Adolescencia prináša nové problémy nielen jedincom s mentálnym postihnutím, ale všetkým dospievajúcim. Mladí ľudia v tomto veku sa musia vyrovnávať so zmenami súvisia cimi s ich biologickým vyspievaním, psychickým vyspievaním, ale aj vzťahovými a inými psy­chologickými zmenami. Je to obdobie, keď jedinec somaticky už nie je dieťa, ale jeho ka pacita - najmä v emocionálnej oblasti - nie je úplne vyzretá. Adolescencia je naozaj obdobím prechodu, ktorý obklopuje osobnostný, sociálny a vzdelávací život jedinca. Adolescencia je obdobím medzi detstvom a dospelosťou, počas niekoľkých rokov, keď jedinec predstavuje seba už mimo role dieťaťa, avšak ešte celkove nepreberá zodpovednosť, ktorou sa predstavuje dospelý človek. Mladí ľudia sa prepracová vajú k emancipácii z primárnej jednotky rodiny, pretože chcú pomocou sociálneho vývoja a svojho charakteristického vzdelania presadzovať väčšiu akceptáciu od spoločnosti. Vzdelá vacie ciele počas tohto obdobia sú namierené k možnostiam uplatnenia sa v zamestnaní a k príprave na život dospelých jedincov. Pre ľudí s MP sú zmeny v adolescencii obzvlášť intenzívne. Veľa adolescentov s MP má fyzické atribúty ich nepostihnutých rovesníkov, ale nie kapacitu, ktorou by mohli úplne kopírovať požiadavky okolia alebo sa sami dožadovať emancipácie z detského veku. Pre ľudí so stredným a ťažkým stupňom mentálneho postihnutia, ktorých fyzické a poznávacie rozdiely môžu byť zjavné, je hlavným snažením dosiahnutie sociálnej a pracovnej nezávis losti v spoločnosti. Ako pripravovať mladých ľudí s MP na preklenutie problémov dospievania a dospe losti ? V socializačných tréningoch je zahrnuté rozvíjanie nielen pozitívnych medziľudských vzťahov (rodičia, rovesníci), ale aj získavanie vhodného správania sa v rôznych spoločen ských situáciách. Takáto výuka adaptívnych zručností spadá všeobecne do troch kategórií: socializácia osobný vzhľad využívanie voľného času. Pre socializáciu mladých ľudí s MP je najdôležitejšia pracovná rehabilitácia a práca. Podrobne súi všetky aspekty prípravy na zamestnanie a jeho dôležitosť pre osobnostný vývin jedincov s MP opísané v predchádzajúcej kapitole "Príprava na zamestnanie", kapitola 9.4. Problémy dospelosti a starnutia ľudí s mentálnym postihnutím Dospelosť je obdobím od dosiahnutia pohlavnej zrelosti, cez získanie duševnej a spoločenskej dospelosti, až do konca života. Dospelí ľudia s mentálnym postihnutím môžu mať problémy s uvedomovaním si vlastnej role dospelého, ktorá nie celkom korešponduje s očakávaním zodpovednosti zrelého dospelého jedinca. Väčšina ľudí s MP má, tak ako iní mladí ľudia, tie isté fyzické zdatnosti, chýbajú im však adekvátne kognitívne a adaptívne schopnosti, aby ich okolie mohlo považovať za úplne samostatných. Nie je to dávno - iba niekoľko desaťročí, keď ľudí s mentálnym postihnutím, napr. ľudí s Downovým syndrómom označovali, ako "večné deti". Oni boli stále chránení a nebola im daná možnosť na vlastnú sebarealizáciu, na možnosť uplatnenia sa v spoločnosti ako rovnoprávnych občanov. Zväčša sa im nedostala možnosť, aby prejavili svoje schopnosti pre nezávislý a produktívny život. Našťastie, doba sa mení. Počas uplynulých desaťročí sa urobilo veľa v prospech ľudí s mentálnym postihnutím, pre ich včlenenie do spoločnosti. Dnes sa tento pokrok odzrkadľuje najmä pri realizácií štandardných postupov, obzvlášť v špeciálnom vzdelávaní, rehabilitácii, ako aj v iných systémoch humánnych služieb. Pojem "prechod - transition", sa pred 20 rokmi používal pri vyjadrovaní zmien v školskom systéme a pri prechode zo školského prostredia do pracovného procesu. Dnes sa pod pojmom "prechod" chápe celý proces prípravy, orientácie a zabezpečovania všetkých potrieb pre dospelých ľudí s mentálnym postihnutím. K tomu sa vytvára sieť odborníkov, ktorí zabezpečujú všetky špecializované služby. Čiže mostom prechodu z detstva do dospelosti je vytvorenie celej škály štandardných postupov, ktorých výsledkom by mal byť samostatnejší život ľudí v dospelom veku. Úloha rodiny je pri týchto službách nepostrádateľná.