Ochrana pamiatok z pohľadu štátu a z pohľadu vlastníka pamiatky. Pamiatkový fond je bez pochýb jednou z najvýznamnejších súčastí kultúrneho dedičstva každej krajiny. V porovnaní s inými fenoménmi tohto dedičstva je najhmotnejším a najviditeľnejším druhom. Ako súčasť nášho každodenného života, je zároveň najzraniteľnejším. Kým muzeálne, knižničné a archívne predmety je možné sústreďovať, konzervovať a uchovávať v podmienkach, ktoré im môžu garantovať zachovanie, s pamiatkovým fondom je to zložitejšie. Vďaka jeho osobitej povahe, charakteru, je otázka jeho ochrany a udržiavania jednou z najnáročnejších a zároveň najproblematickejších úloh každej spoločnosti.

Vlastníka pamiatky v procese ochrany a tu môžeme vnímať buď ako samostatnú fyzickú osobu, ako rôzne organizácie, alebo je pamiatka vo vlastníctve štátu, resp. samospráv.

Štát a samosprávy Kultúrne dedičstvo, reprezentované hmotnými i nehmotnými dokladmi histórie, je výsledným produktom pôsobenia predchádzajúcich generácií. Tieto doklady minulosti sú zdrojom poznania a hrdosti a sebavedomia občanov. Každý štát, vedomý si významu týchto hodnôt, snaží sa vytvoriť si nástroje ich ochrany. V súčasnosti je zaužívaná ochrana hodnôt kultúrneho dedičstva buď formou inštitucionálnou - vytváraním zbierok, alebo prijatím legislatívnych nástrojov. Medzi základné právne predpisy usmerňujúce činnosť vlastníkov a dotknutých organizácií pri nakladaní s kultúrnymi pamiatkami je na Slovensku zákon č. 27/ 1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti a vyhláška MK SSR č. 21/1988 Zb. Tieto právne predpisy pre ochranu a využívanie kultúrnych pamiatok určujú aj spôsob starostlivosti o kultúrne pamiatky, ktoré sa základne delia na nehnuteľné kultúrne pamiatky a hnuteľné kultúrne pamiatky. Z týchto právnych predpisov pre vlastníkov, správcov a užívateľov ako právnických aj fyzických osôb vyplýva povinnosť na vlastný náklad sa starať o kultúrne pamiatky, o ich zachovanie, údržbu, chrániť ich pred poškodením, ohrozením a znehodnotením.

Rehabilitácia postavenia nášho pamiatkového fondu, vytváranie optimálnych podmienok pre jeho zachovanie, ochranu a využívanie, teda to, čo všade v kultúrnom svete patrí k základným úlohám a povinnostiam správy štátu, nemôže byť úspešné bez otvorenej spolupráce a partnerstva so samosprávami. Účasť a kapacity tretieho sektoru, ktorého organizácie majú v demokratických štátoch aj v oblasti ochrany pamiatkového fondu svoje pevné a nezastupiteľné miesto, úspešne vypĺňajú diery v ochranných dáždnikoch štátu a samosprávy. Na Slovensku existuje niekoľko neziskových mimovládnych organizácií, činných v oblasti ochrany kultúrneho dedičstva. Sústreďujú sa buď na šírenie a sprostredkovanie poznania, vytváranie priestoru na výmenu odborných názorov z oblasti ochrany prírodného a kultúrneho dedičstva (napr. medzinárodná mimovládna organizácia Ecovast), na riešenie úloh teórie ochrany pamiatok a historických urbanistických súborov (medzinárodná mimovládna organizácia ICOMOS), ďalej na postgraduálne rozširovanie kvalifikácie pracovníkov rôznych profesií (občianske združenie Academia Istropolitana Nova), na záchranu konkrétnych objektov a zvyšovaním kultúrno-historického povedomia medzi miestnymi občanmi (nadácia Národný trust Slovenska, Nadácia Banská Štiavnica ´91), alebo na zabezpečovanie zdrojov určených na samostatný výskum a konzervovanie vytypovaných najohrozenejších pamiatok a výchovu mladej generácie (Nadácia na záchranu kultúrneho dedičstva, združenie Záchrana a obnova národných kultúrnych pamiatok - Drevené chrámy pod Duklou).

Starostlivosť o pamiatky v mestách ovplyvňuje mestskú politiku Historické objekty sú dedičstvom. Od spoločenského systému a prinajmenšom od politiky mesta, na území ktorého sa tieto pamiatky nachádzajú záleží či toto dedičstvo bude príťažou alebo prínosom. Ak sa dedičstvo nechá schátrať a pri plánovaní rozvoja a financovania mesta sa v dostatočnej miere nemyslí na jeho obnovu a využite, dochádza k tomu, že historické objekty sa stávajú príťažou. Opačným príkladom je využite potenciálu, ktorý v sebe pamiatky majú. Toto využitie je spojené s pružnou mestskou politikou a dá sa v plnej miere rozvinúť len v podmienkach trhovej ekonomiky. S obnovou historického mesta a jeho revitalizáciu úzko súvisí jeho komercionalizácia. Príkladom úspešného zhodnotenia tohto kapitálu sú mnohé mestá v krajinách Západnej Európy, kde obnovené historické centrá miest a ostatné pamiatky sa stali dôležitým zdrojom príjmov z turistického ruchu. Obnova pamiatok, ktorá je najmä v prvých etapách finančne veľmi náročná, sa stáva významným impulzom rozvoja mesta a jeho ekonomiky a pri niektorých historických mestách jednou z mála možností ich ďalšieho rozvoja.

Z uvedeného vyplýva, že starostlivosť o pamiatky v mestách sa pri sústavnej a premyslenej mestskej politike môže stať oblasťou, ktorá je príkladom úspešného vyrovnania sa a zvládnutia nie jednoduchej oblasti starostlivosti a využitia historických pamiatok tak, aby pri zachovaní ich historickej hodnoty boli čo najefektívnejšie účelovo využité v prospech samotného mesta. Naopak, nedostatočná pozornosť môže vyrobiť z oblasti starostlivosti o pamiatky, ako komponentu mestskej politiky vážny problém.

Organizácie a Súkromné osoby Do kontaktu so zásadami pamiatkového zákona sa občan alebo organizácia dostáva ak:

  • 1. vlastní nemovitosť , ktorá je zapísaná v príslušnom zozname nemovitých kultúrnych pamiatok alebo nemusí byť ani pamiatkovo chránená, ale nachádza sa na území pamiatkovej rezervácie alebo zóny
  • 2. rozhodne sa stavať akúkoľvek stavbu akýmkoľvek spôsobom sa fyzicky dotýkajúcu pamiatkovo chráneného objektu, resp.objektu nachádzajúceho sa v pamiatkovej rezervácii čí zóne
  • 3. rozhodne sa pre prestavbu, výmenu , opravu, zmenu výzoru čo i len časti budovy, resp. jej okolia spadajúcej do kategórie pamiatkovej ochrany
  • 4. rozhodne sa stavať akúkoľvek stavbu
  • 5. ak je zhotovovateľom územno-plánovacích podkladov a dokumentácie

V povedomí občana sú orgány pamiatkovej starostlivosti zafixované ako také, ktoré majú veľké množstvo požiadaviek a všemocnú silu. Po občanovi - vlastníkovi, vyžadujú plnenie povinností a v prípade ich neplnení si uplatňujú postihy, ale na samotnú ochranu a údržbu pamiatky prispievajú nedostatočne. To, že došlo a dochádza k poškodeniu, či zničeniu pamiatkových objektov, vo väčšine prípadov nejde na vrub pamiatkárov samotných, ale na konto vlastníkov pamiatok a systému, ktorý sa nedokázal s dostatočnou starostlivosťou o pamiatky vysporiadať. V každodennej praxi dochádza k rozporu medzi aktívnou ochranou pamiatok štátom a nutnosťou opráv a prestavieb jednotlivých objektov zo strany ich majiteľov. Pamiatkári sa celkom pochopiteľne držia stanoviska, že je nutné vrátiť pamiatku do pôvodného stavu, čo je často v príkrom rozpore s prianím alebo potrebami majiteľa. Pamiatkári bohužiaľ často presadzujú prístup, že ochrana pamiatky je nutná, no zároveň nemajú možnosti a neponúkajú riešenie, ako účinne pomôcť majiteľovi pamiatky, aby sa o ňu postaral v súlade s ich predstavami. V konečnom dôsledku často tento rozpor vedie k totálnej deštrukcii pamiatky, pretože majiteľ nič neopravuje. Je preto potrebné vždy hľadať súlad medzi možnosťami ochrany pamiatky a jej využitím v reálnom živote. Ako prax ukazuje, príliš tvrdá ochrana pamiatok, môže viesť k ich deštrukcii. Situácia v poskytovaní príspevku na zachovanie a obnovu kultúrnych pamiatok je taká, že ju môže poskytnúť ministerstvo kultúry prostredníctvom krajských a okresných úradov, no ich výška a množstvo je úplne nedostačujúce. Financie poskytnúť môže tiež mesto, Fond Pro Slovakia a Pamiatková inšpekcia. Nedostatok financií je hlavným problémom pamiatkovej starostlivosti na Slovensku. Na jednej strane je potrebné stimulovať vlastníkov pamiatok k ich ochrane a údržbe finančnými úľavami. Na strane druhej existuje dostatok financií u rôznych súkromných vlastníkov a firiem, ktoré vďaka nim jednak presadia sporné rozhodnutia a jednak nie je pre nich absolútne žiadny problém zaplatiť “smiešnu” pokutu za porušenie zákona, takže k jeho porušovaniu nezriedka dochádza.

Aj keď si to zväčša neuvedomujeme, kultúrne dedičstvo alebo kultúrna pamiatka sprevádza každého z nás. Tento zhmotnený odkaz minulých generácií nám a našim potomkom dáva do rúk pomyselnú štafetu od našich predkov, ktorú budeme odovzdávať ďalej. To, čo nebude zničené a bude schopné sprostredkovať neskreslené informácie o živote a kultúrnej vyspelosti našej spoločnosti, závisí od každého z nás. Aj keď sme z právneho hľadiska často výhradnými vlastníkmi tejto časti kultúrneho dedičstva, z časového hľadiska ho vlastne iba prechodnú dobu spravujeme. Máme teda nielen právnu zodpovednosť, ale aj morálnu povinnosť starať sa o kultúrne pamiatky. Kultúrne a prírodné dedičstvo je neoceniteľným a nenahraditeľným vlastníctvom každého národa, ale aj celého ľudstva. Strata spôsobená chátraním alebo zmiznutím ktorejkoľvek z týchto najvzácnejších hodnôt znamená ochudobnenie dedičstva všetkých národov sveta. Vzhľadom na výnimočnosť si zaslúžia ochranu proti nebezpečenstvám, ktoré ich čoraz viac ohrozujú.

Použité zdroje:

<a href="http://www.culture.gov.sk">www.culture.gov.sk</a> - stránka Ministerstva kultúry SR

<a href="http://www.pamiatky.sk/puc/vademecum.htm">www.pamiatky.sk/puc/vadem ecum.htm</a> - Vademecum vlastníka - Príručka pre vlastníka kultúrnej pamiatky

<a href="http://www.hunkovce.host.sk/texty/pamiatky.php">www.hunkovce.host.sk/text y/pamiatky.php</a> - Jaroslav Liptay: Spojí nás deliaca minulosť ?

<a href="http://www.changenet.sk/spravy/show.asp?smid=894&mid=29">www.changenet.sk/spravy/s how.asp?smid=894&mid= 29</a> - Alex Tahy: Ochrana pamiatok na Slovensku a tretí sektor

<a href="http://www.natur.cuni.cz/~chorvat/pam.htm">www.natur.cuni.cz/~chorva t/pam.htm</a> - Tomáš Chorvát: Starostlivosť o pamiatky s dôrazom na ich ochranu v mestách

<a href="http://www.seps.sk/zp/casopisy/zp/2000/zp5/dvorak.htm">www.seps.sk/zp/casopisy/z p/2000/zp5/dvorak.htm</a> - Viera Dvořáková, Ľudmila Husovská :Krajina ako pamiatková hodnota