Kriminalita (Crimen - zločin, previnenie, vina, prečin) =druh odchylného deviantneho správania, ktoré je v rozpore s normami uvedenými v trestnom zákone, teda je neprípustné a sankcionované trestným právom. Kriminalita je pojem, ktorým označujeme výskyt trestného správania ako soc. javu. Je vyjadrením súhrnu trestných činov spáchaných v príslušnej spoločnosti, štáte. Kriminalita mládeže =v užšom slova zmysle rozumieme kriminalitu, t.j. porušovanie trestného zákona osobami mladšími ako 18 r. O tom, ktoré správanie sa posudzuje ako zločin, rozhoduje štát. Mnohé soc. javy, ako napr. alkoholizmus, drogová závislosť, rozvrátené manželstvá, prostitúcia, sektárstvo, bezdomovectvo, chudoba a samovraždy bývajú často označované ako predpolia kriminality. Významným faktorom predchádzania kriminalite je prevencia a objasnenosť trestných činov. Objasnenosť trestných činov znamená nielen zaznamenanie ale aj objasnenie a poznanie páchateľa, príčinných súvislosti a okolností, za ktorých bol trestný čin spáchaný. Hlavným kritériom na súčasné vymedzenie trestnej sankcie sú 2 princípy: A. ochrana ľudských práv a individuálnej pozitívnej slobody B. kritérium spoločenskej škodlivosti Prevencia kriminality (akákoľvek činnosť, ktorej následok smeruje k znižovaniu páchania trestných činov): prevencia primárna alebo univerzálna (nepriama, zameraná na celú spoločnosť) prevencia sekundárna (zameraná na rizikové skupiny obyvateľov a na predpolia kriminality) prevencia terciárna (zameraná na predchádzanie recidív, zabránenie opätovnému výskytu trestných činov u tých, ktorí sa trestných činov už dopustili)

Pri vymedzení kriminality sa môžeme stretnúť s 3 spôsobmi:

A. soc.-etické vymedzenie zločinu:

= prirodzený zločin (vražda, krádež ako univerzálne neprípustná a odsúdeniahodná forma správania) = umelý zločin (je opakom prirodzeného zločinu, rôzne spoločensky legitimizované kritériá na obmedzovanie nežiaduceho správania) B. normatívne (trestno-právne): kriminalita alebo zločinnosť je charakterizovaná ako „výskyt trestného správania alebo správania kriminálneho, vyjadrený súhrnom trestných činov, spáchaných v spoločnosti za určité obdobie“ C. sociologické (zločin ako soc. deviácia): sociologicky prijateľnejším je pojem delikvencie, ktorým sa všeobecne označuje ako „činnosť porušujúca zákonnú alebo inú normu správania a spôsobujúca spoločnosti alebo jednotlivcovi ujmu“

Kriminalitu rozlišujeme:

A. zjavnú - je vždy určitým spôsobom registrovaná, pomenovaná, viditeľná, vychádza najavo, stáva sa predmetom trestného stíhania B. latentnú (skrytá) - hovoríme o nej vtedy, ak ide o trestné činy, o ktorých sa orgány št. moci, resp. orgány činné v trestnom konaní nedozvedia. Najčastejšia skrytá kriminalita je v oblasti kriminality mládeže. C. aktívnu - úmyselné trestné činy D. pasívnu - trestné činy z nedbanlivosti Kriminológia - veda o zločine ako o soc. jave

Kriminológia sa stáva teoreticko-empirickou vedou:

o príčinách, formách prejavu a účinkoch zločinu v spoločnosti o boji proti nemu o jeho predchádzaní

Kriminologické teórie:

A. teórie, orientované na páchateľa trestného činu (zločinca) B. teórie, orientované na trestný čin C. teórie, ktoré predstavujú kombináciu prvej aj druhej teórie Viktimológia =veda, ktorá sa zaoberá otázkami skúmania obetí trestných činov. Jej základom je pohľad na páchateľa a jeho čin z hľadiska obete. Diverzia =pokus o nahradenie trestu odňatia slobody a súčasne i pokus (obchádzanie) o zabránenie trestnoprávnemu stíhaniu oficiálnymi orgánmi, aby bolo možné previnilcov podporiť v ich prípadnom úsilí o normokonformný spôsob života v budúcnosti