/p>

10. Sociálne nerovnosti a stratifikácia nerovnosti

Pojem, teórie a typy stratifikačných systémov

Sociálnu nerovnosť charakterizujeme ako stav, v ktorom členovia spoločnosti nemajú rovnaký prístup k sociálnym zdrojom ( k moci, bohatstvu )

Sociálnu nerovnosť rozdeľujeme

  • 1. z hľadiska miery rozdielov medzi jednotlivcami a sociálnou skupinou
  • disperzná
 rovnomerné zastúpenie vrstiev a rovnomerné odstupňovanie rozdielov

  • kumulatívna
a. kumulovanie soc. skupín do určitých vrstiev b. priepastné rozdiely medzi jednotlivými vrstvami c. prípadná redukcia určitých vrstiev

  • 2. z hľadiska dôvodov, spôsobov vysvetlenia
i. obmedzenosť zdrojov, statkov , služieb pre všetkých ii. fyzické a psychické rozdiely medzi ľuďmi iii. rozdielna motivácia

Sociálny status  moc  prestíž  bohatstvo

V spoločnosti vzniká usporiadanie, na základe ktorého sa zdroje ( bohatstvo) nerovnomerne rozdeľujú:

Takéto usporiadanie sa nazýva sociálna stratifikácia a má tieto základné črty : a. je charakteristikou celej spoločnosti ako určitým spôsobom usporiadaného systému b. je univerzálna – existuje v každej spoločnosti c. prechádza z generácie na generáciu d. zdôvodňujú, obhajujú a podporujú ju ideológie istej časti spoločnosti

Sociologická teória sociálnej stratifikácie:

  • 1. funkcionalistická ( motivačná )
sociálna nerovnosť v spoločnosti je funkčnou, odobruje ju Je žiadúcim javom, lebo stimuluje a motivuje ľudí. Najdôležitejšie funkcie sú obsadzované najschopnejšími a najvzdelanejšími ľuďmi. – Najvyššia prestíž a najväčšie bohatstvo

  • 2. konfliktualistická
teória elitná, alebo diskriminačná. Neodobruje nerovnosť. Nerovnosť v sociálnom statuse delí ľudí na privilegovaných a diskriminovaných, medzi ktorými dochádza ku konfliktu.

  • 3. syntetická
spája predchádzajúce dve teórie, ale len do určitej miery

sociológovia rozlišujú dva základné systémy stratifikácie :

  • 1. relatívne uzavreté stratifikačné systémy ( minimálna resp. žiadna mobilita )
  • 2. relatívne otvorené stratifikačné systémy ( značná mobilita )

Termín sociálna mobilita ( Sorokin ) označuje pohyb jednotlivcov i sociálnych skupín v stratifikačnom systéme spoločnosti z jednej pozície do druhej . Existuje sociálne mobilita

  • horizontálna
 pohyb osoby z jednej sociálnej pozície do druhej vrámci tej istej soc. skupiny  zmena zamestnávateľa pri nezmenenom funkčnom mieste či plate

  • vertikálna
 je vzostupný resp zostupný pohyb jednotlivca z jednej sociálnej vrstvy do druhej

Horizontálna mobilita – t.j. pohyb osoby z jednej soc. pozície do druhej v rámci tej istej soc. vrstvy, napr. zmena zamestnávateľa pri nezmenenom funkčnom zaradení, plate a pod.. Vertikálna mobilita – je vzostupný alebo zostupný pohyb jednotlivca v stratifikačnom systéme čiže pohyb z jednej soc. vrstvy do druhej, napr. povýšenie radového pracovníka na vedúceho pracoviska alebo degradovanie dôstojníka na vojaka.

Intergeneračná mobilita – označuje zmeny pozícií detí oproti pozícii svojich rodičov, napr. syn šoféra sa stane diplomat. Intrageneračná mobilita – označuje pohyb medzi pozíciami, ku ktorému dochádza počas života jednotlivca. štrukturálna mobilita, ktorý označuje vertikálny pohyb celých soc. skupín či vrstiev v stratifikačnom systéme, napr. soc. vzostup alebo zostup niektorých profesií v spoločnosti.

Typy stratifikačných systémov :

  • 1. otrokársky
 otrokári  otroci  miera mobility je nulová

  • 2. kastový
 páriovia  brahmani  miera mobility je mierne otvorená, presúvajú sa celé vrstvy

  • 3. stavovský
 nevoľníci  šľachta  je mierne otvorený

  • 4. triedny
 antagonistický  protisebe stojace triedy  mantagonistický  komunistické chápanie ( robotníci, roľníci a prac. Inteligencia )  súčastné chápanie

Goldthorpe – do stratifikačných systémov zaraďoval 6 tried

  • 1. vyššia trieda
 majitelia veľkých firiem  top manažment  lekár, právnik, biele goliere

  • 2. stredná trieda
 stredne riadiaci pracovníci  učiteľ, zdravotná sestra  malí a strední podnikatelia  kňazi

  • 3. nižšia stredná trieda
 úradnícka trieda, administratíva

  • 4. kvalifikovaní manuálne pracujúci
 remeselníci ( kaderníčka, automechanik )

  • 5. nekvalifikovaní manuálne pracujúci

  • 6. ostatní, vrátané ľudí závislých od štátu
 chudoba

Sociálny status :

  • 1. moc, prestíž, bohatstvo
  • 2. + náročnosť výkonu práce, povolania
  • 3. + výška vzdelania
  • 4. + spoločenská významnosť práce

Pri empirickom skúmaní sociálnej stratifikácie používame tri základné metódy :

  • 1. objektívna metóda
 vychádza z chápania sociálnej triedy ako štatistickej kategórie

  • 2. subjektívna metóda
 triedu chápe ako skupinu, s ktorou sa ľudia stotožňujú

  • 3. reputačná metóda
 chápanie triedy ako sociálnej skupiny