Funkcie sociálnej skupiny
Výchovná funkcia V sociálnej skupine sa uplatňuje správanie jednotlivca ostatný členovia skupiny pomáhajú začleniť sa je spojoením spôsobov správania sa skupiny so správaním požadovaným z okolia
Rehabilitačná funkcia skupina má nahradiť formy a spôsoby správania
Liečebná funkcia exerimentálne hry s deťmi ( musí ich byť minimálne 6 )
Psychoterapeutická funkcia muzikoterapia psychogymnastika artterapia psychodráma... Správanie sa jednotlivca v sociálnej skupine Egoizmus
Jedinec chce svoje ciele uskutočniť za každú cenu, bez ohľadu na iných Altruizmus / prosociálne správanie Jedinec sa v sociálnej skupine robí všetko pre druhých, poskytuje nezištnú pomoc.V centre sú iný ľudia, jedinec je ochotný prinášať obete konformizmus Prispôsobivé správanie sa jedinca v skupine Jedinec nemá vlastné stanovisko a tak sa podriaďuje tlaku skupiny Takýto človek ľahko zmení skupinu aj svoje názory nekonformizmus Jedinec odmieta prijať požiadavky spoločnosti Ide tu o prílišné presadzovanie vlastnej osoby konvenčné správanie Kladie dôraz na normu a nie na obsah nekonvenčné správanie Aktívne sa príjma obsah ale jedinci sú ľahostajný k forme Jedinec príjma požiadavky, je s nimi stotožnený ale ich odmieta dávať najavo ( obdobie puberty) Štruktúra vzťahov v sociálnej skupine
a.)z hľadiska príťažlivosti populárne osoby – príťažlivé pre väčšinu členov skupiny obľúbené osoby - príťažlivé pre mnohých členov skupiny akceptované osoby – uprednostňované len určitou časťou skupiny trpené osoby – uprednostňuje len malá časť skupiny osoby stojace mimo / izolované – nikto neuprednostňuje
b.) z hľadiska moci vodcovia skupiny – jednoznačne dominujúce osoby v skupine pomocníci – aktívne osoby závislí – osoby ktoré sa dajú stiahnuť vodcami, ľahko ovplyvniteľné osoby pasívny členovia periférny alebo okrajový členovia Škola ako sociálna skupina
V škole je množstvo sociálnych vzťahov. normy a princípy konania.
Základné sociálne vzťahy sú medzi učiteľmi, žiakmi a zamestnancami školy V prvom a druhom ročníku základnej školy je hlavné kritérium pri priateľstve v škole dobrý prospech. Vo vyššých ročníkoch rozhoduje o priateľstve osobná sympatia.
Adolescencia
trvá 18 – 21 rokov ukončenie pohlavného dospievania toto obdobie končí emocionálnou a ekonomickou nezávislosťou od rodičov končí aj telesný a pohybový vývin ukončenie, ustalovanie a dozrievanie poznávacích procesov proces harmonizácie, vyrovnávanie vzťahu k dospelým. Stáva sa tolerantnejší k chybám dospelých priateľské vzťahy sú oveľa vyrovnanejšie, je veľa starých priateľov.Ľúbostné vzťahy sú trvácnejšie a majú inú kvalitu.Vytvára sa aj hierarchia hodnôt. Obdobie mladej dospelosti
21 až 35 rokov života realistické plány do budúcnosti vykonávanie produktívnej činnosti schopnosť pracovať bez mimoriadnych výkyvov schopnosť samostatne bývať, hospodáriť pripravenosť založiť si vlastnú rodinu jednotlivec zapadá do pracovnej skupiny Obdobie strednej dospelosti
35 až 45 rokov života obdobie relatívnej stability, plnej výkonnosti mení sa vzťah k práci – v prvom rade má uspokojovať potreby – predovšetým potrebu sebarealizácie posledná možnosť mať deti, stať sa rodičmi
Obdobie staršej dospelosti
45 – 60 rokov života intenzívnejšie sa prejavujú známky poklesu výkonnosti uzatvára profesijná kariéra príprava na odchod do dôchodku hľadá sa odpoveď na otázku či to čo človek dosiahol zodpovedá očakávaniam či doterajšie výsledky môžu byť ešte dobudované Obdobie staroby
60 – 75 rokov života zhoršovanie kvality vnímania pokles pamäťovej schopnosti postupné znižovanie intelektovej výkonnosti pripravovanie sa na svoj koniec vačšinou obklopuje človeka rodina
ZÁVER
Socializácia – je začleňovanie jedinca do spoločnoti, do určitej skupiny. Piaget ju vo svojej knihe opisuje v troch druhoch činností:
1.v hrách s pravidlami pravidlá sa dedia z generácie na generáciu mladý jedinci najprv prevezmú od starších jedincov viac či menej odlišné pravidlá, pretože sú zložité dieťa si ich zapamätá len časť. Potom, a to je významné, sa pri hre nekontrolujú, to znamená, že každý hrá ako vie a o druhých sa priveľmi nestará. Nakoniec čo je najdôležiťejšie, nikto neprehráva a všetci zároveň vyhrávajú, lebo cieľom hry je aby sa každý zabával. Hoci hru podnecuje skupina a účasť je kolektívna. centrácia na vlastnú činnosť a spoločenské správanie sú celkom nerozlíšené. Ani v rámci hry neexistuje skuočná spolupráca
- 2. v spoločnej práci
na druhej strane deti problematicky nachádzajú a ťažko hľadanú spôsoby spolupráce, ako keby nebola špecifickým cieľom, ktorý sa dá sám o sebe a vhodnými metódami sledovať
3.pri slovných výmenách výskumy ukázali, že nie všetky výroky detí medzi 4 – 6 rokmi sledujú k tomu aby poskytovali informácie, alebo kládli otázky. Ale často sa zakladajú na monológoch, alebo kolektívnych monológoch, pri ktorých každé dieťa hovorí samo pre seba – egocentrický monológ
ukázalo sa, že percento egocentrických monológov závisí od prostredia (školské prostredie nieje také zaujímavé ako hra)
iba dlhým učením sa dieťaťu podarí hovoriť s druhým z jeho hľadiska a nehovoriť si len pre seba Dúfam, že táto práca vás ako odborníka aspoň trochu obohatila a poskytla vám aspoň trochu iný pohľad na sociálny vývin. Choroby dys.....
K tomu, aby sa človek mohol vzdelávať, je nevyhnutné, aby vedel dobre čítať a písať. Nedá sa pochybovať o tom, že zvládnutie správnej techniky čítania má pre vzdelávanie sa prvoradý význam. Prevažná väčšina detí na základných školách sa bežnými metódami naučí správne čítať a písať a tým dostane základ, na ktorom buduje svoje vzdelávanie a životné uplatnenie. Okrem tejto veľkej skupiny máme v školách určité percento detí, ktoré v dôsledku drobného poškodenia niektorej mozgovej oblasti, príp. poruchy vo vývine , má mimoriadne problémy so zvládaním čítania alebo písania. Zaujímavosťou je, že takéto deti majú zväčša priemernú, často nadpriemernú inteligenciu. Tieto jednotlivé poruchy zaraďujeme k tzv. vývinovým poruchám učenia. Vývinovým z toho dôvodu, že ide o poruchy, ktoré sa prejavia až na určitom stupni vývinu(napr. pri vstupe do školy).Takéto poruchy môžu život dieťaťa negatívne ovplyvniť na dlhú dobu, príp. úplne znemožniť jeho plynulé vzdelávanie. Špecifické vývinové poruchy učenia delíme na tri základné skupiny:
porucha čítania- dyslexia
porucha písania-dysgrafia
porucha počítania-dyskalkúlia Podobných vývinových porúch existuje pomerne veľa, ale sú dosť zriedkavé.
Vývinová porucha čítania – dyslexia neschopnosť naučiť sa čítať aj napriek tomu, že dieťa absolvuje bežnú výuku a má primeranú inteligenciu. Dyslexia je podmienená poruchami v základných poznávacích schopnostiach, objavuje sa väčšinou už od začiatku školskej dochádzky a vytvára veľký rozdiel medzi schopnosťou čítať a intelektovými schopnosťami. Dyslexia zasahuje celú osobnosť dieťaťa, nejde o izolovanú poruchu. Dyslektik má často poruchy menejcennosti a narušené sebavedomie. Vytvára sa u neho nechuť k čítaniu, často aj s tým súvisiacemu vzdelávaniu ako takému. Rodičia, ktorí veľakrát nechápu problém dieťaťa , ho preťažujú, trestajú, či obviňujú z lenivosti a porovnávajú so súrodencami či spolužiakmi. Dyslexia sa prejavuje tým, že dieťa nie je schopné naučiť sa spájať jednotlivé písmená a tie do slov. Často si zamieňa podobné písmená, pridáva písmená či slabiky na koniec slov, slabiky prehadzuje, nesprávne číta a pod. Jedným z ďalších charakteristických znakov je to, že dieťa nedokáže vôbec, resp. dokáže len málo porozumieť prečítanému textu, nevie ho primerane reprodukovať. Cieľom nápravy dyslexie je dosiahnutie sociálne únosnej úrovne čítania, aby žiak bol schopný samostatne sa vzdelávať a následne vyjadrovať svoje myšlienky.
Základným predpokladom nápravy je komplexné odb. vyšetrenie(Lekárske, psychologické, špeciálno-pedagogické, príp. neurologické). Odborníci stanovia stupeň dyslexie a na základe toho vhodnú terapiu. Na nej sa zúčastňuje predovšetkým pedagóg a rodič, v spolupráci so školským špeciálnym pedagógom a psychológom.
Vývinové poruchy písania- dysgrafia a dysortografia dysgrafia je poruchou písania, grafomotorického prejavu, neschopnosť správne napodobniť tvary písmen, vynechávanie, resp. pridávanie ich častí či vynakladanie značného úsilia na písanie. Dysgrafické dieťa si často pri písaní zamieňa tvarovo alebo zvukovo podobné písmená, písmená alebo slabiky v slovách prehadzuje, pridáva alebo zabúda napísať, nedodržiava bodky, dĺžne, čiarky, príp. ich umiestňuje na nesprávnych miestach a pod. Prejavuje sa už vstupom do školy, sťaženým osvojovaním si písmen, nečitateľnosťou písma a pod. Náprava dysgrafie je veľmi problematická a dlhotrvajúca, no pri veľkom úsilí zo strany rodičov, dieťaťa a pedagógov prichádza často až k nečakanému zlepšeniu.
dysortografia je porucha pravopisu, prejavujúca sa neschopnosť dieťaťa uplatňovať naučené gramatické pravidlá. Dieťa trpiace dysortografiou je typické tým, že často vynikajúco ovláda gramatické pravidlá, no pri písaní textov ich nedokáže uplatniť. Diktát takéhoto dieťaťa je typický mnohými chybami typu nesprávne určené y-i, ý-í. Náprava je pod. ako u dysgrafie postupná a dlhotrvajúca pod vedením skúseného odborníka. Nadmerné písanie diktátov či gramatických cvičení má len veľmi slabý efekt a dieťa neprimerane zaťažuje.
Vývinová porucha počítania- dyskalkúlia porucha schopnosti operovať s číselnými symbolmi a s číselným radom. Dyskalkúlia sa často spája s narušenou priestorou pravo-ľavou orientáciou. Dieťa trpiace dyskalkúliou si nedokáže predstaviť a pochopiť číselný rad, má problémy s prechodom cez desiatku, zamieňa si podobné čísla či poradie číslic. Odstraňuje sa veľmi ťažko. Na uľahčenie vzdelávania takýchto detí je vhodné používať špeciálne metódy, predtlačenú číselnú os, neskôr kalkulačku či iné pomôcky, ktoré zjednodušia celé vzdelávanie dieťaťa. Vyskytuje sa vo väčšej miere u dievčat.