/p>

1. Predmet makro a mikro sociológie

Funkcie sociológie Vzťah k iným vedám

sociológia a psychológia sú základné predstaviteľky humanitných vied sociológia skúma človeka a jeho správanie

predmetom sociológie je:

sociológia je veda o spoločnosti

Predmet sociológie rozdeľujeme z hľadiska dvoch základných úrovní : Sociologické vedy -

  • 1. makrosociológia
  • 2. mikrosociológia

1.makrosociológia : zaoberá sa spoločnosťou, štruktúrou a jej dynamikou dynamikou rozumieme procesy v spoločnosti ( socializácia, migrácia, mobilita, ) sociálne zmeny spoločnosti štruktúrou spoločnosti rozumieme je základné prvky

základné entity ( prvky ) spoločnosti :

a) ľudia( jedinci ) b) skupiny c) inštitúcie – spôsoby správania sa rodina náboženský systém vzdelávací systém politický systém

2.mikrosociológia : zaoberá sa každodenným správaním sa jednotlivcov a ich sociálnou interakciou. ( vzájomné pôsobenie, vzťah ) často sa prekrýva so sociálnou psychológiou

Funkcie sociológie:

A. plní poznávaciu funkciu : ide o odhalenie podstaty podmienenosti a príčin väzieb jednotlivých sociálnych javov a procesov a stanovovanie vývojových tendencií B. plní sociotechnickú funkciu : ( sociálne inžinierstvo ) – spočíva v realizácii výskumov, ako aj realizácie výskumom spoznaného v praxi s cieľom zvýšiť efektívnosť najmä v pracovnej oblasti C. plní funkciu humanizačnú : ide o zmiernenie vonkajších vecných a sociálnych podmienok života na človeka tak, aby umožnili vytvorenie priestoru pre jeho sebarealizáciu.

p. Mills – sociológia nám umožňuje schopnosť vytvoriť si sociologickú imagináciu umožňuje vidieť seba a svoj problém v širších sociálnych súvislostiach

Tolerancia inakosti – je súčasťou humanizačnej funkcie sociológie učí tolerovať xemofóbia – strach z neznámeho, cudzieho

  • 1. teória sociálneho konsenzu ( súhlasu, zhody )
  • ľudia navzájom spolupracujú, utvárajú rôzne sociálne skupiny
  • základ sociálneho usporiadania a stability spoločnosti

  • 2. teória sociálneho konfliktu
  • tvrdí, že akékoľvek usporiadanie spoločnosti je vhodné len pre časť členov skupiny
  • ostatní sú k takému spolužitiu donútení
  • preto každá spoločnosť produkuje konflikt
  • výsledky konfliktu rozhodujú o spôsobe usporiadania spoločnosti

Interpretatívna sociológia :

Názor o určujúcej úlohe jednotlivcov pri utváraní spoločnosti, vyzdvihuje úlohu jednania jednotlivcov

Vzťah k iným vedám :

V oblasti záujmov sa sociológia často prekrýva z inými vedami napr.

  • 1. psychológia
a. skúmanie jednotlivca a jeho psychiky, vnútorné psych. charakteristiky ľudí b. vzťahy medzi ľuďmi

  • 2. sociálna psychológia
a. skúma vzťahy medzi jednotlivcami a skupinami b. často využíva tieto poznatky

  • 3. ekonómia
a. skúma výrobu, rozdeľovanie a spotrebu b. soc. študuje fungovanie ekonom. Inštitúcií v spoločnosti

  • 4. politológia
a. skúma procesy uplatňovania a získavania moci v spoločnosti b. soc. má v mnohom spoločné poznatky

  • 5. antropológia
a. skúma kultúrne stránky života spoločnosti b. soc. študuje najmä moderné spoločnosti , komplexnosťou sa najviac približujú

  • 6. história
a. má rovnaký predmet skúmania ako sociológia b. soc. skúma a študuje blízku minulosť resp. prítomnosť

Šesť základných hľadísk sociologického skúmania

  • 1. demografické
  • pri skúmaní spoločnosti vychádza z konkrétnej populácie, prípadne časti populácie štátu a pod.

  • 2. psychologické
  • rešpektuje dôležitosť jednotlivcov, ich individuálne záujmy, konania

  • 3. kolektívne
  • zdôrazňuje, že väčšinu svojich živ. problémov riešia ľudia združovaním sa do skupín

  • 4. štruktúrne
  • skúmanie spoločnosti ako zložitého vnútorne členeného celku

  • 5. kultúrne
  • spoločnosť vytvára systém hodnôt noriem správania sa , vierovyznaní, kultúrnu spoločnosť, ktorá dáva zmysel sociálnemu správaniu sa ľudí.

  • 6. dynamické
  • zdôrazňuje nevyhnutnosť študovať spoločnosť ako stále sa meniaci systém