Prakticky od desiateho storočia, keď Rómovia opustili svoju pravlasť a z Indie putovali prevažne do rozličných častí Európy, traduje sa aj odpor voči novým usadlíkom a kočovníkom. Táto nenávisť dostala novú podobu vo forme rasizmu. Rasizmus Vzniká spravidla z nevedomosti a neznalosti životného štýlu a spôsobu myslenia iných ľudí. Človek sa nerodí ako rasista, vplyv má na to jednoznačne okolie, rodina, priatelia a atmosféra v spoločnosti. Rasistické teórie sa opierajú o vykonštruované teórie využívajúce strach ľudí zo všetkého odlišného.

V jednom časopise pre mladých (Maxisuper) vychádza pravidelne rubrika s názvom To je môj názor – Skinheads verzus ostatní. Tu sa prejavuje nenávisť k Rómom a na druhej strane ich obrana. Ponúknem pohľad na vec z oboch strán.

  • 1. „Milujem tento svet
Milujem život v Bratislave. Milujem život v Petržalke. Len jedno mi tu vadí. Vrahovia. Do toho pojmu zahŕňam dílerov a skínov. Skíni sú vrahovia, ktorých ľutujem. Vo svojej hlave majú iba jednu myšlienku, ako zabiť Rómov a zbiť punkerov a anarchistov. Neviem, čo by robili potom, keby dosiahli ich vytúžené „biele“ Slovensko. Odsťahovali by sa do Ameriky a Afriky, aby pomohli vyzabíjať všetkých černochov? To už neviem, ale určite viem, že by nevydržali len tak chodiť po meste bez toho, aby niekoho aspoň nezbili. Možno by sa vyvraždili medzi sebou. Skíni, zamyslite sa nad sebou, lebo to, čo robíte, nie je normálne a začína už o tom vedieť čoraz viac ľudí.“

  • 2. „Prečo stále ochraňujete Rómov?
Prečo sa nepozriete na vec z inej strany? Cigáni, Rómovia, volajte si ich, ako chcete, sú to iba vyvrheli našej spoločnosti. Klesli až úplne naspodok (česť výnimkám, lebo aj tie sú). Prečo cigáni žijú v špine, neporiadku a smrade? Len mi nehovorte, že s tým nemôžu nič spraviť. Môžu a to dosť veľa! Len sa im nechce, sú strašne leniví. Najradšej by boli, keby sa všetka robota urobila sama alebo by ju urobil niekto iný. Sami by nepohli ani prstom. Spomeňte si na záplavy spred dvoch rokov. Uznávam, je to hrozné. Ale oni? Len nariekajú: „A dé my teraz budeme žit?“ s tým ich odporným prízvukom. Čakajú pomoc od bielych ľudí, od štátu. Chcú aby sme im dali peniaze, postavili a opravili ich domy, ale oni pre to nič neurobia (opäť česť výnimkám). Cigáni, vráťte sa tam, odkiaľ ste prišli.“

Tak asi takto nejako to vyzerá. Niektoré názory sú naozaj rasistické a prejavuje sa v nich hanobenie rasy. Je to vôbec možné, že niečo také umožňuje práve mládežnícky časopis, ktorý by mal byť zameraný hlavne na hudobnú scénu? Rómovia.Kto sú Rómovia? Aj keď sú niektorí Rómovia presvedčení, že ich korene siahajú do Egypta, najdokázanejšou je hypotéza, že domovinou im bola India (jazyk Rómov - rómčina má korene v sanskrite), z ktorej rôznych oblastí odchádzali potom Rómovia v rôznych obdobiach počas prvých storočí nášho letopočtu. V 5.storočí n.l. sa usadzovali v Perzii a Sýrii, okolo r.1300 v juhovýchodnej Európe (Grécko, Maďarsko, Rumunsko, Srbsko) a od r.1400 v západnej Európe (Francúzsko, Nemecko, Holandsko, Švajčiarsko, Španielsko). V súčasnosti ich nájdeme v každej európskej krajine a takisto v severnej Afrike, na Blízkom východe, Južnej Amerike, USA a Kanade. Ich celkový počet Sa odhaduje na 5 až 10 miliónov, pričom viac ako polovica žije vo východnej Európe - v bývalej Juhoslávii okolo 750 tisíc, v Rumunsku 680 tisíc, na Slovensku 165 tisíc (čo však predstavuje prvé miesto v Európe v pomere počtu rómskeho obyvateľstva k domácemu). Rómske spoločenstvo utvárajú štyri kmene (nácie): Lowara, Machuaja, Kalderašha a Churara, medzi ktorými existujú jazykové a kultúrne rozdiely. K telesným charakteristikám Väčšiny Rómov patria tmavé vlasy i oči, stredne tmavá až tmavá pleť, nižší vzrast, s vekom sklony k tučnote. Netreba však zabúdať na výnimky - plavovlasých a bledookých Rómov. Slovo "Cigáň" rómčina neobsahuje, sami sa označujú ako "Rómovia". Uprednostňujeme tento termín i my, keďže slovo "Cigáň", užívané obklopujúcou spoločnosťou ťažko zbaviť nánosu negatívnych významov, ktoré sa k nemu postupne naviazali. Za najpodstatnejšiu črtu Rómskej mentality možno považovať odolnosť voči asimilačným snahám zo strany majoritnej spoločnosti. V niektorých aspektoch života sa Rómovia adaptujú - spravidla napr. prijímajú jazyk a náboženstvo dominantných skupín (vlastné náboženstvo si neutvárajú, svoj jazyk dosť zanedbávajú), využívajú technické a sociálne vymoženosti súčasnej doby (autá, telefóny, banky, sociálnu podporu a pod.). V základnom spôsobe života však ostávajú naďalej svojskí, ich životný štýl odoláva zmenám počas striedania generácii. Značná časť rómskej populácie zostáva funkčne negramotnou (odmietajú formálnu edukáciu vo viere, že odovzdávanie skúseností medzi členmi rodiny je účinnejšie). Udržiavajú si silnú bariéru medzi sebou a vonkajším svetom (gadžovia = ne-Rómovia - môžu byť predmetom ich "hier"). Aj keď dominantné skupiny oddávna potláčali kočovný spôsob života Rómov a podporovali ich usadenie, zostávali najväčšími cestovateľmi sveta. Zo strany obyvateľstva krajín, kde Rómovia žijú, prevláda strach z ich extravagancii a kriminálnych činov, čo sa vlády krajín snažia riešiť rôznymi spôsobmi.

K utvoreniu pravdivého obrazu o Rómoch patrí nevyhnutne informácia týkajúca sa skutočnosti, ktorú niektorí autori označujú ako "rómsky paradox": napriek tomu, že spôsob života Rómov mnohých (predovšetkým umelcov, ktorí ho v rôznych formách stvárňujú) priťahuje a fascinuje, dlhé obdobia Rómov prenasledovali, utláčali a týrali (silná vlna perzekúcie počas druhej svetovej vojny). Nebolo im priznané právo na označenie ako etnika, národa, či národnosti, bývali chápaní vždy len ako zaostalá skupina obyvateľstva, hoci sa v ich radoch sformovala aj elitná špička, usilujúca sa o dôstojnú reprezentáciu svojho pôvodu a pozdvihnutie ostatných. Zmeny náhľadu majoritnej spoločnosti v tomto smere u nás priniesli čiastočne až posledné roky. Ako Rómovia žijú? Vedecký výskum tohto etnika sťažuje fakt, že rómska kultúra nie je jednotná, ale aj to, že si Rómovia svoje zvyky a životný štýl strážia ako súkromie, sú nekooperatívni a vyhýbaví. Evans-Pritchard o tom píše: "Som si istý, že oveľa ľahšie je vstúpiť do primitívnej malajskej či africkej komunity než k Rómom. Malajzania ani Afričania si nevybudovali také barikády ako Rómovia ... Rómovia žili stáročia v spoločenstvách, ku ktorým nepatrili." A ďalej: "Ak tuctu Rómov položíte rovnakú otázku, dajú vám pravdepodobne tucet rôznych odpovedí. Ak jednému dáte tú istú otázku tucetkrát, dostanete tucet rôznych odpovedí."