Jednotlivec má jedinečné vlastnosti, niektoré potreby sú spoločné všetkým ľuďom. Potreba je prejavom nejakého nedostatku, chýbania niečoho, čoho odstránenie je žiadúce. Potreba núti k vyhľadávaniu určitej podmienky potrebnej k životu, poprípade vedie k vyhýbaniu sa určitej podmienke, ktorá je pre život nepriaznivá. Je niečím, čo ľudská bytosť nutne potrebuje pre svoj život a vývoj. Prežívanie nedostatku ovplyvňuje psychickú činnosť človeka – pozornosť, myslenie, emócie, voľné procesy, a tým celkom zásadne vytvára vzorec chovania jednotlivca. Jednanie zamerané k uspokojeniu potrieb dáva potrebu na jej psychologickú úroveň (hovoríme tiež o psychickej odozve). V termíne potreba je zdôraznená jednota vnútorného s vonkajším, s okolitým svetom, každá potreba je potrebou niečoho, vzťahuje sa k niečomu v prostredí. Ľudské potreby nie sú nemenné, vyvíjajú sa a kultivujú, na rozdiel od pudov a inštinktov, ktoré chápeme ako biologicky dané vnútorné sily, ktoré sa nedajú ovplyvniť zvonku. Každý jedinec vyjadruje a uspokojuje potreby svojim spôsobom, určitý druh motivovaného chovania sa prejavuje u každého človeka inak. V priebehu života sa potreby jedinca menia z hľadiska kvantity i kvality. Je dôležité vedieť, že všetci ľudia majú spoločné potreby, je rovnako nutné si uvedomiť, že tieto potreby sú uspokojované najrôznejším spôsobom života, z ktorých ani dva nie sú si podobné. Napríklad:
- Potreba výživy je spoločná všetkým ľuďom (všetkým živým bytostiam). Spôsob uspokojenie potreby výživy nebude u všetkých ľudí rovnaký. Školák bude jesť (uspokojovať potrebu výživy) v školskej jedálni, študent si kúpi rohlík a vlašský šalát, ktorý zje na lavičke pred školou... Bankár sa naobeduje s klientom v príjemnej drahej reštaurácii.
Spôsoby uspokojovania potrieb:
- 1. žiadúce spôsoby sú tie, ktoré neškodia ani nám ani iným, zhodujú sa so sociálno-kultúrnymi hodnotami indivídua a sú uspokojované v medziach zákona.
- 2. nežiadúce spôsoby sú tie, ktoré majú jednu alebo viac z týchto charakteristík: môžu škodiť danej osobe alebo iným, nie sú v zhode so sociálno-kultúrnymi hodnotami alebo presahujú hranice zákona. Maslow zistil, že ľudia, ktorí uspokojujú svoje základné potreby, sú zdravší, šťastnejší a výkonnejší než jedinci s neuspokojenými potrebami ( Goble, 1970, s.50)
- 2. Ekonomický: potreby tu obvykle vyjadrujú nutnosť alebo žiadosť vlastniť a užívať určitý objekt, napr. farebný televízor, topánky šaty, byt a pod.
- 3. Psychologický: je celkom špecifický a vyjadruje psychický stav, odrážajúci nejaký nedostatok. Psychologický význam potreby je spojený s významom sociálnym
CHARAKTERISTIKA POTRIEB PODĽA JEDNOTLVÝCH AUTOROV
Americký psychológ Abraham H. Maslow (1908-1970) bol organizátorom a prvým prezidentom Spoločnosti pre humanistickú psychológiu. Táto nová škola sa považuje za „tretiu silu v psychológii“, ktorá je v mnohých smeroch v opozícii voči školám behavioristickým a psychoanalytickým. Maslowova filozofia človeka je súčasťou jeho svetového názoru, ktorý nazýva „názorom holisticko-dynamickým“. Podľa Maslowa má každý jedinec individuálny systém motívov, ktorý je hierarchicky usporiadaný, pretože niektoré z motívov sú silnejšie než iné a niektoré z tých silných sú najsilnejšie. Ľudia sú motivovaní hierarchickým systémom základných potrieb. Maslowových päť kategórii úrovní potrieb v ich hierarchickom poriadku zahrňuje: fyziologické potreby, potreby bezpečnosti a istoty, potreby lásky a príslušnosti, potreby sebaúcty a potreby sebarealizácie (1970, s.37). „Človek je bytosť s potrebami a dosahuje zriedka stav plnšieho uspokojenia, vynímajúc krátke doby. Len čo je jedna potreba uspokojená, stavia sa na jej miesto druhá... Pre ľudskú bytosť je v celom jej živote charakteristické, že prakticky stále niečo vyžaduje“ (Maslov). Ľudia sa po celý život usilujú zabezpečiť svoje potreby na všetkých úrovniach. No dominantné potreby na jednej úrovni sa môžu v rôznych obdobiach života líšiť. Maslow vidí ľudí ako bytosti, ktoré ustavične od počatia až po smrť rastú a vyvíjajú sa. Ak sa potreba splní, človek si ju už ďalej neuvedomuje. Potreby sa môžu splniť úplne, čiastočne alebo sa nesplnia vôbec. Človek sa zvyčajne svojím správaním vytrvalo snaží o splnenie potreby.
Hierarchicky organizovaný systém potrieb podľa Maslowa:
Fyziologické potreby sa objavujú pri porušení homeostázy a vyjadrujú tak potreby organizmu, slúžia k prežitiu. Jedinec robí väčšinou všetko preto, aby uspokojil fyziologické potreby, skôr než sa stanú aktuálnymi. Patria tu: potreba pohybu, výživy, vyprázdňovania, spánku, kyslíka, sexuálna potreba. Potreba istoty a bezpečia je potrebou vyvarovať sa ohrozenia a nebezpečia. Objavuje sa vždy v situácii straty pocitu životnej istoty. Patrí tu: potreba vyvarovať sa nebezpečia, ohrozenia, vyjadruje túžbu po dôvere, spoľahlivosti, stabilite. Potreba lásky a spolupatričnosti, vystupuje v situáciách osamotenia a opustenia. Patria tu: potreby afiliačné, milovať a byť milovaný, potreba náklonnosti, spolupatričnosti, integrácie. Potreba uznania, ocenenia, sebaúcty.
Prvá je potreba sebaúcty a sebahodnotenia a vyjadruje želanie výkonu, kompetencie, dôvery v okolitom svete a nezávislosť na názoroch druhých. Druhá vyjadruje túžbu po rešpekte druhých ľudí, prvenstvo vo vnútri sociálnej skupiny. Patria tu: potreba sebaúcty, sebakoncepcie, potreba uznania súhlasu, autonómie. Potreba sebarealizácie, sebaaktualizácie vystupuje ak tendencia realizovať svoje schopnosti a zámery, človek chce byť tým, kým podľa svojho názoru môže byť. Kto chce byť dobrým lekárom, zdravotnou sestrou, musí sám v sebe nachádzať uspokojenie z práce a byť presvedčený, že danú činnosť vykonáva dobre. Patrí tu: realizovať vlastný potenciál.
Maslow ďalej klasifikuje potreby na :
VYŠŠIE POTREBY: potreba sebarealizácie, potreba uznania, potreba spolupatričnosti NIŽŠIE POTREBY: potreba bezpečia a fyziologické potreby Vo svojom výskume Maslow neskôr identifikoval rastové potreby na rozdiel od nedostatkových potrieb. Rastové potreby nazýva pseudohodnotami, metapotrebami alebo B- hodnotami. Tieto pseudohodnoty iba pripomínajú potreby. Pokiaľ sa metapotreby neuspokoja, osoba pociťuj „ chorú dušu“ či metapatológiu (Maslow, 1971, s.43).Hovorí o 14 pseudohodnotách, ktorými sú: pravda, dobrota, krása, celistvosť, živosť, unikátnosť, dokonalosť, úplnosť, spravodlivosť, jednoduchosť, bohatosť, beznamáhavosť, hravosť a sebestačnosť. Tieto potreby sú bez udania hodnoty (Goble, 1970. s.47- 48) Richard Kalish (1977, s.32) modifikoval Maslowovu hierarchiu a navrhuje ďalšiu kategóriu potrieb medzi fyziologickými potrebami a potrebami bezpečia a istoty. Táto kategória zahrnuje sex, činnosť, skúmanie, manipuláciu a novosť. Kalish zdôrazňuje, že deti na optimálny rast a vývin potrebujú skúmať svoje prostredie a manipulovať s ním. Poznamenáva, že i dospelí často vyhľadávajú nové dobrodružstvá či stimulujúce zážitky ešte prv než zvážia potrebu vlastnej bezpečnosti a istoty. Na rozdiel od toho, Maslow zaraďuje potrebu poznania a estetické potreby do kategórie potrieb sebarealizácie. Halbert Dunna uvádza celý rad potrieb, ktoré sa musia uspokojiť aby človek dosiahol stav vysokého blaha. Jeho základné potreby sú: prežitie, komunikácia, kamarátstvo, rast, predstavivosť, láska, vyrovnanosť, prostredia, komunikácia s vesmírom, filozofia života, dôstojnosť, sloboda a priestor. Jourard: podľa neho ľudia zoraďujú svoje potreby podľa toho, akú relatívnu dôležitosť majú v ich živote. K potrebám opísaných Maslowom radí potrebu zdravia, slobody, popudov, kognitívnej jasnosti a zážitkovej rozmarnosti. Orlandová definuje potreby ako „požiadavky osoby, ktoré ak sú naporúdzi, odďaľujú alebo zmenšujú tieseň a zlepšujú bezprostredný pocit blaha“ (Orlando, 1961, s.5) Kingová hovorí o potrebách ako o „stave výmeny energie vnútri alebo zvonka, ktorý vedie k behaviorálnym odpovediam (reakciám) na situácie, osoby, udalosti (Kingová, 1971, s.80) Royová chápe potreby ako „požiadavky jednotlivca, ktoré stimulujú odpovede na udržanie jeho integrity“ (Royova, 1980, s.184) K. Lewin: „Potreba je chápaná ako motív, sila, ktorá uvádza do chodu a udržuje správanie“ H. H. Kendler: „Potreba vyjadruje odchýlku od biologickej homeostázy, t.j. chápanie potreby ako vrodeného motívu.“ M. Nakonečný: „Potreby sú základné motívy, ktoré vyjadrujú nedostatky na úrovni fyzického i sociálneho bytia, a cieľom správania, ktoré je s nimi spojené ako inštrumentálna aktivita, je reakcia týchto potrieb.“
Faktory brzdiace uspokojovanie potrieb:
CHOROBA: často bráni ľuďom v uspokojovaní ich potrieb. Sestry pomáhajú chorým v uspokojovaní ich fyziologických potrieb na viacerých úrovniach. Osoba, ktorá sa zotavuje po operácii brucha, pravdepodobne potrebuje kyslík infúzie roztokov, pomoc pri pohybe a psychickú podporu bezprostredne po operácii. Zabezpečenie každého z týchto zásahov pomáha uspokojiť rozličnú potrebu. Chorí často zameriavajú všetku svoju energiu na fyziologické potreby a prechodne sa nezaoberajú potrebami vyššej úrovne. MEDZIĽUDSKÉ VZŤAHY: najmä k príbuzným a blízkym. Sestry tiež často vstupujú do takýchto vzťahov, pretože sú v pacientovej blízkosti v kritických obdobiach jeho života. NARUŠENÁ SEBAKONCEPCIA: ľudia, ktorí poznajú sami seba a oceňujú sa, ľahšie prijímajú vnútorné zmeny .Ľudia s narušenou sebakoncepciou sú neschopní uspokojiť svoje potreby samostatne a pravdepodobne budú vyžadovať pomoc od sestry. VÝVINOVÉ ŠTÁDIUM ČLOVEKA: ak indivíduum uspokojivo splní vývinovú rolu naučiť sa dôvere, potom je aj naplnenie základných potrieb pocitu bezpečnosti a istoty oveľa ľahšie dosiahnuteľné. Osoba, ktorá sa naučila dôverovať iným prenáša tieto pocity na zdravotnícky personál, ktorý ju ošetruje. Poznatky o potrebách človeka pomáhajú sestrám predovšetkým v pochopení seba samých , aby mohli uspokojovať svoje osobné potreby. Cez pochopenie potrieb iných ľudí môžu sestry lepšie pochopiť ich správanie. Odkrytie príčin určitého správania pomáha sestrám k ich väčšej objektivite . Napokon pochopenie príčiny určitého správania pomáha sestrám odpovedať viac liečebne než citovo. Poznatky o základných potrebách môžu poskytovať rámec pre ošetrovateľský proces a jeho aplikáciu u jednotlivcov i v rodinách. Potreby ľudí môžu tiež slúžiť ako rámec na posudzovanie pacienta, zoradenie problémov do priorít a na plánovanie ošetrovateľských zásahov. Sestry môžu uplatňovať svoje poznatky ľudských potrebách na uspokojenie pacienta v strese ale pritom musia poznať aj situácie, ktoré zavinili nesplnenie ľudských potrieb a spôsob, ktorým možno uspokojenie potrieb sprostredkovať. Sestra môže znalosť ľudských potrieb využívať na pomoc ľuďom v ich vývine a raste. Niekedy ľudia o svojich potrebách buď vôbec nevedia, alebo ich dostatočne nepoznajú. Sestra môže často pomôcť pacientovi k sebarealizácii tak, že mu pomôže nájsť zmysel v chorobe ktorou trpí.