/p>

5. Kultúra, podstata a prvky kultúry

Kultúrna rozmanitosť Kultúrna a sociálna zmena. Jej teórie

Kultúra, v ktorej žijeme, zásadne ovplyvňuje naše správanie. Do akej miery je bytosť biologická?

Kultúra a) v najširšom slova zmysle je to všetko to, čo človek vytvoril. b) relatívne integrovaný ( uzavretý ) celok, ktorý c) zahŕňa správanie, činnosti a výtvory d) určitého zoskupenia ľudí, pričom e) toto správanie sa riadi normami a vzormi daného zoskupenia a f) prenáša sa z generácie na generáciu.

Funkcia kultúry :

  • 1. korekcia individuálneho správania sa
  • 2. kultúra ovplyvňuje štýl správania, spôsob života, núka vzorce správania
  • 3. funkcia identifikačná
  • 4. odlíšenie určitého celku od iných
  • 5. každá kultúra má jadrové, ťažiskové hodnoty, ktorými sa odlišuje od iných
  • 6. zabezpečenie kontinuity kultúry

Kultúrne univerzálie a kultúrne špecifiká:

( nejaké ) ( konkrétne ) Sú určité spôsoby správania sú konkrétne spôsoby správania sa Ktoré sú v nejakej podobe vlastné Všetkým ľuďom na svete ( jazyk, dorozumievanie, strava, uzatváranie manželstva, výmeny a spotreby tovarov a hygiena)

Kultúra

  • 1. historické hľadisko ( starovek, stredovek, antika, baroko )
  • 2. geografické hľadisko ( iný kraj, iný mrav )
  • 3. v rámci jedného systému rozmanitosť kultúry
 dominantná  subkultúra  kontrakultúra

Subkultúra - menšie zoskupenie ľudí, ktoré v zásade uznáva vzory a normy dominantnej kultúry, ale v určitých bodoch sa líši.

Kontrakultúra – je úplne v rozpore s dominantnou kultúrou

Prístup k hodnoteniu iných kultúr :

  • 1. kultúrny etnocentrizmus
  • povyšovanie svojej kultúry nad všetky ostatné kultúry

  • 2. kultúrny relativizmus
  • iné kultúry sú relevantné

Základné prvky kultúry:

  • 1. materiálne
 architektúra, spotrebné predmety

  • 2. nemateriálne ( duchovné )
 normy a hodnoty základné vzorce a pravidlá správania sa ľudí v spoločnosti majú formy príkazov, zákazov, odporúčaní a očakávaní právne formy sú najjasnejšie definované

 vzory a ideály  hrdinovia kultúry

 znaky a symboly

  • sprostredkúvajú komunikáciu a interakciu prostredníctvom porozumenia ich významu

 konkrétne správanie

 zvyky, obyčaje, tradície, rituály, obrady  etické normy

Kultúrna zmena :

Teória kultúrnej zmeny ( alebo kultúrneho vývoja ) označuje proces vznikania, premeny a zániku kultúr, alebo ich častí.

V sociokultúrnych systémoch existujú dva základné typy kultúrnych zmien: a. endogénny ( vnútorné zmeny v rámci systému ) b. exogénny ( vonkajšie zmeny v rámci rôznych kultúr napr. akulturácia )

soc. zmena označuje podstatné zmeny soc. usporiadania spoločnosti, nevypovedá však o kvalite týchto zmien. Sú to predovšetkým zmeny v oblasti kultúry spoločnosti, zmeny jej soc. štruktúry, soc. správania ľudí, zmeny vzťahov medzi jednotlivcami, soc. skupinami a podobne.

Zdroje soc. zmeny – existuje tu zákl. sociologická otázka, že čo spôsobuje soc. zmeny. Za hlavné zdroje soc. zmeny môžeme pokladať tieto skutočnosti : prírodné prostredie, vývoj populácie, vedecko-technický pokrok a technologický rozvoj, kultúru, súťaženie(konkurencia) a konflikty v spoločnosti i medzi spoločnosťami, kolektívne správanie a soc. hnutia.

Prírodné prostredie – prežitie spoločnosti závisí od toho, ako sa dokáže prispôsobiť prírode a využiť ju vo svoj prospech. Náhle prírodné zmeny spôsobujú často spôsobujú významné soc. zmeny, neraz i zánik niektorých spoločenstiev.

Vývoj populácie – rast počtu obyvateľstva vedie k migrácii určitej spoločnosti a núti ich osídľovať nové územia. Pričom mnohé krajiny sa nedokážu prispôsobiť tempu rastu populácie a vyrobiť a distribuovať medzi svojich obyvateľov dostatok potravín a iných prostriedkov potrebných na prežitie, čo vedie k voj. Konfliktom, migrácii atď.. Rozdelenie sveta na bohatý sever a chudobný juh spôsobilo vznik rôznych ideológii ako nacionalizmus, islamský fundamentalizmus.

Vedecko-technický pokrok – taktiež spôsobuje vznik nových podmienok a situácií vo fungovaní spoločnosti, napr. priemyselná revolúcia v 19. storočí priniesla so sebou migráciu obyvateľstva do väčších miest, urbanizáciu, všeobecný rast životnej úrovne a zmenu v soc. štruktúre – vystriedanie tradičnej spoločnosti modernou spoločnosťou.

Kultúrne zmeny – najmä v oblasti poznatkov, hodnôt, názorov a ideológií, rozmach náboženstiev. Veľmi významným zdrojom soc. zmeny sú ideológie (liberalizmus, marxizmus, leninizmus, nacionalizmus, fašizmus, maoizmus), ktoré vyvolávajú soc. revolúcie a tiež rôzne politické zmeny.

Kolektívne správanie – ide často o davové a masové správanie ľudí v období napätia, kríz alebo dezorganizácie. Toto správanie samo o sebe nevyvolá soc. zmeny, ale často spôsobí vznik soc. hnutí ako významného zdroja soc. zmeny.

Soc. hnutie – organizovaná činnosť soc. skupín, zameraná na vyvolanie alebo uskutočnenie spoločenských zmien, často aj na zabránenie týmto zmenám. Je to kolektívne správanie s vytičeným cieľom a ogranizovanou činnosťou. Príkladom sú feministické, ekologické alebo mierové hnutia, hnutia za občianske práva, ale aj komunistické či fašistické hnutie, hnutie homosexuálov za rovnoprávnosť v spoločnosti atď. konkurencia a konflikt – sú tak dôležitými zdrojmi, že ich sociológovia nadraďujú nad všetky ostatné zdroje soc. zmeny. Hoci konflikt a súťaženie prebiehajú rozdielne, končia sa buď porážkou jedného a víťazstvom druhého účastníka, resp. dohodou, zmierom, ktoré môžu vyústiť do ich spolupráce.

Teórie soc. zmeny – k najvýznamnejším patria evolucionistické, cyklické, funkcionalistické a konfliktualistické teórie.

Evolucionistické teórie – vývoj spoločnosti je prirovnávaný k biologickému organizmu a vývoj spoločnosti prebieha od rovnorodých a jednoduchých útvarov k vývojovo vyšším rôznorodým a navzájom závislým útvarom, pričom v spoločnosti prebieha ustavičný boj o prežitie a prežijú len najschopnejší.

Cyklické teórie – históriu ľudstva chápu ako uzavretý cyklus, ktorý zahŕňa vznik, vzostup, úpadok a zánik.

Funkcionalistické teórie – vychádzajú z pohľadu na spoločnosť, ktorý zdôrazňuje stabilitu spoločnosti ako systému, jeho rovnováhu a predpoklady zabezpečenia tejto rovnováhy, a preto má tendenciu chápať soc. zmenu ako nežiaducu skutočnosť, pričom ak soc. zmena nastane, soc. systém sa týmto novým podmienkam postupne prispôsobuje.

Konfliktualistické teórie – vychádzajú z predpokladu, že zákl. zdrojom soc. zmeny sú vnútorné protirečenia, napätia a konflikty medzi rôznymi soc. skupinami.

Sociálna zmena :

Termín sociálna zmena v sociológii označuje podstatné zmeny sociálneho usporiadania spoločnosti, nevypovedá však o kvalite týchto zmien

Hlavné zdroje sociálnej zmeny

  • prírodné prostredie ( sucho, zemetrasenie)
  • vývoj populácie
  • technický rozvoj ( napr. priem. revolúcia v 19 st. )
  • kultúrne zmeny ( náboženstvá , fašizmus )
  • kolektívne správanie ( vyvolané určitým javom )
  • súťaženie a konflikty

Sociálne hnutie je organizovaná činnosť sociálnych skupín, zameraná na vyvolanie alebo uskutočnenie spoločenských zmien.

Základné štýly :

  • 1. evolučný ( postupný vývoj )
  • 2. cyklický ( vznik, vzostup, vrchol a zánik )
  • 3. funkcionalistický
  • 4. konfiktualistický
  • 5. štýl modernizácie
  • 6. štýl svetových systémov
  • 7. teória závislosti