Referát sa zaoberá historickým vývojom zdravotníckych budov od praveku po stredovek, pričom popisuje rôzne formy liečby a zdravotnej starostlivosti v rôznych kultúrach a obdobiach.
- Zdravotnícke zariadenia sú späté s vývojom spoločnosti a kultúry.
- V praveku bol lekár šaman, ktorý kombinoval psychológiu a náboženské praktiky.
- V antickom období neexistovali nemocnice, liečenie prebiehalo doma alebo v dome lekára.
- Rimania vytvorili valetudinária v vojenských táboroch ako prvé ústavné zariadenia.
- Kresťanstvo prinieslo vznik nemocníc pri kláštoroch, ktoré slúžili aj charitatívnym účelom.
- Stredoveké nemocnice boli skromné a situované blízko riek pre odvod odpadových vôd.
1.Prehľad vývoja zdravotníckych budov
Výstavba zdravotníckych zariadení vždy bola v dialektickej spätosti s vývojom ekonomika/obchodne-spolocnosti-druzstva-zdruzovanie-podnikov/" class="wiki-link" title="Viac o: spoločnosti">spoločnosti. Spoločnosti so svojou oficiálnou filozofiou a kultúrou, stavom lekárskych vied, ekonomickou základňou a technickým poznaním.
V dávnom praveku existencia vyvoj-cloveka/" class="wiki-link" title="Viac o: človeka">človeka závisela od zvierat, ktoré ulovili, alebo od úrody, ktorú mohol zozbierať. V osobe šamana bola integrovaná funkcia vtedajšieho lekára, ktorý však pracoval skôr ako psychológ v kombinácii s kňazom. Mimo mágie a náboženských praktík pracoval i so svojimi „lekárskymi“ znalosťami, založenými na pozorovaní priebehu choroby, na znalosti niektorých hygienických zásad, hydroterapie, masáže, diéty a poznania účinkov liečivých rastlín.">rastlín.
V mezopotámskej, sýrskej a egyptskej kultúre zasa viera v kráľovstvo mŕtvych určovala i vzťah k chorým.
Antický starovek napriek tomu, že určité druhy stavieb slúžiace vzdelaniu, športu a kúpeľom mal na vysokej kultúrno-funkčnej úrovni, nemocnice ešte nepoznal. Nemocní boli liečení doma, prípadne v dome lekára. Je pravda, že existoval akýsi druh liečební, avšak tieto asklepiá boli skôr svätyňami. Najznámejšie z týchto liečební je asklepium v Epidaure na Peloponéze, kde tvorí súčasť veľkolepého súboru stavieb.
Rimania už vytvorili určitý náznak ústavného zariadenia. Boli to tzv.valetudinária, ktoré dosiahli pomerne vysokú úroveň pri rímskych vojenských táboroch.
O ústavnej lekárskej starostlivosti v Európe môžeme hovoriť vlastne až pri nástupe kresťanstva.
Vtedajšie zdravotnícke pramene-institucie/" class="wiki-link" title="Viac o: inštitúcie">inštitúcie – ústavy boli zakladané v rámci náboženských akcií bohatých zakladateľov a takmer vždy boli zakladané pri kláštoroch. Ich názov hospicum, hospitalis etymologicky je odvodený z latinského slova hospes – hosť. Už i z toho slovného obsahu je zrejmé ,že nešlo len o ústav pre chorých ľudí, ale pre všetkých ľudí, ktorí strádali, opustených starcov, deti...Išlo vždy o charitatívne dôvody zakladania, liečenie nemocných nebolo ich hlavnou činnosťou. Priestorové riešenie stredovekých nemocníc spočiatku tvorili skromné stánky s jedným sálovým priestorom, neskôr sa stavali viacloďové sálové priestory podobné chrámovým priestorom /obr.1/ obr.1-Interiér stredovekej nemocnice v Ourcamp /Francúzsko/
Pri situovaní stredovekých nemocníc bola veľmi dôležitá blízkosť rieky pre odvod odpadových vôd. Preto boli nemocnice v mestách zakladané v blízkosti mestských riek.
🤔 Najčastejšie otázky k téme
Akú úlohu zohrával šaman v praveku v oblasti zdravotnej starostlivosti?
Šaman v praveku plnil funkciu lekára, psychológa a kňaza, pracoval s magickými praktikami a mal znalosti o liečivých rastlinách a hygienických zásadách.
Kedy sa začali budovať prvé nemocnice v Európe?
Prvé nemocnice v Európe sa začali budovať pri nástupe kresťanstva, väčšinou pri kláštoroch a z charitatívnych dôvodov.
Aké boli charakteristiky stredovekých nemocníc?
Stredoveké nemocnice boli skromné, často s jedným sálovým priestorom a situované blízko mestských riek pre odvod odpadových vôd.