Emocionalizácia v edukačnom procese Emocionalizácia je v edukačnom procese je veľmi dôležitá pri správnom utváraní osobnosti žiaka, ale aj pre neustály rozvoj pedagóga. Emocionalizácia sa realizuje expresným prezentovaním vecného významu učiva: 1.) Verbálnymi prostriedkami = oslovenie, priateľská rada, povzbudenie, dlhšia komunikácia, ale i citovo zafarbenými slovami 2.) Neverbálnymi prostriedkami = úsmev, spozornenie, náznak súhlasu dotykom, ale aj intonáciou, mimikou a gestami 3.) Písomnými prostriedkami = umožniť žiakom otvorene citovo prežívať a komentovať učebnú činnosť a dianie 4.) Prejavmi osobnej sympatie pedagóga ku každému jednému žiakovi Emocionalizácia je práve vytváraním správnej atmosféry v triede:

  • a to najmä vytváraním rôznych situácií na dosiahnutie žiackych zážitkov
  • ale i tolerovaním občasných citových výlevov a afektových reakcií
  • umožnením žiakom otvorene a emocionálne sa podeliť o pocity a dojmy z mimoškolského prostredia
  • využívaním osobných skúseností pedagóga pri porozumení prežívania a konania žiakov
  • preukazovaním senzibility a empatie pedagóga v oblasti cieľov potrieb a problémov žiakov
  • vciťovaním sa do situácie žiakov, do postavenia žiakov, prejavovaním férovosti
  • zaujímanie sa o citový život žiakov, motivovaním sebazpoznávania žiakov
  • navodením sociálnych situácií v triede, ktoré umožňujú žiakom prejaviť senzibilitu a empatiu so spolužiakmi
Emocionalizácia je významná nielen medzi učiteľom a žiakmi, ale i medzi žiakmi navzájom, aby si dokázali navzájom prejavovať dôveru a úctu. Tu je taktiež potrebná pomoc a podpora pedagóga a to najmä:

  • metóda sociálno-rolových hier s tematikou vzájomnej pomoci medzi žiakmi
  • návodením rôznych situácií a podmienok na utváranie žiackej schopnosti byť vnímavým a citlivým voči iným spolužiakom, ale aj iným ľuďom

Pri emocionalizácii sú dôležité určité kroky a to najmä:

PRENÁŠANÍE UČITEĽOVHO ENTUZIAZMU A VITALITY NA ŽIAKOV

Tento krok sa realizuje predovšetkými týmito prostriedkami:

  • preukazovaním nadšenia učiteľa pre profesionálnu pomoc a tvorbu dobra žiakom (pri veľmi problémových situáciách sa využíva aj pomoc výchovného pedagóga)
  • zápalistým poukazovaním na nové trend v pedagogickej oblasti a prejavovaním otvorenosti voči pokrokom v didaktike (humanisticko – tvorivý koncept)
  • uvádzaním žiakov do alternatívnych vízií reality (osobné skuúsenosti, otvorená komunikácia so žiakmi)
  • učiteľ prejavuje vlastnú skromnosť, ale i sebaistotu a sebadôveru
STIMULOVANÍM ŽIAKOV K CIEĽAVEDOMOSTI, K SAMOSTATNOSTI A TVORIVOSTI Tento krok má tiež niekoľko prostriedkov, ktorými sa realizuje a to:

  • akceptovaním žiackych vstupov do vyučovacích činností (komentovaním diania na vyučovaní, jeho sumarizovaním, ale i rozvinutím, atď...)
  • podporovaním prejavenej spontánnosti, samostatnosti, iniciatívy
  • podnecovaním rozvoja pozorovacích schopností, schopnosti učiť sa vlastnou cestou a z rôznych zdrojov (využívanie knižníc, internetu, atď...)
  • vedením žiakov k bádateľskému objavovaniu (experiment, pozorovanie, pokusy)
  • vyvolávaním konštruktívnej, neurážlivej polemiky v učebni, vedenie dialógu
  • pokúšaním sa o striedanie flexibilnosti a improvizovanosti postupov výchovy k tvorivosti a k slobodným prejavom nezávislosti (tvorivá osobnosť)