/p>

9. Sociologická teória skupín

Vplyv skupiny na správanie človeka Pojem, znaky soc. skupiny, vodcovstvo v skupine Druhy soc. skupín

Sociologická teória skupiny :

Význam:

Celý život v skupinách sa odohráva v skupinách a majú na človeka tri základné vplyvy, kedy dochádza k zmene správania sa jednotlivca

  • 1. sociálna facilitácia
  • zúčastňovanie , podieľanie sa
  • prítomnosť iných ľudí v skupine nás stimuluje k činnosti, ktorú by sme inak nevykonávali
  • pri prítomnosti iných má facilitácia dve stránky

 pozitívna– prítomnosť iných  negatívna – vandalizmus, chuligánstvo – davové správanie

  • 2. deindividualizácia
  • strácanie vlastného názoru pod vplyvom skupiny

  • 3. vplyv z hľadiska výkonnosti pracovnej skupiny
  • synergický efekt ( výkon skupiny je väčší, ako súčet výkonov jednotlivcov )
  • ringelmanov efekt ( výkon skupiny je menší, ako súčet výkonov jednotlivcov )

Sociálna skupina je určitý počet osôb spojeých vzájomným pôsobením, ktoré sa uskutočňuje podľa určitých pravidiel.

Sociálna skupina v sociológii plní štyri základné významy :

  • 1. najširšie chápanie formy skupina, ako akékoľvek zoskupenie ľudí ( od 2 do oo ) – nevykazuje spoločný znak

  • 2. chápe sa ako sociálna kategória – vykazuje aspoň jeden spoločný znak ( napr. mládež, lekári a pod. )

  • 3. sociálny agregát – priestorovo zoskupený ľudia, ktorí sa zámerne, vedome zhromaždili na istom mieste z nejakého dôvodu . Davové správanie : strata individuality

  • 4. sociálna skupina – nie je dôležitý počet. Je v tom prípade, keď dochádza medzi členmi skupiny k interakcii

Znaky davu: Le Bon

Druhy davu ( podľa Brauna ) :

  • 1. aktívny
a. deštrukčný, agresívny, útočný, lynčujúci b. únikový, panický c. získavací ( nákupné horúčky ) d. expresívny ( za účelom vyjadrenia niečoho )

  • 2. pasívny
a. plánovaný b. náhodný

Znaky sociálnej skupiny :

  • 1. sociálna interakcia
a. priama ( face to face ) b. nepriama ( branie sa na vedomie, nie je priama komunikácia )

  • 2. existencia komunikačnej siete

  • 3. spoločná činnosť ( ako predpoklad interakcie v skupine, niekedy aj dôsledok interakcie )

  • 4. spoločný cieľ

  • 5. vzťahy medzi členmi v sociálnej skupine

7. Kooperácia

8. Konkurencia

9. Konflikt

10. Koexistencia

  • 6. štruktúra sociálnej skupiny
a. z hľadiska demografického  vek, pohlavie, pôrod, populačný vývoj

b. z hľadiska pozícií ( statusov ) členov v skupine  metodika na zisťovanie pozície „Status “ – sociometria

c. z hľadiska rolí  organizátor, informátor, harmonizátor – 9

 vodcovstvo

i. železný zákon oligarchie ( časom sa vyčlení jeden, alebo viacerí, ktorí preberajú vedenie

b. formálny ( inštrumentálny vodca ) plní v skupine rolu organizátora pri zabezpečovaní úloh c. neformálny / expresívny líder -utvára v skupine dobré vzťahy a pohodu

i. štýly vedenia ( hovoria o vedení, nie riadení ľudí ) a. demokratický b. autokratický c. liberálny

7. Normatívny a hodnotový systém

  • čo skupina oceňuje
  • čo skupina trestá

  • 8. systém sankcií, odmien a trestov

  • 9. skupinová identita
 o vytváraní si vedomia „MY“ ( kto sme, čo chceme a čím sa odlišujeme od iných )  ma podobu lojality  najvyšší stupeň je skupinová ideológia ( je nekritické zdieľanie, podradenie sa skupine, nadšenie sa pre jedno jediné. )  vytváranie auto stereotypov : zafixované predstavy o vlastnej skupine ( idealizované )  vytváranie hetero stereotypov : zafixované predstavy o iných skupinách ktoré sa spájajú s predsudkami a nevhodným zovšeobecňovaním .

  • 10. má vzťah k iným skupinám ( podoba 4K )

Klasifikácia skupín v sociológii:

Delenie na skupiny :

  • 1. malé ( 2 – 25 ) a veľké
  • 2. formálne ( pracovné skupiny, organizácie ) a neformálne ( záujmové, dobrovoľné )
  • 3. primárne ( rodina, skupiny s malým počtom osôb ) a sekundárne ( všetky ostatné )
  • 4. vnútorné – in-goup (označuje sa slovom „My“a vonkajšie – out-group(označuje sa „Oni“)
  • 5. členské ( jednotlivec je aktívnym členom ) a referenčné skupiny ( sú to skupiny, ktorých členom nie som, ale v prípade pozitívnych + ohlasov, sa jej členom chcem stať a v prípade negatívnych – nie .

Sociálne skupiny plnia množstvo funkcií, ktoré môžeme rozdeliť na dve kategórie :  inštrumentálne ( nástrojové ) funkcie  afektívne ( citové ) funkcie

Sociálna štruktúra je stabilný, podľa určitých pravidiel prebiehajúci súbor sociálnych interakcií a soc. vzťahov ľudí v soc. skupinách a v celej spoločnosti

Štruktúra skupiny je sústava sociálnych interakcií a vzájomných vzťahov členov skupiny , ktorá skupinu charakterizuje ako celok. Často sa opisuje prostredníctvom skupinových statusov a rolí členov skupiny.

Organizácie sú veľké, sekundárne, formálne skupiny, vytvorené na to, aby dosiahli konkrétne spoločenské ciele, resp. plnili určité úlohy v spoločnosti.

Delíme ich podľa nasledujúcich kritérií:

 podľa spôsobu nadobúdania členstva  podľa spôsobu kontroly nad svojimi členmi

Poznáme 3 druhy organizácií:

  • 1. dobrovoľné organizácie / mládežnícke, záujmové organizácie /
  • 2. donucovacie organizácie / väznice, ústavy /
  • 3. utilitárne organizácie / prospešné, užitočné organizácie – zamestnanie /

Byrokracia : je taká štruktúra organizácie, ktorú charakterizuje špecializácia a deľba práce, hierarchické usporiadanie statusov a rolí, presne stanovené pravidlá a predpisy , odmeňovanie a povyšovanie podľa zásluh . Byrokratické usporiadanie vzniklo podľa Maxa Webera, ako produkt procesu racionalizácie.

Max Weber definoval ideálnu byrokraciu s týmito znakmi :

  • 1. špecializácia a deľba práce pre členov organizácie
  • 2. hierarchické usporiadanie statusov a rolí
  • 3. presné pravidlá a predpisy, kompetencie a zodpovednosti
  • 4. neosobnosť rozhodovania a vykonávania činností
  • 5. kariéra
  • 6. princíp kompetentnosti
  • 7. formalizovaná komunikácia

Nedostatky :

 nadmerná byrokratizácia organizácií spôsobuje ich dehumanizáciu ( odľudštenie )  nadbytočnosť byrokracie ( Parkinsonov zákon byrokracie – práca sa rozrastá do takej miery, aby vyplnila čas, ktorý je k dispozícii na jej vykonanie  trénovaná neschopnosť ( neschopnosť riešiť problémy a situácie, na ktoré nie sú vytvorené pravidlá a predpisy )  ritualizmus byrokracie ( samoúčelné dodržiavanie predpisov, ich premena z prostriedku na ciel činnosti, premiestnenie cieľov.  Nekompetentnosť byrokracie ( neschopnosť organizcí zabezpečiť výber osôb na základe ich schopností. Peterov princíp – schopnosť dobre vykonávanej práce v nižšej pozícii neznamená dobré vykonávanú prácu aj vo vyššej pozícii.  Inercia byrokracie – tendencia pretrvávania v nezmenenej polohe, aj po zmenách príslušného sociálneho prostredia

Reakcia sa nazýva pokus o humanizáciu.