť ožíva krátko po západe slnka, keď jeho vražedné lúče zmiznú za obzorom a piesok je príjemne prehriaty. Zo svojej nory vychádza na lov fenek – nápadne ušatá púštna líška. Na rozdiel od niektorých ľudí sa za svoje uši nehanbí. Práve naopak, tento orgán">sluchový orgán jej umožňuje vyrovnať sa s vysokými teplotami. Tenký, dokonale prekrvený ušný boltec totiž vyžaruje do okolia množstvo telesného tepla. Preto naopak živočíchy, obývajúce chladné oblasti, sa snažia svoje ušnice čo najviac zmenšiť, aby tepelné straty obmedzili na minimum. Fenkom a podobným „ucháňom“ však veľké uši nielen svedčia, ale im hlavne pomáhajú v boji proti prehriatiu. S ústupom slnka sa piesok ochladzuje a teplota vzduchu klesá fyzika/ako-rychlo-ako-este-rychlejsie/" class="wiki-link" title="Viac o: rýchlo">rýchlo až na bod mrazu. Najskôr sa ukrývajú studenokrvné živočíchy. To sú tie, ktorých teplota tela závisí od teploty okolia. K nim patria púštne hady či gekóny. Predstavíme si dvoch zástupcov. Štrkáč rožkatý je v pokoji typickým hadom, no od iných sa odlišuje spôsobom, akým sa pohybuje. Keďže počas dňa je piesok neznesiteľne rozpálený, štráč sa po ňom nekĺže, ale namiesto toho sa vrhá do vzduchu a sledom kľukatých pohybov sa posúva vpred. Zaujímavým spôsobom si „chladí gumy“ gekón Aporosaura anchietae. Jednu alebo dve nohy drží zdvihnuté, a keď sa mu tie ochladia, zodvihne druhý pár nôh. Čo by to bola za púšť bez ťavy? Ťava jednohrbá, dromedár, žije v Afrike a na Arabskom polostrove, ťava dvojhrbá prevažne v Ázii. Odlišujú sa najmä počtom hrbov a hustotou srsti. Ázijská ťava má dlhšiu a hustejšiu srsť, znesie tak silnejšie a dlhšie trvajúce mrazy. Na život v púšťach sú však obe prispôsobené dômyselne. Dlhé riasy chránia oči a takisto aj nosové otvory pred pieskom. Majú široké stupaje, vďaka čomu sa nezabárajú do sypkého podkladu. A legendárne sú ich zásobárne vody, ukryté v hrboch. Pravda, nie sú to cisterny s vodou, ale obyčajný tuk. Pri dlhom pochode vyprahnutým územím sa chemicky spaľuje, pričom vzniká voda, a tak ťava vydrží aj dlhší čas bez pitia.
🤔 Najčastejšie otázky k téme
Aké organizmy žijú v púšti?
V púšti žijú rôzne organizmy, ako fenek, púštne hady, gekóny a ťavy.
Ako sa fenek prispôsobuje vysokým teplotám?
Fenek má veľké uši, ktoré mu pomáhajú vyžarovať telesné teplo a regulovať teplotu.
Čím sú ťavy prispôsobené na život v púšti?
Ťavy majú dlhé riasy na ochranu pred pieskom, široké stupaje, aby sa nezabárali do piesku, a dokážu ukladať vodu vo forme tuku.