/p>

1. Účtovníctvo, jeho predmet a štruktúra

účtovníctvo predstavuje relatívne uzatvorený systém informácií, ktorý poskytuje informácie v peňažnom vyjadrení o hospodárskej činnosti podniku a o výsledku tejto činnosti, čiže poskytuje informácie o majetku podniku, vlastnom imaní, záväzkoch, výnosoch, nákladoch, príjmoch, výdavkoch a výsledku hospodárenia. Podnik možno chápat ako:ekonomickú(tvorba materiálnych alebo duchovných statkov), sociálnu(poskytuje pracovné príležitosti), finančná a účtovná jednotka(ciele=dosiahnúť zisk, uhrádzať svoje záväzky, uskutočňovať hosp. činnosť). Základným cieľom je podať verný a pravdivý obraz o finančnej a výnosovej situácií. Predmet účtovníctva:majetok, záväzky, VI, nákady, výnosy, príjmy, výdavky,VH), musia byť zaúčtované a vykázané, v tom období s ktorým vecne a časovo súvisia. Účtovným obdobím može byť kalendárny, hospodársky rok. S cielom splniť ciele využíva účtovníctvo metodické prostriedky:oceňovanie, účty a podvojný zápis, inventarizácia, výkazy, doklady. Štruktúra účt. informačného systému: manažérske účtovníctvo a finančné. Manažérske=obsah tvoria nákladové účtovníctvo, kalkulácia nákladov, cien, sústava rozpočtov, metódy a systémy vnútornej kontroly, s nákladovým účtovníctvom je spojená kalkulácia(predbežná,výsledná), nemá právne stanovený obsah, ani formu. Finančné= vyústením je tvorba účtovnej závierky, bežné účtovníctvo, má právne stanovený obsah aj formu. Všetky prípady musia byť doložené dokladmi, vyjadrené v peňažných jednotkách, zásada podvojného účtovného zápisu a vykonávanie inventarizácie.

  • 2. Funkcie účtovníctva a jeho význam ako informačného systému
Informačný systém podniku predstavuje sústavu záznamov hospodárskych javov prebiehajúcich v podniku, z ktorých sa vytvárajú informácie potrebné v procese riadenia podniku. Účtovníctvo ako usporiadaný systém informácií predstavuje: vedenie účtovných kníh(bežné účtovníctvo), účtovnú závierku(určité výkazy presne k určitému dňu). Funkcie účtovníctva: dokumentačná (množstevné a hodnotové zobrazenie majetku, zobrazenie záväzkov), informačná(pre všetkých záujemcov a používateľov:vlastníci, spoluvlastníci, daňové orgány), kontrolná(kontroal hospodárnosti a rentability), základňa pre rozhodovanie(rozhodnutia v oblasti nákupu, financovania, skladovania, objemu a sortimentu výroby)

3. Požiadavky kladené na kvalitu účtovných informácií

K najdôležitejším kvalitatívnym charakteristikám účtovných informácií patria: relevantnosť, objektívnosť, včasnosť, zrozumiteľnosť, porovnateľnosť.Relevantnosť(ak pomáhajú predvídať vývoj v budúcnosti.) Včasnosť a aktuálnosť(majú byť k dispozícií v primeranom čase po skončení účtovného obdobia, na ktoré sa vzťahujú). Objektívnosť(nestrannosť, zabezpečuje ich preukaznosť alebo overiteľnosť a nezaujatosť. Preukaznosť alebo overiteľnosť znamená, že zistené informácie môžu byť nezávisle overené, nezaujatosť znamená, že pri ich zisťovaní sa nedala prednosť záujmom určitej skupiny používateľov. Objektívnosť zabezpečená preukázateľnosťou a neutrálnosťou spolu s verným zobrazením skutočnosti sú prejavom spoľahlivosti účt. informácií). Zrozumiteľnosť(informácie musia byť jasné, logické a nie komplikované). Porovnateľnosť(pri rozhodovaní a posudzovaní musia používatelia účt. informácií predkladanými rôznymi podnikmi tieto informácie porovnávať.)

4. Národná a nadnárodná úprava účtovníctva

Účtovníctvo usmerňuje štát prostredníctvom štátnej inštitúcie poverenej riadením účtovníctva(MF). Účtovníctvo je usmerňované národnými účtovnými štandardmi, ktorých tvorbu zabezpečujú profesijné inštitúcie. Predmetom právnej úpravy može byť bežné účtovníctvo a účtovné výkazy,(stanovenie ich formy, štruktúry a obsahu).Základnými právnymi normami upravujúcimi účtovníctvo u nás sú:Obchodný zákonník, zákon o účtovníctve(všeobecne záväzná právna forma), opatrenia Ministerstva Financií SR(stanovujú rámcové účtovné osnovy a postupy účtovania). Obchodný zákonník ukladá povinnosť viesť účtovníctvo v sústave podvojného a jednoduchého účtovníctva. Stanovuje povinnosť overiť účtovnú závierku, povinnosť uložiť účtovnú závierku do zbierky listín a zverejniť údaje z nej. Zákon o účtovníctve sa člení na 7 častí: Základné a všeobecné ustanovenia(predmetom úpravy zákona je rozsah, spôsob a preukázateľnosť účtovníctva, rozsah účtovníctva je vymedzený predmetom účtovníctva, spôsob vedenia je vymedzený obsahom činností, ktoré sú povinné ú.j. vykonať, preukázateľnosť sa zabezpečuje účtovnými záznamami. Zákon uvádza možnosť vedenia v sústave podvojného a jednoduchého účtovníctva, účtovné obdobie, akruálny princíp,)Účtovné sústavy, doklady, zápisy a účtovné knihy(upravuje vedenie účtovníctva v účtovných jednotkách, vrátane otvárania a uzatvorenia účtovných kníh, charakterizuje rámcovú účtovú osnovu a účtový rozvrh)Účtovná závierka(upravuje individuálnu, zostavenú za jednotlivú účtovnú jednotku aj konsolidovanú, za skupinu účtovných jednotiek, ktoré tvoria konsolidovaný celok. Overovanie závierky audítorom, povinnosť vyhotovenia a obsah výročnej správy aj ej overenia a povinnosť zverejnenia účtovnej závierky a výročnej správy)Spôsoby oceňovania(upravuje oceňovania majetku a záväzkov pre potreby účtovania a vykazovania v účtovnej závierke)Inventarizácia(upravuje podrobnejšie inventarizáciu majetku a záväzkov a VI)Účtovná dokumentácia(obsahuje ustanovenia o účtovnom zázname, preukázateľnosti záznamu, prenose a oprave a uchovávaní). Záverečné ustanovenia(stanovuje daňový úrad, ako subjekt, ktorý má právo kontrolovať účtovníctvo účt. jednotky). Právna úprava sa u nás uskutočnila so zámerom vstupu do EU. Eu ukladá členským krajinám, aby zabudovali do svojich účtovných sústav smernice(direktívy). Zámerom je zabezpečenie porovnateľnosti so smernicami Rady EU...smernica o účtovnej závierke spoločností niektorých právnych foriem, smernica o konsolidovanej účtovnej závierke, smernica o požiadavkách kladených na osoby poverené vykonávať povinné overovanie účtovnej závierky.

5. Účtovné systémy a ich charakteristika

Účtovný systém(sústava) je súhrn postupov, metód a použitých(metodických) prostriedkov, pomocou ktorých sa zisťujú ekonomické informácie o predmete účtovníctva a ďalej sa spracúvajú, aby boli užitočné a využiteľné pre používateľov. Historicky sa vyvinuli dva systémy: systém podnikového účtovníctva a systém kamerálneho(štátneho) účtovníctva. Systém podnikového účtovníctva so rozdelil na systém jednoduchého a podvojného účtovníctva. Najjednoduchším systémom bolo kamerálne účtovníctvo, ktoré evidovalo príjmy a výdavky. Funkciou bolo zisťovať, do akej miery sa skutočné pohyby hospodárskych prostriedkov uskutočnili v rozsahu a na účel, na ktorý sa určili(kontrola rozpočtu). Funkciou podvojného a jednoduchého účtovníctva je zistiť VH(zisk, strata).Jednoduché účtovníctvo sa obmedzuje na evidovanie stavu majetku a záväzkov a hospodárskych operácií, ktoré spôsobujú ich zmeny. Nepozná podvojnosť zápisov. Zisk alebo strata sa zisťujú porovnaním VI na začiatku a na konci účtovného obdobia. Podvojné účtovníctvo zachytáva všetky hospodárske operácie podvojnými zápismi=zmena v dvoch zložkách majetku, všetky skutočnosti sa zaznamenávajú chronologicky v denníkoch a usporiadajú systematicky na účtoch hlavnej knihy. V obchod systémoch sú spoločné prvky:zber údajov, záznam údajov, vyhodnotenie údajov, odovzdanie informácií vo forme výkazov a správ

6. Majetok podniku a jeho triedenie

Podnik potrebuje vecné hmotné prostriedky na uskutočňovanie podnikateľskej činnosti. Jednotlivé zložky majetku podniku sú v priebehu hospodárskej činnosti v podniku v ustavičnom pohybe. Podľa času vlastnenia a používania majetku v podniku rozlišujeme dlhodobý a krátkodobý majetok. Hranicou medzi krátkodobosťou a dlhodobosťou v účtovníctve je jeden rok. Dlhodobý majetok je majetok, ktorého doba použiteľnosti, dohodnutá doba splatnosti alebo vyrovnania iným spôsobom (pri pohľadávkach), pri vzniku účtovného prípadu je jeden rok. Krátkodobý majetok je majetok, ktorého doba použiteľnosti je do jedného roka. Fungovanie majetku v kolobehu (v prevádzkovom cykle) je základom triedenia na majetok, ktorý: 1.nemení svoju formu(neobežný), v hospodárskom procese pôsobí dlhodobo, a postupne sa opotrebováva 2. mení svoju formu, jednorázovo sa spotrebováva a následne obnovuje, príp. proces jeho premeny na peniaze nepresahuje jeden rok, označuje sa ako obežný majetok. Každá trieda majetku sa člení na druhy. Neobežný majetok:DNM,DHM,DFM. Dlhodobý nehmotný majetok tvoria rôzne zložky ako vydavateľské alebo autorské práva, licencie, patenty, software, doba použiteľnosti presahuje jeden rok, a cenový limit presahuje 50 000,sk. DHM-zložký majetku dlhodobého charakteru, ktoré majú cenový limit presahujúci 30 000,-.DFM- sú to finančné účasti podniku v iných podnikoch, podiely a dlhové CP, súbory hnuteľných a nehnuteľných vecí prenajímaných ako celok. Obežný majetok:zásoby, pohľadávky, krátkodobý finančný majetok. Zásoby(určené na výrobu výrobkov, a tie ktoré v činnosti podniku vznikajú=nedokončená výroba, polotovary, hotové výrobky, k zásobám, ktoré tvoria predmet činnosti patrí tovar, ktorý podnik nakupuje na účel predaja v nezmenenej forme, zvieratá)Pohľadávky(dlhodobé s dobou splatnosti dlhšou ako jeden rok. krátkodobé s dobou splatnosti do jedného roka)Pohľadávky vznikajú z obchodných vzťahov, z neuhradených nárokov podniku voči zamestnancom)Krátkodobý finančný majetok(hotovosť, bankové účty, šeky, poukážky,ceniny=kolky, telefonne karty, stravné listky.Majetkové a dlžné obchodovateľné CP v držbe do jedného roka=dlhopisy, akcie, obligácie)

7. Zdroje majetku podniku a ich triedenie

Zdroje majetku určujú z čoho podnik získal jednotlivé časti majetku, z akých zdrojov ich financoval. Základným kritériom členenia zdrojov je hľadisko vlastníctva, podľa ktorého sa zdroje financovania majetku členia na dve skupiny:vlastné (VI) a cudzie. Celkové zdroje=vlastné+cudzie. Dlhodobé zdroje-všetky vlastné a časť cudzích, ktorých doba úhrady presahuje jeden rok. Krátkodobé-sú cudzie s dobou úhrady či splatnosťou do jedného roka. Vlastné zdroje(VI) predstavujú hodnotu majetku, ktorá bola vložená do podniku jeho vlastníkmi(ZI), získaná ďalšími nenávratnými vkladmi(emisné ážio=rozdiel medzi menovitou hodnotou a predajnou hodnotou akcii, dary)(kapitálové fondy), vytvorená vlastnou činnosťou podniku (VH)(ZISK)....Vlastné imanie podniku možno definovať priamym spôsobom(uvedú sa zložky, ktoré ho tvoria) alebo nepriamym spôsobom(rozdiel majetku a záväzkov). Samostatnou zložkou zdrojov je nerozdelený zisk z prdchádzajúcich účtovných období, o ktorom bolo rozhodnuté, že sa ponechá nerozdelený(strata zostane neuhradená) a zisk, resp. strata ako výsledok hospodárenia bežného účt. obdobia. Cudzie zdroje=rezervy(sú zdroje vytvorené z nákladov,určené na presne vymedzené budúce výdavky, na prípadné riziká a straty, môžu byť zákonné a ostatné a dlhodobé a krátkodobé=predpokladaná doba vyrovnania záväzku bude do jedného roka.)Záväzky(sa vzťahujú na uskutočnené hospodárske operácie, ktoré budú uhradené v čase ich splatnosti)Bankové úvery(peňažné prostriedky, ktoré banky poskytujú podniku pri splnení stanovených podmienok, na stanovený účel a dobu. Podla doby splatnosti sú dlhodobé, krátkodobé a strednodobé, podľa účelu na prevádzkové=na financovanie obežného majetku a investičné na financovanie dlhodobého majetku)

  • 8. Súvaha, jej podstata, základná bilančná rovnica a z nej odvodené strany
Súvaha a inventarizácia dávajú odpoveď na otázky: s akým majetkom a jeho zdrojmi začínal podnik a ako sa zmenil stav majetku a jeho zdrojov ku koncu účtovného obdobia. Súvaha je prehľadná a usporiadaná forma hodnotového vyjadrenia majetku podľa druhov a podľa zdrojov, z ktorých majetok pochádza, k určitému dňu. Deň, ku ktorému sa súvaha zostavuje sa nazýva súvahový deň. Ľavá strana sa nazýva strana aktív a pravá strana je Strana pasív. Hlavnými zložkami súvahy sú aktíva=majetok a pasíva=VI a záväzky.Aktíva sú rôzne formy majetku, ktoré podnik nadobudol, sú schopné prispieť v budúcnosti k zabezpečeniu prírastku peňažných prostriedkov, sú vo vlastníctve podniku.Pasíva=VI=nárok vlastníka na aktíva vo výške, v ktorej uskutočnil svoj vklad. Záväzky=povinnosť podniku, ktorá vznikla z minulých udalostí, ktorá bude mať za následok ubudnutie z prostriedkov podniku stelesňujúcich ekonomické úžitky. Pravá strana súvahy určuje odkiaľ prostriedky pochádzajú a ľavá strana určuje kam boli vložené prostriedky .Bilančná rovnica:aktíva=pasíva a jej modifikácie:aktíva=VI+záväzky, aktíva-záväzky=VI, aktíva-VI=záväzky

9. Formy a štruktúra súvahy

Usporiadanie súvahy, kde na jednej strane sú uvedené aktíva a oproti nim, na druhej strane sú uvedené pasíva, sa označuje ako horizontálna alebo tiež účtovná forma súvahy. Jej výhodou je, že vyjadruje základnú bilančnú rovnicu. Inou formou je vertikálne usporiadanie vykazovania aktív a pasív. Vertikálna forma súvahy je len, iným alternatívnym usporiadaním základných zložiek súvahy. Označuje s ako finančná (odpočtová) forma súvahy, charakterizovaná tabuľkovou formou usporiadania údajov a možnosťou bezprostredného vyčíslenia niektorých finančných ukazovateľov. Jednou z výhod vertikálnej formy je, že vyjadruje nároky vlastníka na majetok podniku. Vykazuje položku pracovný kapitál, čiže OM mínus KZ. Poskytuje tým informáciu o výške čistých likvidných prostriedkov, ktoré má podnik k dispozícií. Nevýhodou je chýbajúci údaj celkovej bilančnej sumy, ktorý určuje veľkosť podniku. Druhy súvah-podľa toho, či je určená na zverejnenie mimo podniku, alebo je určená len na použitie v podniku rozlišujeme externú a internú súvahu. Externá môže byť zostavená ako individuálna a konsolidovaná. Charakter externej súvahy má tzv. riadna(ročná)súvaha(zostavuje sa k poslednému dňu účt. obdobia, je súčasťou ročnej účtovnej závierky, umožňuje vypočítať VH)mimoriadna(ako súčasť mimoriadnej účtovnej závierky sa zostavuje nepravidelne, vo výnimočných prípadoch, jednou z mimoriadnych je otváracia súvaha, ktorá sa zostavuje ku dňu vzniku, dôvodom zostavenia mimoriadnej súvahy je aj zánik podniku)priebežná(ako súčasť priebežnej účtovnej závierky, sa zostavuje v priebehu účtovného obdobia) Interná(sa zostavuje pre potreby podniku a jej účelom je zistiť stav majetku a záväzkov za kratšie časové intervaly ako jeden rok, môže byť polročná, štvrťročná a mesačná)

  • 10. Hospodárske operácie(obchodné prípady) a zmeny súvahových stavov
Hospodárske operácie sú všetky javy a skutočnosti, ktoré spôsobujú zmeny majetku a jeho zdrojov i vznik nákladov a výnosov podniku. Hospodárske operácie, ktoré sú predmetom zaznamenávania v účtovníctve sa nazývajú účtovné prípady. Účtovné prípady sa primárne zaznamenávajú v účtovných dokladoch v peňažných alebo naturálnych jednotkách. Na základe účtovných dokladov sa uskutočňujú účtovné zápisy v účtovných knihách. Podľa charakteru hospodárskej operácie sa stav majetku zvyšuje alebo znižuje, prípadne sa mení len stav príslušných položiek majetku, alebo sa zmena týka len zdrojov majetku, pričom sa nezmení celková suma majetku. V každom prípade však zostáva zachovaná základná bilančná rovnica, čiže svahová rovnováha.Z hľadiska vplyvu účtovných prípadov na súvahové položky poynáme štyri základné typy zmien súvahových stavov:faktúra za materiál=+a,+p, úhrada záväzku= -a,-p, úhrada záväzku z úveru=+p,-p, uhrada faktúry od oodberateľa za nakúpené výrobky v predchádzajúcom období=+a,-a. Všetky štyri sa týkali majetku a záväzkov, nespôsobia zmenu ZI.

  • 11. Hospodárske operácie(obchodné prípady) a vznik nákladov a výnosov
Hospodárske operácie sú všetky javy a skutočnosti, ktoré spôsobujú zmeny majetku a jeho zdrojov i vznik nákladov a výnosov podniku. Hospodárske operácie, ktoré sú predmetom zaznamenávania v účtovníctve sa nazývajú účtovné prípady. Účtovné prípady sa primárne zaznamenávajú v účtovných dokladoch v peňažných alebo naturálnych jednotkách. Na základe účtovných dokladov sa uskutočňujú účtovné zápisy v účtovných knihách. Peňažným vyjadrením spotreby a opotrebenia majetkových zložiek a spotrebovaných cudzích výkonov s cieľom dosiahnuť výnosy v budúcnosti sú náklady. Vznik nákladov, alebo ich zvýšenie, spôsobuje zníženie VI. Vznik nákladov vedie k úbytku aktív alebo k zvýšeniu záväzkov. Môžu vzniknúť dva typy zmien: +n, -a =výdaj materiálu a jeho spotreba, +n +p=faktúra za spotrebovanú energiu Výnosy sú v peniazoch vyjadrené výsledky z hospodárskej činnosti podniku určené na predaj, príp. na vlastnú potrebu ako aj iné oceniteľné úžitky prameniace z iných zdrojov. Výnosy sa prejavujú v prírastku aktív alebo v znížení záväzkov. Vystavená faktúra za poskytnuté služby= +a, +v, Vystavená faktúra odberatelovi, za poskytnuté služby, na ktorú už vopred prijal preddavok= +v,-p

  • 12. Účtovná dokumentácia ako metodický prostriedok účtovníctva, druhy úč. dok.
účtovné doklady tvoria súčasť účtovnej dokumentácie. Účtovnou dokumentáciou sa rozumie súhrn všetkých účtovných záznamov. účtovný záznam je údaj, ktorý je nositeľom informácie týkajúcej sa predmetu účtovníctva alebo spôsobu jeho vedenia. Patria sem:účtovné doklady, zápisy, knihy, odpisový plán, inventúrne súpisy, účtový rozvrh, účtovná závierka a výročná správa. Podľa formy vykonania účtovného záznamu sa rozlišuje:písomná forma a technická(PC). Z hľadiska obsahu účtovného záznamu sa vyžaduje:preukázateľnosť(obsah priamo dokazuje skutočnosť, obsah dokazuje skutočnosť nepriamo prostredníctvom iných účtovných záznamov, )zrozumiteľnosť(možnosť jednoznačne a spoľahlivo určiť jeho obsah), trvalosť(musí byť zabezpečená po celý čas jeho spracovania a úschovy)Medzi účtovné záznamy patrí aj podpisový záznam. Zásada dokladovosti – účtovné doklady sú preukázateľné účtovné záznamy, v ktorých sú prvotne zaznamenané tie operácie, ktoré maj byť zobrazené v účtovníctve. V účtovných dokladoch sa zachycujú: hospodárske operácie, ktoré znamenajú zmeny v zložkách majetku, záväzkov, VI, nákladoch a výnosoch, účtovné operácie, ktoré vyplývajú z techniky úč. zápisov, napr. opravy chybných zápisov. Účtovné doklady plnia 2 funkcie: preukazujú, dokladajú, že účtovné prípady nastali a overujú uskutočnené prípady.. Bez úč. dokladu nemožno urobiť žiaden účtovný zápis, pretože každý zápis musí byť doložený úč. dokladom. Účtovné doklady vyhotovuje podnik ihneď po zistení skutočností, ktoré sa nimi dokladajú. Podľa obsahu:vonkajšie(vznikajú v styku s okolím) a vnútorné(z vnútornej činnosti), podľa počtu zaznamenaných prípadov:jednotlivé(obsahujú jeden alebo viac rovnorodých prípadov napr. jednotlivá výdajka) zberné(zahŕňajú viac úč. dokladov zachycujúcich rovnorodé hospodárske operácie, v určitom poradí napr. v časovom slede napr. výkaz spotreby mat. za mesiac)

13. Náležitosti účtovných dokladov

Zákon o účtovníctve stanovuje, že účtovné doklady musia mať tieto náležitosti: označenie účtovného dokladu, obsah účtovného prípadu a označenie jeho účastníkov, peňažnú sumu alebo údaj o cene za mernú jednotku a vyjadrenie množstva, dátum vyhotovenia účtovného dokladu, dátum uskutočnenia účtovného prípadu, ak nie je zhodný s dátumom vyhotovenia úč. dokladu, podpisový záznam osoby zodpovednej a účtovný prípad v účtovnej jednotke a podpisový záznam osoby zodpovednej za jeho zaúčtovanie, označenie účtov, na ktorých sa účtovný prípad zaúčtuje v účtovných jednotkách účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva. Náležitosti sa môžu umiestniť len na účtovnom doklade. Súčasťou úč. dokladov sú písomnosti potvrdzujúce správnosť peňažných údajov alebo údajov o množstve napr. rôzne potvrdenia. účtovné doklady, obvykle externé sú aj daňovými dokladmi, preto niektoré z nich obsahujú aj náležitosti daňových dokladov.

14. Spracovanie účtovných dokladov

Proces spracovania úč. dokladov obsahuje viacero činností, označených ako likvidácia účtovných dokladov. Patrí sem: Triedenie a očíslovanie účtovných dokladov(triedením sa rozumie rozdelenie do skupín podľa obsahu a v rámci skupín podľa dátumu ich prijatia alebo vyhotovenia, potom sa očíslujú)Preskúmanie účtovných dokladov(overenie správnosti údajov v nich uvedených, uskutočňuje sa pred ich zaúčtovaním. Každý doklad musí byť preskúmaný z vecnej správnosti=zisťovanie oprávnenosti prípadu, za vecnú správnosť je zodpovedný pracovník, ktorý prípad nariadil, alebo schválil.Formálna správnosť=kontrolujú ju pracovníci účtarne, znamená zisťenie, či doklad obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti a spĺňa požiadavky kladené na vyhotovenie úč. dokladov)určenie a zapísanie úč. predpisu(predkontácia)zaúčtovanie dokladu podľa úč.predpisu(na príslušné účty, uvedie sa i dátum zaúčtovania a podpis osoby zodpovednej za vykonanie úč.zápisu)archivovanie dokladov a ich skartácia(účtovné doklady po ich zaúčtovaní sú v príslušnom účtovnom období uložené v príručnom archíve v účtarni,keď už nie sú potrebné pri práci v účtarni, tak sa zakladajú do účtovného archívu)

15. Podstata, náležitosti a forma účtu

Účet možno chápať ako dvojstranné účtovné pole, na ktorom sa účtuje o rovnakom obsahu. Účet má dve strany, na jednej sa evidujú prírastky a na druhej úbytky.Ľavá strana sa označuje výrazom má dať a pravá dal. Každý účet sa označuje názvom, ktorý vystihuje jeho ekonomický obsah a číselným znakom, ktorý zjednodušuje zápis účtovného prípadu na účtoch. Účtovný zápis vykonávaný na ktorejkoľvek strane účtu obsahuje tieto údaje:dátum zaúčtovania účtovného prípadu, označenie a číslo dokladu, na základe ktorého sa vykonal účtovný zápis, stručný opis úč. prípadu, peňažná suma, číslo súvzťažného účtu. Formy účtu:dvojstranná forma(už sa nepoužíva), jednostranná forma(používala sa pri ručnom vedení účtovníctva, spoločné údaje obidvoch strán účtu sú uvedené len raz, na jednej strane účtu)

  • 16. Vznik súvahových účtov a zásady účtovania na súvahových účtoch, uzatváranie
Potreba získať informácie o zmenách aktivít a pasív v priebehu účtovného obdobia si vyžaduje otvoriť súvahové účty. Súvahové účty sa otvárajú: pri vzniku podniku, na začiatku každého účtovného obdobia, počas účtovného odbobia=ak vzniknú nové zložky majetku alebo zdrojov. Stav aktív a pasív prevzatý zo súvahy označujeme na účte ako začiatočný stav. Zo súvahových položiek aktív vzniknú účty aktív, a zo súvahových položiek pasív vzniknú účty pasív. Na účtoch aktív zapisujeme začiatočný stav na ľavú stranu účtu a na účtoch pasív na pravú stranu účtu. Zriaďovanie súvahových účtov možno uskutočňovať:neúčtovným spôsobom(prenesením, opísaním súvahových stavov na príslušné súvahové účty)účtovným spôsobom(začiatočné stavy sa zaúčtujú podvojným zápisom prostredníctvom začiatočného účtu súvahového). Účty aktív vykazujú začiatočný stav na strane MD, prírastky aktív zvyšujú začiatočný stav a účtujú sa na strane MD. Úbytky aktív sa účtujú na strane D. Pohyby na jednotlivých účtov sú obraty príslušného účtu. Ak pripočítame k začiatočnému stavu obrat znamenajúci prírastok, dostaneme súčet strany. Rozdielom súčtov strán účtu je konečný zostatok, ktorý sa prevedie na konečný účet súvahový. Stav majetku a záväzkov a VI ku koncu obdobia vykážeme v súvahe. Predpokladom na zostavenie súvahy je zistenie konečných zostatkov účtov aktív a účtov pasív. Konečný zostatok na účte aktív=ZS+OMD-OD, konečný zostatok na účte pasív=ZS+OD-OMD. Uzatvorenie účtov sa môže vykonať neúčtovným spôsobom(KZ zostanú ako prebytok na účtoch a následne sa opisom preberú do súvahy zostavenej ku koncu účtovného obdobia)účtovným spôsobom(KZ sa zaúčtujú podvojným účtovným zápisom na súvahovom účte na opačnej strane-tej na ktorej vznikol a súvzťažne na Konečnom účte súvahovom

17. Výsledkové účty a zásady účtovania na nich

Účty nákladov a výnosov sa nazývajú výsledkové účty, pretože sa ich porovnaním zisťuje výsledok hospodárenia. Účty nákladov sa otvárajú, keď vzniká potreba zachytiť jednotlivé náklady v účtovníctve. Na účtoch nákladov účtujeme vznik a zvýšenie nákladov na strane MD narastajúcim spôsobom až do konca účtovného obdobia. Zápisy na strane MD tvoria obraty strany MD a zápisy na strane D tvoria obraty strany D. Rozdiel obratov oboch strán na konci účtovného obdobia je konečný stav účtu, ktorý sa prevedie na účet ziskov a strát, čím sa náklady uzatvoria. Na účtoch výnosov sa, rovnako ako na účtoch nákladov, nemôže účtovať o začiatočnom stave. Vznik a zvýšenie výnosov účtujeme na účtoch výnosov na pravej strane,čiže na strane dal. Zníženie sa účtuje na strane MD. Zápisy na jednotlivých stranách účtov tvoria obraty strán účtov. Konečný stav na výnosovom účte vyplynie z rozdielu obratov oboch strán účtu. Zápisom na strane MD výnosového účtu a na strane D účtu ziskov a strát sa uskutoční prevod konečného stavu na účet ziskov a strát.

18. Vecná a formálna stránka podvojného účtovného zápisu

Vznik každej hospodárskej operácie predstavuje dvojstranný ekonomický akt, pri ktorom zmena v určitej zložke majetku vyvoláva zmenu v inej zložke majetku. Zmena na jednom účte má súvzťažný zápis, ako zmenu, na účte druhom. Obidva účty, na ktoré sa účtuje ten istý účtovný prípad, sa označujú ako súvzťažné účty. Takýto zápis sa nazýva podvojný účtovný zápis, tvorí jeden zo základných metodických prostriedkov účtovníctva. Účtovná sústava je založená na podvojnosti účtovných zápisov predstavuje podvojné účtovníctvo alebo podvojnú účtovnú sústavu. Podvojnosť má svoju formálnu e ekonomickú stránku. Ak charakterizujeme podvojný zápis ako zaúčtovanie toho istého prípadu na dvoch účtoch, zaúčtovanie toho účtovného prípadu na opačných stranách daných účtov a zaúčtovanie tej istej sumy na obidvoch účtoch, tak ide o formálnu stránku podvojného účt. zápisu. Hľadiská, ktoré zdôvodňujú vecnú stránku podvojnosti účt. zápisov sú právne(vzťahy, pri ktorých vzniká alebo zaniká forma práva) a ekonomické(príchod a odchod určitého druhu majetku...)Podvojnosť zápisov vyplýva zo štyroch zmien na súvahových účtoch:presun majetku +m, -m, presun v záväzkoch, obojstranný prírastok majetku a záväzkov, obojstranný úbytok majetku a záväzkov. Jednoduchý účtovný zápis vykonávame na dvoch účtoch. Pre zložený účtovný zápis je charakteristické, že suma zaúčtovaná na jednom účte,napr. na strane dal bude zaúčtovaná podľa výšky svojich podielov na viacerých účtoch na strane MD.

19. Účtovné zápisy, druhy a spôsob ich vykonávania

Účtovné prípady, ktoré vznikajú počas účtovného obdobia, sa zaznamenávajú v písomnej forme alebo v technickej forme účtovnými zápismi na základe účtovných dokladov v účtovných knihách. Podniky musia usporiadať účtovné zápisy takým spôsobom, ktorý umožní overiť zaúčtovanie všetkých účtovných prípadov v účtovnom období.Účtovné zápisy je potrebné vykonávať:zrozumiteľne(zo zápisu musí byť zrejmé, aká skutočnosť bola zaznamenaná),prehľadne(ľahká orientácia)spôsobom zabezpečujúcim trvanlivosť(či bude vykonaný ručne alebo výpočtovou technikou, vždy musí byť trvanlivý)v štátnom jazyku. Účtovné zápisy sú usporiadané z dvoch hľadísk:časové(v časovom poradí) a vecné(ktorým sa vykonáva a preukazuje zaúčtovanie všetkých účt. prípadov v účtovnom období na súvahových a výsledkových účtoch)

  • 20. Syntetická a analytická evidencia, ich obsah a vzájomná väzba
Podľa stupňa podrobnosti systematických zápisov rozoznávame v účtovníctve 2 druhy evidencie:Syntetická evidencia(je súbor súvahových a výsledkových účtov, na ktorých sa účtuje o aktívach, pasívach, nákladoch a výnosoch súhrnne, synteticky. Účty predstavujúce syntetickú evidenciu sa označujú ako syntetické účty). Analytická evidencia(je v porovnaní so syntetickou evidenciou podrobnejšia, poskytuje dostatočne podrobné údaje pre potreby finančného riadenia a kontroly podniku, jeho vnútropodnikových útvarov, daňové účely, požiadavky externých používateľov a potreby zabezpečenia ochrany majetku).Analytickú evidenciu tvorí:súbor analytických účtov(vedú sa k súvahovým účtom a výsledkovým účtom), iné formy ako je forma účtu. Vecná účtovná väzba spočíva v tom, že peňažné sumy na analytických musia zodpovedať príslušným súhrnným peňažným sumám na syntetických účtoch, ku ktorým sa tieto účty vedú a súčet začiatočných stavov a konečných zostatkov analytických účtov sa musí rovnať začiatočnému stavu, konečnému stavu príslušného syntetického účtu. Formálna účtovná väzba je daná tým, že začiatočné stavy, obraty a konečné zostatky sa účtujú na analytických účtoch na tej istej strane ako na príslušnom syntetickom účte. Vzájomná väzba medzi analytickými účtami a príslušným syntetickým účtom sa kontroluje zostavou, ktorá sa nazýva kontrolná súpiska analytických účtov. Analytická evidencia k syntetickým účtom sa môže viesť ako jednostupňová alebo viacstupňová(napr. ak má viac skladov).Analytická evidencia sa vedie najrôznejším spôsobom:na kartách(inventárne karty majetku, skladové karty zásob), na voľných listoch(mzdové listy, saldokonto odberateľov, dodávateľov)na zostavách vyhotovených počítačom.

21. Účtovné knihy, druhy a formy ich vedenia

Účtovné knihy, spolu s účtovnými dokladmi sú súčasťou účtovnej dokumentácie. Podniky, ktoré používajú podvojné účtovníctvo, vedú tieto účtovné knihy: denník(zápisy sa vykonávajú z časového hľadiska), hlavnú knihu(zápisy sa vykonávajú z vecného hľadiska, čiže systematicky). Denník-na základe úč. dokladov sa robia účt. zápisy v časovom slede tak, ako denne vznikajú a chronologicky za sebou nasledujú. Takto časovo usporiadané zápisy sa vykonávajú v denníku. Popri hlavnom denníku možno viesť aj ďalšie čiastkové denníky. Sú to:pokladničný denník(kniha), denník vystavených faktúr...Denníky môžu mať v podnikoch rôznu formu. Účtovné zápisy sa v denníku číslujú poradovým číslom. Časový zápis, ktorý sa týka jedného účtovného prípadu sa nazýva denníkový článok. Dátum účtovného zápisu a číslo účtovného dokladu umožňujú rýchlu kontrolu zápisu. Text účtovného prípadu, účtovací predpis. Súčet zaúčtovaných súm sa nazýva denníkový obrat. OMD=OD.Tabelárny denník je spojením denníka a hlavnej knihy. Účtovný denník má významnú kontrolnú funkciu. Jeho úlohou je preukázať, že účtovníctvo podniku je úplné. Hlavná kniha-vykonávajú sa v nej úč. zápisy z vecného hľadiska. Obsahuje všetky syntetické účty a k nim zriadené analytické. Tvoria ju účty aktív, pasív, nákladov, výnosov a uzávierkové účty. Z konečných zostatkov súvahových účtov a konečných stavov výsledkových účtov sa zostaví účt. závierka, ktorú tvoria súvaha, výkaz ziskov a strát a poznámky. Môže sa viesť vo viazanej forme, na voľných listoch a formou zostáv na počítači. Úč. knihy otvára podnik(ku dňu vzniku, k prvému dňu účtovného obdobia, ku dňu vstupu do likvidácie, ku dňu vyhlásenia konkurzu, ku dňu nasledujúcemu po dni zrušenia bez likvidácie). FO otvárajú úč. knihy(ku dňu začatia podnikania, k prvému dňu úč. obdobia, ku dňu vyhlásenia konkurzu), PO uzatvárajú úč. knihy(k poslednému dňu úč. obdobia, ku dňu zrušenia bez likvidácie, ku dňu predchádzajúcemu deň vstupu do likvidácie, ku dňu zániku podľa osobitných predpisoch). V sústave jednoduchého úč. sa vedú tieto úč. knihy:peňažný denník, kniha pohľadávok, kniha záväzkov, pomocné knihy. Formy vedenia úč. kníh:predpisová úč. forma(každý prípad sa účtuje dva krát, najprv na základe dokladu z časového hľadiska do denníka, potom systematicky na účty hlavnej knihy)Tabelárna úč. forma(spoločné zapisovanie časových i vecných zápisov do jednej knihy)Priepisová úč. forma(priepis pomocou kopirovacich papierov naraz na dennik a na účet hl. knihy)

22. Opravy chýb v účtovných písomnostiach

účtovná technika umožňuje využiť pri opravách účtovných zápisov rôzne spôsby. Môžeme ich rozdeliť na:účtovné(úplné storno, čiastočné, zaúčtovanie rovnakej sumy na opačnú stranu účtu, doplnkový zápis)neúčtovné(prečiarknutie chybného zápisu). Úplné storno(ak sa úč. prípad zaúčtoval na nesprávne účty alebo na správne účty, ale na nesprávne strany. Pri ručných zápisoch sa storno vykonáva červeným zápisom. Použitie výpočtovej techniky sa vykoná zápis s mínusovým znamienkom., úplné storno môžeme dosiahnuť aj ponechaním chybného a zaúčtovaním rovnakej sumy na opačnej strane účtu). Ak boli na správne účty a ich strany zaúčtované vyššie sumy, možno uskutočniť opravu vyšších súm čiastočným stornom pôvodného zápisu. Oprava doplnkovým zápisom sa môže vykonať, ak sa na správne účty a správne strany zaúčtovala nižšia suma. Oprava prečiarknutím sa vykoná tak, že nesprávny zápis sa prečiarkne, ale musí ostať čitateľný, nad neho sa napíše správny zápis a pripojí sa poznámka o vykonaní opravy s dátumom a podpisom osoby, ktorá opravu vykonala.

23. Kontrola formálnej správnosti účtovných zápisov

Kontrola formálnej správnosti sa vykonáva preto, aby sa zistilo, či bola dodržaná:podvojnosť zápisov, číselná zhoda súčtu peňažných súm všetkých zaúčtovaných úč. dokladov so súčtom obratov na účtoch, nadväznosť syntetických a analytických účtov.Formálna správnosť sa overuje k poslednému dňu úč. obdobia pomocou týchto nástrojov:predvahy, kontrolných súpisiek analytických účtov, kontrolných čísel. Dodržanie podvojnosti úč. zápisov na syntetických účtoch sa kontroluje zostavením predvahy. Predvaha sa zostavuje pred uzatvorením úč. kníh a pred zostavením úč. závierky. Pri ručnom spôsobe vedenia účtovníctva je to tabuľka, ktorá obsahuje všetky účty, ich začiatočné stavy, obraty a zostatky k poslednému dňu kontrolovaného obdobia. Nazýva sa tabuľková predvaha. Ak sa dodržala podvojnosť úč. zápisov v úč. období musia sa zhodovať začiatočné stavy na strane MD a na strane D, obraty na účtoch súvahových i výsledkových na strane MD a D, konečné zostatky na súvahových účtoch a konečné stavy na výsledkových. Pri využití výpočtovej techniky sa predvaha zostavuje z údajov analytických účtov. Funkciou predvahy je okrem kontroly dodržania podvojnosti zápisov aj umožniť kontrolu číselnej zhody medzi časovými a vecnými zápismi. Denníková skúška sa vykonáva porovnaním súčtu súm zaúčtovaných v denníku so súčtom obratov strany MD alebo D všetkých účtov uvedených v predvahe. Číselná zhoda údajov syntetických a analytických účtov sa overuje prostredníctvom kontrolnej súpisky. Ďalším nástrojom kontroly formálnej správnosti sú kontrolné čísla alebo kontrolné väzby, pomocou ktorých možno overiť účtovníctvo v jednotlivých etapách jeho spracovania.

24. Kontrola vecnej správnosti účtovných zápisov

Prostriedkom kontroly vecnej správnosti účtovníctva je inventarizácia. Inventarizácia sa začína vykonaním inventúry, ktorou sa rozumie zistenie skutočného stavu majetku, záväzkov a VI k určitému dňu. Fyzickou inventúra sa zisťujú skutočné stavy majetku počítaním, vážením, meraním, obhliadkou i technickým prepočtom. Dokladová invenútra sa používa v prípadoch, keď nie je možné vykonať fyzickú inventúru. Skutočný stav majetku, záväzkov, VI sa zisťuje prostredníctvom dokladov. Kombinovaná inventúra je kombináciou fyzickej a dokladovej. Skutočné stavy majetku, záväzkov, VI zistené inventúrou sa zaznamenávajú v inventúrnych súpisoch. Inventúrny súpis musí obsahovať(obchodné meno, deň začatia inventúry, stav majetku s uvedením množstva a ceny, miesto uloženia majetku,meno, priezvisko a podpisový záznam hmotne zodpovednej osoby za príslušný druh majetku, zoznam záväzkov a ich ocenenie, zoznam skutočného stavu rozdielu majetku a záväzkov, odporúčania na posúdenie reálnosti ocenenia majetku a záväzkov, meno a priezvisko a podpisy osôb zodpovedných za zistenie skutočného stavu majetku záväzkov a VI, poznámky. Zosumarizovaním inventúrnych súpisov dostaneme inventúrny súpis majetku a zdrojov majetku. Skutočný stav zistený inventúrou s porovnáva s účtovným stavom. Inventarizačný rozdiel môže byť manko alebo prebytok. Pri manku treba zistiť, či je zavinené alebo nezavinené. Usporiadanie inventarizačných rozdielov, prijatie návrhov na také opatrenia, aby rozdiely vznikali čo najmenej. Na záver sa vykoná inventarizačný zápis,ktorý vykoná inventarizačná komisia, je to záznam, ktorým sa preukazuje vecná správnosť účtovníctva. Ku dňu riadnej úč. závierky sa vykonáva riadna inventarizácia(môže sa vykonávať periodicky alebo priebežne), ku dňu mimoriadnej úč. závierky sa vykonáva mimoriadna inventarizácia(napr. pri likvidácii...)Pri zostavovaní priebežnej účtovnej závierky sa vykoná inventarizácia len na účely ocenenia. Inventarizácia je metodickým prostriedkom účtovníctva.

  • 25. Zobrazenie kolobehu majetku podniku v jednookruhovom účtovníctve
Jednookruhové účtovníctvo je spôsob organizácie a vedenia účtovníctva, ktorého zámerom je plynule evidovať kolobeh majetku a je zamerané na poskytovanie informácií o skutočných vlastných nákladoch, vyrábaných výkonov. V jednookruhovom účt. sa používa len jeden rad účtov a to súvahové(syntetické, príp. analytické), na ktorých sa sleduje vznik a transformácia nákladov na výkony i vznik výnosov. Cieľom je zabezpečiť podklady na zostavenie výslednej kalkulácie výkonov, ktorá sa porovnáva s predbežnou kalkuláciou.Výsledok hospodárenia sa sa zistí na samostatnom účte na zachytenie procesu predaja, na ktorom sa porovnajú vlastné náklady výrobkov, vrátane nákladov na predaj, s tržbami. Rozdiel sa prevedie na účet výsledku hospodárenia. Tento spôsob zisťovania VH sa nazýva netto spôsob.

26. Zobrazenie kolobehu majetku v dvojokruhovom účtovníctve

Dvojokruhové účtovníctvo sa skladá z dvoch okruhov:finančné účtovníctvo a vnútroorganizačné účtovníctvo. Finančné účtovníctvo poskytuje informácie vyjadrujúce externé vzťahy podniku k jeho okoliu, ktoré sa musia finančne usporiadať. Využíva dva rady účtov a to súvahové a výsledkové. VH sa zisťuje porovnávaním celkových nákladov za účtovné obdobie s celkovými výnosmi tohto obdobia. Takýto spôsob zistenia VH je brutto princíp. Vnútroorganizačné účtovníctvo tvorí druhý okruh, ktorého obsahom sú rôzne druhy informácií o štruktúrach a vzťahoch vnútri podniku-interné vzťahy. Vnútroorganizačné – nákladové účtovníctvo je organizované formou analytických účtov, pričom sa nezachováva povinnosť podvojného zápisu. Manažérske účtovníctvo využíva informácie z nákladového a finančného účtovníctva, ako aj údaje z iných zdrojov.

  • 27. Účtová osnova, charakteristika a druhy, obsah osnovy pre podnikateľské subjekty
Účtová osnova je zoznam syntetických účtov so záväzným číselným a slovným označením, usporiadaných podľa ich ekonomického obsahu, ktoré môže podnik v rámci svojho účtovníctva používať. V prípade, že účtovú osnovu možno dopĺňať, používa sa pre u označenie rámcová účtová osnova. Ministerstvo financií SR vydáva rámcové účtovné osnovy a podrobnosti o postupoch účtovania ku každej osnove. Jednotlivé syntetické účty sú v rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov rozdelené do účtových tried, triedy sa ďalej členia do účtových skupín, skupiny na jednotlivé účty. Rámcová úč. osnova obsahuje 10 účtových tried, účtovú triedu možno rozdeliť na 10 skupín, a účtovú skupinu na 10 syntetických účtov. Triedy:dlhodobý majetok, zásoby, finančné účty, zúčtovacie vzťahy, kapitálové účty a dlhodobé záväzky,(súvahové) náklady, výnosy(výsledkové), uzávierkové účty a podsúvahové účty, vnútroorganizačné účtovníctvo

28. Účtový rozvrh, jeho charakteristika a obsah

Účtový rozvrh predstavuje súbor všetkých syntetických účtov vybraných z rámcovej účtovej osnovy a na analytických účtov, na ktorých vedie svoje účtovníctvo a podsúvahové účty. V účtovom rozvrhu sa uvedú číselné znaky a názvy účtov potrebných na zachytenie účtovných prípadov, ktoré sa môžu v činnosti podniku počas roka vyskytnúť a na zostavenie účtovnej závierky. Ak vznikne počas roka potreba zriadiť ďalšie účty, účtový rozvrh sa doplní. účtový rozvrh podniku obsahuje účty finančného účtovníctva, ako aj účty vnútroorganizačného účtovníctva. Podnik vedie vnútroorganizačné účtovníctvo na syntetických a analytických účtoch účtových tried vyhradených pre vnútroorganizačné účtovníctvo. Čísla a názvy týchto účtov si podnik určí sám podľa interných potrieb riadenia a uvádza ich v účtovom rozvrhu Účtový rozvrh sa považuje za účtovný záznam a uchováva sa počas piatich rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týka.

  • 29. Oceňovanie ako metodický prostriedok účtovníctva, druhy oceňovacích veličín
Stav jednotlivých druhov majetku a záväzkov možno vyjadriť: v naturálnom vyjadrení a v peňažných jednotkách. Oceňovaním rozumie spôsob vyjadrovania jednotlivých súčastí majetku a záväzkov v peňažných jednotkách. Hodnota predstavuje súhrn úžitkových vlastností statku, ktoré sú schopné uspokojiť ľudskú potrebu. Cena je miera hodnoty, sprostredkujúca výmenu statkov. Oceňovanie sa môže uskutočniť ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu, ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, k inému dňu účtovného obdobia. Špecifickým účelom oceňovania môže byť oceňovanie spojené s vypracovaním kalkulácie nákladov aj oceňovanie pre potreby zdaňovania zisku. Oceňovacie veličiny sú druhy cien, ktoré sa používajú pri oceňovaní majetku a záväzkov. Jednotlivé druhy cien sa zatrieďujú z časového hľadiska a z hľadiska obsahu do: ceny minulosti, prítomnosti, budúcnosti(vopred stanovené).Formou historickej ceny je obstarávacia cena(za ktorú bol obstaraný a náklady, s tým súvisiace)Majetok vytvorený vlastnou činnosťou sa oceňuje vlastnými nákladmi. Menovitou hodnotou rozumieme cenu, ktorá je na príslušnom druhu majetku vyznačená alebo na ktorú znejú. Ceny prítomnosti-patrí sem ROC(cena za ktorú by bolo možné oceňovanú zložku majetku toho istého druhu a v rovnakom rozsahu obstarať ku dňu jej ocenenia), realizačná cena(výsledok dohody medzi kupujúcim a predávajúcim)trhová cena(suma peňazí, ktorú by získal predávajúci pri predaji daného druhu majetku za normálnych podmienok predaja). Ceny budúcnosti-súčasná hodnota(zložky majetku sa oceňujú v súčasnej odúročenej hodnote budúcich príjmov, ktoré daná zložka v budúcnosti prinesie)

  • 30. Účtovné zásady a oceňovacie princípy uplatňované pri oceňovaní majetku a záväzkov v účtovníctve
Použitie rôznych oceňovacích veličín na ocenenie majetku a záväzkov závisí od niektorých základných predpokladov oceňovania, všeobecných účtovných zásad a oceňovacích princípov. Ide o tieto zásady: zásada verného a pravdivého zobrazenia(majetok a záväzky je treba správne oceniť, dodržať stanovené pravidlá pre vykazovanie v peňažných jednotkách)predpoklad nepretržitého pokračovania v činnosti podniku(pri zostavovaní výkazov sa predpokladá ďalšia existencia podniku a tejto situácií s prispôsobuje aj ocenenie jednotlivých súčastí majetku.)zásada opatrnosti(aby sa v účtovníctve majetok a záväzky ocenili so zreteľom na možné riziká, čiže vykazovať majetok v najnižšej cene a záväzky v čo najvyššej)predpoklad stálosti kúpnej sily peňažnej jednotky(pri oceňovaní majetku sa predpokladá stálosť jednotky merania počas daného obdobia.) Oceňovacie princípy:princíp historickej ceny(majetok by mal byť ocenený v cenách, za ktoré bol obstaraný), princíp bežnej,dennej ceny(predpokladá ocenenie majetkových súčastí ROC alebo realizačnými cenami), realizačný princíp(prípadné rozdiely medzi historickou cenou, v ktorej sa majetok po celý čas existencie vedie v účtovníctve a bežnou cenou, ktorá zodpovedá aktuálnej situácii na trhu prejavia až pri predaji majetku)princíp nižšej ceny(ide o kombináciu historickej a bežnej ceny,pričom pre ocenenie sa zvolí tá, ktorá je nižšia. Tým sa dosiahne aby sa nevykazovali nerealizovateľné zisky)

  • 31. Oceňovanie jednotlivých druhov majetku v účtovníctve podľa platnej právnej úpravy
Na oceňovanie majetku a záväzkov sa slovenská mena i cudzie meny. Cudzie meny sa v účtovníctve používajú pri účtovaní a vykazovaní pohľadávok, záväzkov, CP, vyjadrených v cudzej mene. Majetok a záväzky v cudzej mene sa prepočítavajú na slovensku menu kurzom z kurzového lístka. Účtovné zásady a princípy oceňovania:akruálny princíp(do úč. obdobia sa zaúčtujú sa všetky náklady a výnosy, ktoré sa naň vzťahujú bez ohľadu na dátum ich úhrady)princíp peňažných tokov(do úč. obdobia sa zahrnú všetky výdavky a príjmy skutočne uhradené v účtovnom období)zásada opatrnosti(ocenenie majetku a záväzkov sa upravuje o položky vyjadrujúce riziká a straty. Vyjadrujú sa prostredníctvom rezerv, opravných položiek a odpisov. Rezervy sú záväzky s neurčitým časovým vymedzením alebo sumou.Opravné položky sa vytvárajú ak ide o zníženie ocenenia majetku, ktoré nemá trvalý charakter, ide len o prechodné zníženie hodnoty. Odpisy vyjadrujú trvalé zníženie hodnoty majetku. Odpis je ocenením opotrebenia)princíp nižšej ceny(ak sa pri inventarizácii zásob zistí, že ich predajná cena znížená o náklady spojené s predajom je nižšia ako cena použitá na ich ocenenie v účtovníctve, ocenia sa nižšou cenou.)Zákon o účtovníctve umožňuje použitie týchto typov cien: OC a jej modifikácie(priemerná a cena FIFO), ROC, vlastné náklady, reálna hodnota, trhová cena.

32. Účtovná uzávierka a práce s ňou spojené

Účtová uzávierka predstavuje značný objem prác spojených s uzatvorením bežného účtovníctva, čiže uzatvorením účtovných kníh ku koncu bežného účtovného obdobia. Týmito prácami sa zabezpečuje:správnosť a úplnosť údajov zaúčtovaných v účtovných knihách bežného úč. obdobia a výpočet a zaúčtovanie dani z príjmu(vecná správnosť sa overí vykonaním inventarizácie, aby sa zistilo či majetok a záväzky sú v súlade so skutočnosťou. Na zabezpečenie akruálneho princípu je potrebné náklady a výnosy časovo rozlíšiť-náklady bud. období....Daň z príjmov je náklad, ktorý musí podnik vynaložiť.Pre potrebu výpočtu dzp sa zisťuje VH z bežnej činnosti a z mimoriadnej činnosti. Po zaúčtovaní všetkých prípadov je potrebné overiť formálnu správnosť zápisov. Odsúhlasujú sa údaje denníkov s údajmi hlavnej knihy, zostavuje sa predvaha.)uzatvorenie úč. kníh(ide o zistenie obratov strán MD a D syntetických účtov, zistenie konečných zostatkov aktív a pasív, zistenie konečných stavov účtov nákladov a výnosov, zistenie celkového VH jeho prevod na konečný účet súvahový)vyhotovenie účtovnej závierky(po uzavretí účtov sa zostavujú výkazy súvaha výkaz ziskov a strát)archivácia úč. dokumentácie(po skončení úč. obdobia sa usporiadajú účtovné doklady, knihy a iné záznamy a uložia sa v účtovnom archíve)

33. Účtovná závierka, jej štruktúra a význam

Cieľom účtovnej závierky je poskytovať informácie o finančnej situácii, výnosovosti a zmenách vo finančnej situácii podniku, ktoré s užitočné pre široký okruh používateľov. Úč. závierka predstavuje prezentáciu skutočností, ktoré sú predmetom účtovníctva, v predpísanej štruktúre. Štruktúru úč. závierky tvoria jej súčasti a ich obsah. V sústave podvojného účtovníctva sú súčasťami úč. závierky:súvaha, výkaz ziskov a strát, poznámky.V sústave jednoduchého účtovníctva úč. závierku tvorí výkaz o majetku a záväzkoch a výkaz o príjmoch a výdavkoch. Účtovnú závierku možno rozlíšiť podľa: počtu úč. jednotiek, za ktoré sa zostavuje(individuálna-je zostavená a prezentovaná za jednotlivý podnik, konsolidovaná-za konsolidovaný celok,)podľa dňa, ku ktorému sa zostavuje(riadna-ročná, sa zostavuje k poslednému dňu úč. obdobia, môže to byť hospodársky alebo kalendárny rok, mimoriadna-zostavuje sa, ak a uzavrú účtovné knihy z mimoriadnych dôvodov, priebežná-zostavuje sa v priebehu úč. obdobia, ale nie ku dňu jeho skončenia-ak to vyžaduje osobitný predpis)úpravy, na základe ktorej sa zostavuje(podľa národných noriem, podľa medzinárodných úč. štandardov IAS/IFRS-napr. zákon o burze a CP, podľa amerických úč. zásad US GAAP.). Dňom zostavenia úč. závierky je deň, v ktorom bol pripojený podpisový záznam, člena štatutarného orgánu ú.j..Podnik musí uzavrieť úč. závierku najneskôr do 6 mesiacov odo dňa ku ktorému sa zostavuje úč. závierka.

34. Správnosť zostavenia súvahy, základné bilančné zásady

Správnosť súvahy možno posudzovať z formálnej a vecnej stránky. Ide o hodnotenie: dodržania členenia súvahových položiek podľa účtovných predpisov, účtovanie úč. prípadov na príslušné účty podľa rámcovej úč. osnovy, rovnosť súčtov obratov MD a D, prevzatie zostatkov súvahových účtov do súvahových položiek aktív a pasív, doloženie všetkých zápisov správnymi dokladmi, súhlasnosť majetkových súvahových položiek so stavmi zistenými pri inventúre. Správnosť súvahy súvisí so správnosťou vedenia účtovníctva. Správnosť súvahy sa dá hodnotiť aj z hľadiska súvahových(bilančných) zásad. Patria sem:zásada jasnosti a prehľadnosti súvahy(vyžaduje, aby členenie jednotlivých položiek súvahy, ich označenie a ocenenie bolo jasné, prehľadné a zrozumiteľné), zásada pravdivosti súvahy(dodržiava sa vtedy, ak sa súvaha zostavuje v súlade s právnymi predpismi a v súlade s požiadavkou správnosti súvahy), zásada súvahovej kontinuity(na údaje uvedené v súvahe v predchádzajúcom období nadväzujú údaje uvedené v súvahe v nasledujúcom období. Zásada súvahovej kontinutity sa zabezpečuje 2 spôsobmi:konečné zostatky súvahových účtov zistené k súvahovému dňu musia byť prevzaté k prvému dňu nasledujúceho úč. obdobia ako začiatočné stavy daných účtov. Existuje určitá väzba medzi súvahou ku koncu bežného obdobia a súvahou ku koncu predchádzajúceho úč. obdobia. Musí byť zachovaná z formálneho(rovnaké členenie, označovanie a usporiadanie súvahových položiek) a vecného hľadiska(rovnaké metódy oceňovania a odpisovania)

35. Forma a štruktúra výkazu súvaha

Môže mať účtovnú(horizontálnu)formu a finančnú(vertikálnu) formu. V praxi sa uplatnila účtovná forma. Výkaz súvaha obsahuje v prehľadnej forme informácie o stave majetku, záväzkov a VI v tisícoch SK ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Výkaz obsahuje všeobecné náležitosti:obchodné meno alebo názov ú.j., sídlo PO, bydlisko FO a miesto podnikania, ak sa líši od miesta bydliska, identifikačné číslo, ak ho má pridelené, právnu formu ú.j., deň, ku ktorému sa zostavuje, deň zostavenia, obdobie, za ktoré sa zostavuje, deň schválenia, podpisový záznam člena štat. orgánu ú.j., podpisový záznam osoby zodpovednej za zostavenie úč. závierky, podpisový záznam osoby zodpovednej za vedenie účtovníctva. Položky súvahy, ktoré tvoria základné členenie majetku a zdrojov sa označujú v súvahe veľkými písmenami abecedy. Členenie v rámci základných skupín sa označuje rímskymi číslicami. Arabskými číslicami sú označené stavy syntetických i analytických účtov k súvahovému dňu. Jednotlivé položky sa vykazujú v stĺpcoch:stĺpec 1 (Brutto)predstavuje cenu druhu majetku v ktorej bol ocenený pri jeho nadobudnutí), stĺpec 2(korekcia)zníženie historickej ceny aktíva o oprávky, čiže odpis časti ceny, stĺpec 3(netto)je rozdiel brutta a korekcie, stĺpec 4(Netto, bezprostredne predchádzajúce obdobie). Položky pasív nie je možné opravovať(znižovať výšku ich hodnoty), musia sa plniť vo výške, v ktorej vznikli a vykazujú sa len v dvoch stĺpcoch:stĺpec 5(Bežné účtovné obdobie) a stĺpec 6(Bezprostredne predchádzajúce úč. obdobie)

36. Forma a štruktúra výkazu ziskov a strát

Výkaz ziskov a strát obsahuje údaje o nákladoch, výnosoch a VH. Z hľadiska formálneho usporiadania položiek vo výkaze môžeme rozlíšiť 2 prístupy: účtovnú formu(dvojstranná tabuľka, v ktorej sa vykazujú položky nákladov na jednej strane a položky výnosov na druhej strane), formu odpočtu(ide o stĺpcové usporiadanie položiek, ktoré začínajú výnosmi a od nich sa postupne odpočítavajú položky nákladov-vertikálne usporiadanie). Štruktúra výkazu ziskov a strát je daná štruktúrou nákladov a výnosov. Štruktúra nákladov a výnosov závisí od uplatnenia triedenia nákladov a to:podľa nákladových druhov alebo podľa účelu vynaloženia. V našej praxi sa uplatnilo druhové členenie nákladov. Priebežná účtovná závierka môže byť zostavená: v úplnej štruktúre(obsahuje všetky údaje požadované predpismi) a v skrátenej štruktúre(len v súvahe sa neuvádzajú všetky čiastkové údaje, ale len súhrnné údaje)

37. Forma a štruktúra výkazu príloha

Súčasťou účtovnej závierky popri súvahe, výkaze ziskov a strát sú aj poznámky. Ide o bližšie rozvedenie obsahu súvahy a výkazu ziskov a strát, aby úč. závierka podávala pravdivý obraz o stave majetku. Obsahom poznámok môžu byť informácie o: účtovnej jednotke, výnosoch, nákladoch, použitých úč. metódach, o dzp, o prehľade peňažných tokov, prehľad zmien VI....Prehľad peňažných tokov poskytuje informácie o stave a pohybe peňažných prostriedkov. Cieľom prehľadu peňažných tokov je informovať používateľov informácií z úč. závierky o tom, z ktorej činnosti podnik peňažné prostriedky nadobudol a ako ich použil. Peňažnými tokmi sú príjmy a výdavky peňažných prostriedkov a prírastky a úbytky peňažných ekvivalentov. Prehľad peňažných tokov poskytuje informácie za bežné úč. obdobie a bezprostredne predchádzajúce úč. obdobie v členení na peňažné toky:z prevádzkovej činnosti(ktorá je predmetom podnikania, okrem investičnej a finančnej činnosti), investičnej činnosti(obstaranie a vyradenie majetku), z finančnej činnosti(činnosť, ktorej dôsledkom sú zmeny v hodnote a štruktúre VI a zmeny dlhodobých záväzkov, ktoré nesúvisia s investičnou a prevádzkovou činnosťou). Prehľad zmien VI obsahuje stav VI na začiatku úč. obdobia, jeho zvýšenie alebo zníženie počas úč. obdobia, stav na konci obdobia a príčiny zmien v položkách, ktoré ho tvoria.

38. Overovanie a zverejňovanie údajov z účtovnej závierky

Predmetom nezávislého overovania je účtovná závierka,účtovné podklady, na základe ktorých bola zostavená a výročná správa.Táto činnosť sa volá audit účtovnej závierky. Nezávislá osoba, ktorá pred zverejnením úč. závierky vykonáva overenie je audítor. Audítor overuje najmä:či údaje v úč. závierke a vo výročnej správe pravdivo odrážajú stav majetku a záväzkov, finančnú situáciu a VH, či účtovníctvo bolo v úč. období vedené úplne, preukazným spôsobom a správne. Činnosť audítorov upravujú medzinárodné a národné audítorské štandardy. Na záver svojej činnosti vyhotoví audítor písomnú správu, v ktorej uvedie svoj záverečný výrok. Účtovnú závierku musia mať overenú audítorom podniky,ktorým to určujú právne predpisy:riadnu a mimoriadnu úč. závierku musí mať overenú audítorom akciová spoločnosť. K.s, s.r.o, družstvo ak celková suma majetku presiahla 20 mil, čistý obrat presiahol 40 mil, priemerný počet zamestnancov presiahol 20. V záujme ochrany práv investorov je uložená povinnosť zverejňovať údaje z účtovníctva. Obchodná spoločnosť, družstvo, štátny podnik, exportno-importná banka SR s povinné uložiť individuálnu, riadnu, mimoriadnu úč. závierku a výročnú správu do zbierky listín obchodného registra. A.s, obchodné spoločnosti a družstvá, ak majú povinnosť overovania úč. závierky a výročnej správy a tie úč. j. ktoré zostavujú individuálnu úč. závierku a výročnú správu podľa Medzinárodných úč. štandardov, zverejňujú v obchodnom vestníku súvahu a výkaz ziskov a strát. Účtovná jednotka, ktorá má povinnosť zostavovať konsolidovanú úč. závierku, zverejňuje úč. závierku a konsolidovanú výročnú správ v zbierke listín obchodného registra. V obchodnom vestníku sa nesmie zverejniť názor audítora.

39. Úschova účtovných písomností

Účtovné písomnosti a záznamy, ktoré nie sú potrebné na bežné úč. práce sa ukladajú oddelene od iných písomností v účtovnom archíve. Ukladanie a vydávanie úč. dokumentácie sa eviduje v archívnej knihe, v ktorej sa zaznamenáva dátum prevzatia do úschovy, označenie knihy, číslo knihy, účtovné obdobie, počet listov, čísla dokladov..Uschovacie lehoty: po dobu desiatich rokov(úč. závierka, výročná správa), počas piatich rokov(úč. doklady, knihy, inventúrne súpisy, úč. rozvrh...), počas piatich rokov(úč. záznamy v písomnej a technickej forme, ktoré sú nositeľmi informácie týkajúcej sa spôsobu vedenia účtovníctva), ostatné úč. záznamy počas doby určenej v registratúrnom pláne ú.j.Účtovné záznamy,ktoré sa týkajú daňového, správneho, trestného, občianskeho, súdneho konania, ktoré sa neskončilo, sa uchovávajú do konca úč. obdobia nasledujúceho po úč. období, v ktorom sa skončila lehota na ich preskúmanie. Úč. doklady a iné záznamy, ktoré sa týkajú záručných lehôt a reklamačných konaní, sa uchovávajú po dobu, po ktorú lehoty alebo konania trvajú. Úč. záznamy,ktoré sa týkajú nezaplatených pohľadávok alebo nesplnených záväzkov sa uschovávajú do konca úč. obdobia nasledujúceho po úč. období v ktorom sa zaplatili alebo splnili. Vyradenie(skartácia) sa zaznamenáva v archívnej knihe. Doklad o skartácii sa uschová ako príloha archívnej knihy.

40. Všeobecné účtovné zásady a ich obsah

Použitie rôznych oceňovacích veličín na ocenenie majetku a záväzkov závisí od niektorých základných predpokladov oceňovania, všeobecných účtovných zásad a oceňovacích princípov. Ide o tieto zásady: zásada verného a pravdivého zobrazenia(majetok a záväzky je treba správne oceniť, dodržať stanovené pravidlá pre vykazovanie v peňažných jednotkách)predpoklad nepretržitého pokračovania v činnosti podniku(pri zostavovaní výkazov sa predpokladá ďalšia existencia podniku a tejto situácií s prispôsobuje aj ocenenie jednotlivých súčastí majetku.)zásada opatrnosti(aby sa v účtovníctve majetok a záväzky ocenili so zreteľom na možné riziká, čiže vykazovať majetok v najnižšej cene a záväzky v čo najvyššej)predpoklad stálosti kúpnej sily peňažnej jednotky(pri oceňovaní majetku sa predpokladá stálosť jednotky merania počas daného obdobia.)

  • 41. Zisťovanie a vykazovanie hospodárskeho výsledku v podvojnom účtovníctve
Účtovné prípady spôsobujúce vznik výnosov a nákladov, predstavujú činitele, z ktorých sa určí VH(zisk alebo strata). Náklady a výnosy pôsobia na VI priamo alebo nepriamo(ich rozdielom, čiže vo forme VH-zisk alebo strata)V prípade priameho vplyvu nákladov a výnosov na VI sa VH vypočíta ako rozdiel medzi zostatkom VI na konci a jeho stavom na začiatku úč. obdobia. Systém účtovníctva, v ktorom sa zostavuje len výkaz súvaha a a vykonáva sa tento spôsob zisťovania VH sa nazýva bilančné alebo súvahové účtovníctvo. Zostavuje sa len súvaha. Tento spôsob nedáva prehľad o VH a nákladoch a výnosoch, z ktorých bol vytvorený. Zisk alebo stratu možno určiť aj nepriamym spôsobom, čiže porovnaním výnosov a nákladov za úč. obdobie. Na konci úč. obdobia sa okrem súvahy zostavuje aj výkaz ziskov a strát,ktorý podáva prehľad o nákladoch a výnosoch za úč. obdobie. Ich rozdiel je VH-zisk alebo strata. Zisk sa vo výkaze ziskov a strát vyjadruje ako prebytok výnosov v porovnaní s nákladmi. Na zabezpečenie rovnosti obidvoch strán, ho prevedieme na stranu nákladov. Vplyv položiek na VI v súvahe sa vyjadrí súhrnne, nepriamo, tým, že sa vypočíta rozdiel medzi nákladmi a výnosmi a o tento výsledok sa doplní VI samostatnou položkou VH-zisk alebo strata. Zisk sa pripočíta k VI a strata zníži VI.

  • 42. Charakterizujte kvalitatívne znaky účtovníctva-úplnosť, preukázateľnosť a správnosť
Účtovníctvo je úplné, ak účtovná jednotka:zaúčtovala v úč. období v úč. knihách všetky úč.prípady, za účtovné obdobie zostavila individuálnu úč. závierku, vyhotovila individuálnu výročnú správu, zverejnila údaje z účtovníctva(úč. závierku a výročnú správu), má všetky účtovné záznamy týkajúce sa vedenia účtovníctva, úč.závierky a výročnej správy. Účtovníctvo je preukázateľné ak:sú preukázateľné všetky úč. záznamy a účtovná jednotka vykonala inventarizáciu. Účtovníctvo je správne, ak úč. jednotka vedie účtovníctvo podľa zákona o účtovníctva a ostatných osobitných predpisov, čiže opatrení MF SR a ostatných predpisov-obchodný zákonník