Sociálna percepcia
Soc. percepcia - patrí do oblasti zvanej soc. poznávanie
- 1. názor – neexistuje medzi soc. poznávaním a poznávaním nesociálnych objektov
- 2. názor – tvrdia že existuje rozdiel medzi soc. a nesoc. poznávaním
Uvádzajú nasledujúce odlišnosti a) poznávanie sa stáva sociálnym aj ide aspoň o poznávanie soc. objektu (iná osoba, skupina osôb, soci. situácie, interpersonálne vzťahy a ďalšie soc. javy) b) sociálne poznávanie má vzájomný charakter. Formulujeme si dojem o niekom, druh si formuluje dojem o mne. c) ľudia sa menia v čase a okolnostiach viac ako iné objekty d) presnosť poznatkov o ľuďoch je oveľa ťažšie posúdiť e) soc. poznávanie má normatívny charakter. na základe soc. pozn. sa formulujú normy, morálka, reguluje sa ním správanie, umožňuje zdieľanie významov v koordinácii konania
Soc. poznanie definujeme ako štúdium toho ako ľudia poznávajú soc. svet a vzťahy v ňom
Soc. percepcia je podmnožinou soc. poznávania.
je to proces pozostávajúci zo 4 krokov:
- 1. pozornosť a porozumenie
- 2. kódovanie a zjednodušenie
- 3. zapamätanie a podržanie
- 4. vybavenie a odpoveď
1) Selektívna pozornosť alebo porozumenie
Sme bombardovaný veľkým množstvom stimulov, keďže nemáme mentálnu kapacitu ich všetky spracovať, vnímame len určitú časť z nich. V tomto prípade je najdôležitejšia pozornosť. Je to proces vedomia zameraný na určitý podnet a to externý alebo interný.
Významné podnety (stimuly)
Určité podnety sú významné ak sú vnímané v odlišnom kontexte (výrazné odlíšenie od kontextu) Významnosť podnetu súvisí s potrebami. Ľudia venujú viac pozornosti negatívnym podmetom
2) Kódovanie a zjednodušovanie
Informácie ktoré zaznamenávame nie je uložená do pamäte v originálnej podobe, ak je kódovaná vo forme mentálnej reprezentácie. Jednotlivé informácie na základe pozornosti vytvárajú kognitívne kategórie. Nové info porozprávame s týmito kategóriami. Ide o nevedomí proces.
Sociálne schémy
Sú reprezentáciou určitých soc. Situácií. Pri kódovaní sa veľmi často uplatňujú stereotypy. Sú to individuálne presvedčenia o charakteristikách o atribútoch určitých skupín. Stereotypy nemusia byť len negatívne. Takisto nemusia byť nesprávne. Môžu však viesť k nesprávnym rozhodnutiam alebo úsudkom o ľuďoch.
3) Zapamätanie a podržanie
Štúdium = uloženie informácií do dlhodobej pamäte a ich podržanie a uchovávanie.
Rozlišujeme 3 druhy pamäte:
1) Pamäť na udalosti (epizodická pamäť)
2) Sémantická pamäť (ide o vedomosti, poznatky)
3) Implicitná pamäť (zručnosti a schopnosti)
4) Vybavenie a odpoveď
Ľudia si vybavujú info z dlhodobej pamäte ak sa potrebujú rozhodnúť, alebo ak si vytvárajú názor na niečo. Rozhodujeme sa na základe našich predchádzajúcich rozhodnutí a na základe informácií ktoré v pamäti máme.