Soc. patológia =je súhrnný pojem pre označenie chorých, nenormálnych, všeobecne nežiaducich spoločenských javov. Patria sem aj sankcionované formy deviantneho správania, ako aj štúdium príčin ich vzniku a existencie. H. Spencer (anglický filozof a sociológ) =ako prvý sa začal zaoberať soc. patológiou. Hľadal paralelu medzi soc. a biologickou patológiou. Bol presvedčený o jednote spoločenských a prírodných zákonov. E. Durkheim (francúzsky sociológ) =soc. patológiu považoval za vedu o chorobách a nepriaznivých skutočnostiach, činoch a správaní, ktoré sa odchyľujú od stanovených noriem. I. A. Bláha =termín soc. patológia používal ako predmet pozornosti sociológie, ktorý zdôrazňoval poruchy „soc. procesov a soc. zariadení“ vo funkcii determinantov individuálnych i hromadných porúch Norma =určité pravidlo alebo zásada, ktorá je v danej spoločnosti prijímaná, očakávaná, ktorá určuje aké chovanie v konkrétnej situácii je správne, normálne, vhodné a ktoré nie. Normy uľahčujú komunikáciu, umožňujú nám predvídať čo môžeme očakávať od ostatných. Spoločenská norma =pravidlo, ktoré vyžaduje spoločnosť Hodnota =formuje, či sa tie naše hodnoty vmestia do normy Rodina =má veľký význam na človeka, na to ako sa bude vyvíjať, aké hodnoty bude človek uznávať, môže najviac ovplyvniť v dobrom, ale aj najviac pokaziť. Je to primárna skupina. Človeka formuje prostredie, ktoré na neho pôsobí. Spoločným menovateľom sociálno - patologických javov je úpadok vnútorných hodnotových orientácií.

Sociálno - patologické javy sa najčastejšie vyskytujú:

v nefunkčných rodinách (hodnoty, normy a pravidlá sú degradujúce) odlúčením dieťaťa od rodiny deprimovaným deťom Tieto faktory ovplyvňujú vznik soc. patológie. V období puberty má partia väčší vplyv ako rodina, ak má dieťa pevné zázemie v rodine, tak sa k rodine vráti. Patologické formy správania =sú kompenzačné mechanizmy, pokus organizmu o znovu získanie dynamickej rovnováhy, prostriedkami jemu vlastnými. Každá deprivácia nás vykoľajuje (ak dieťa nedostáva lásku od rodiny, snaží sa o ňu niekde inde, napr. v partii; snaží sa získať rovnováhu a istotu aj keď nevhodným spôsobom - prijatím nevhodných noriem).

Hlavný motor patologických spôsobov správania:

chronické nenaplnenie životných a dlhodobých potrieb neriešené, neriešiteľné konfliktné situácie

Faktory, ktoré narušujú zdravý vývoj osobnosti:

chronická frustrácia životne dôležitých potrieb chronické neriešené, neriešiteľné komplikované situácie patogénne komunikačné techniky (inak hovoríme a inak konáme) soc. dedičnosť (odovzdávanie patologických znakov, vzorov správania, dieťa od rodičov)

Faktory, ktoré znižujú odolnosť k záťaži:

patogénna citová väzba rodiča a dieťaťa (príliš úzkostný alebo príliš dominantný rodič) ambivalentný vzťah rodiča k dieťaťu (príliš liberálni rodičia, dieťa nemá hranice) prílišné akceptovanie, nadmerné potláčanie iniciatívy a potrieb dieťaťa citový nedostatok v detstve