/p>

2. Spoločnosť ako predmet makrosociológie

Historické typy spoločnosti Komunity tradičnej a modernej spoločnosti

1.makrosociológia : zaoberá sa spoločnosťou, štruktúrou a jej dynamikou dynamikou rozumieme procesy v spoločnosti ( socializácia, migrácia, mobilita, ) sociálne zmeny spoločnosti štruktúrou spoločnosti rozumieme je základné prvky

základné entity ( prvky ) spoločnosti :

d) ľudia( jedinci ) e) skupiny f) inštitúcie – spôsoby správania sa rodina náboženský systém vzdelávací systém politický systém

Vymedzenie pojmu spoločnosť :

  • 1. z hľadiska historického
  • 2. z hľadiska geografického

1. z hľadiska historického:

 tradičná ( spoločnosť ľudí žijúcich na vidieku )

 moderná :

  • kon. 19. a zač. 20. storočia
  • priemyselná revolúcia
  • Veľká francúzska buržoázna revolúcia
  • Urbanizácia ( sťahovanie ľudí sa do miest , preberanie spôsobu
mestského života )

  • industrializácia ( spriemyselňovanie )
  • masová komunikácia
  • rozvoj vedy a techniky ( VTR – vedecko - technická. revolúcia )
  • tvrdenie : svet je predvídateľný vo vývoji, lineárny

 postmoderná ( rôznorodosť, pluralita názorov a ľudí, ktorí toto správanie vysvetľujú )

  • tvrdenie: svet je nepredvídateľný, chaotický

  • 2. z hľadiska geografického
a. svetový systém

  • v súvislosti z globalizáciou
  • ekonomicko hosp. oblasťou
  • politickou ( OSN, NATO,EUR )
  • kultúrnou
b. alebo národ

Spoločnosť podľa Kellera :

Keller chápe pod pojmom spoločnosť súhrn indivíduí, jednajúcich s ohľadom na jednanie iných v určitom historickom, priestorovom, kultúrnom a sociálnom kontexte Je to spoločenstvo organizované – rešpektuje jednu politickú moc Žije na osobitnom teritóriu Je sebestačné ( zabezpečuje svoju biologickú a kultúrnu reprodukciu ) Je si vedomé osobitnej identity Má aj svoju kultúru ( dominantná, subdominantná, kontrakultúra )

Komunita označuje skupiny ľudí, žijúcich a spolupracujúcich na jednom zemí, ktoré tvorí základ, kde môžu uskutočňovať svoje každodenné činnosti a kde sa odohráva najväčšia časť života

Základnými znakmi komunity sú:

  • 1. spoločné územie
  • 2. bezprostredné sociálne vzťahy medzi ľuďmi žijúcimi na tomto území.

Komunitu charakterizujte aj inštitúcia susedstva

Mesto –

  • môžeme charakterizovať ako typ komunity s rozvinutou deľbou práce, veľkým počtom a veľkou hustotou osídlenia

Dedina –

  • je menší typ komunity
  • prevládajú osobné vzťahy a interakcie

Mesto a dedina vystupujú ako protikladné typy komunít Pospolitosť, spoločenstvo ( Gemeinschaft ) proti spoločnosti Gessellscaft )

Pospolitosť je založená na sympatiách a neformálnych vzťahoch susedského života Spoločnosť je založená na neosobných formálnych vzťahoch

Analýza svetového systému so súvisiacou globalizáciou :

a. ekonomicko-hospodárska oblasť b. politická oblasť c. kultúrna oblasť

Súhrn individuí má znaky :

  • 1. spoločenstvo je organizované a rešpektuje 1 politickú moc.
  • 2. žije na osobitom teritóriu, území
  • 3. je sebestačné ( zabezpečuje svoju biologickú a kultúrnu reprodukciu
  • 4. je si vedomé osobitej identity ( vedomia ja – príslušnosť )
  • 5. má aj svoju kultúru

Urbanizácia – ( pomešťovanie ) je proces, v ktorom dochádza k rastu počtu obyvateľstva žijúceho v mestách

História pozná dve podoby urbanizácie :

  • urbanizácia v tradičnej spoločnosti ( do 19 stor. )
  • urbanizácia v modernej spoločnosti ( od 19 storočia )

Pospolitosť – je založená na vzťahoch emócií, sympatií a duševnej náklonnosti Spoločnosť – je založená na neformálnych , neosobných vzťahoch Komunita – najvyšší stupeň sociálnej integrácie