/p>
12. Práca, význam práce a problematika pracovnej
spokojnosti Scheinova typológia človeka ako pracovníka Ekonomický systém a jeho analýza
Práca sa považuje za základnú podmienku existencie a komunity ľudského života
Práca je vedomá činnosť ( nie je to vrodená záležitosť ) a je závislá na našej vôli má účel mimo seba ( nie je samoúčelná činnosť , ako hra ) umožňuje ľuďom prežitie zabezpečuje uspokojovanie potrieb ľudí
Práca je činnosť zameraná na uspokojovanie ľudských potrieb, ktorou sa vytvárajú materiálne i nemateriálne produkty. Má vždy sociálny charakter.
Povolanie :
Je druh práce vykonávaný za odmenu, vyžadujúci si určité schopnosti a odbornú prípravu. Povolanie treba odlišovať od zamestnania.
Zamestnanie :
Je vzťah zamestnávateľa a zamestnanca
Scheinova teória :
Maslova tória sa stala základom Scheinovej teórie
Sebapresadzovanie, sebarealizácia, sebatranscendencia
Sociálne potreby uznanie, akceptácia, spolupatričnosť
fiziologické potreby
základné štyri typy človeka, ako pracovníka
- 4. komplexný typ človeka
- 3. sebarealizujúci sa typ človeka
- 2. sociálny typ človeka ( očakáva uspokojenie aj v kolektíve + vzťahy na pracovisku )
- 1. racionálno – ekonomický typ človeka ( očakáva primerané ohodnotenie, je orientovaný na
Význam práce v živote :
- 1. zárobok
- 2. aktivita ( opak nudy )
- 3. pestrosť
- 4. štrukturovanie času
- 5. sociálne kontakty
- 6. práca je súčasť našej osobnej identity
Pracovná spokojnosť :
Človek potrebuje byť v práci spokojný
- 1. spokojnosť v rámci organizácie, ktorá ma zamestnáva
- činitele pracovnej spokojnosti
- 2. aký status vďaka práci zastávam, aké mám postavenie v práci
Ekonomický systém :
je označenie sociálnej inštitúcie, ktorá zabezpečuje výrobu, rozdeľovanie a spotrebu tovarov a služieb v spoločnosti.
Ekonomický systém pozostáva z troch základných sektorov:
- 1. primárny sektor ( získavanie surovín a pestovanie plodín )
- 2. sekundárny sektor ( pretváranie prírod. surovín na tovary )
- 3. terciálny sektor ( poskytovanie služieb )
Kapitalistický ekonomický systém :
súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov, sledovanie individuálneho profitu, zisku
Socialistický ekonomický systém:
kolektívne vlastníctvo výr. prostriedkov, štátne riadenie a plánovanie ekonomiky.
Ekonomické systémy súčastných industriálnych a postindustriálnych spoločností sa nazývajú zmiešané , pretože sú kombináciou základných prvkov oboch systémov .
ekonomické systémy – termínom ekonomický systém sú označované soc. inštitúcie, ktoré zabezpečujú výrobu, výmenu, rozdeľovanie a spotrebu tovarov a služieb v spoločnosti.
Ekonomický systém pozostáva z troch základných sektorov, ktoré vznikli ako výsledok deľby práce v spoločnosti :
primárneho (poľnohospodárstvo, rybárstvo, lesníctvo, baníctvo), sekundárneho (hutníctvo, strojárstvo, chem., farmaceut. a drevospracujúci priemysel) terciárneho sektora (služby).
Dejiny ľudskej spoločnosti poznajú tri druhy ekonomických systémov : ekonom. systémy predindustriálnych, industriálnych postindustriálnych spoločností.
Ekonomické systémy predindustrial. spoločností – väčšina členov týchto technicky málo vyspelých spoločenstiev pracovala v primárnom sektore, pričom deľba práce bola minimálna. Ekonom. systémy industrial. spoločenstiev – priniesla ich priemyselná revolúcia, ktorá spôsobila zmeny v spôsobe výroby atď., čo viedlo k výraznému zvýšeniu významu a rozsahu sekundárneho sektora i k celkovým spoločenským zmenám – vznik kapitalistickej spoločnosti. Ekonom. systémy postinustrial. spoločenstiev – využívajú najvyspelejšie technológie, zvyšujú význam poskytovania informácií a služieb, teda dominuje tu terciárny sektor. Na základe toho, ako spoločnosť rieši otázky spôsobu organizovania svojich ekonomických činností a súkromného vlastníctva hovoríme o kapitalistickom a socialistickom ekonomickom systéme industriálnych a postindustriálnych spoločností. Tieto dva druhy predstavujú čisté typy, no existuje aj kombinácia ich základných prvkov a označuje sa ako zmiešaný ekonom. systém, ktorý je charakteristický pre súčasné spoločnosti.