Často vychádzajú z rôznych globálnych problémov ľudstva, ktoré je potrebné riešiť a ktoré podľa nich podmieňujú výber vzdelávacích cieľov a obsahov. Kritzujú poznávanie večných právd, ktoré sa v našom strorčí príliš hromadia, nie je možné si ich zapamätať a ktoré aj tak rýchlo zastarávajú. Za kultivovanú osobu považujú človeka, ktorý dokáže riešiť problémy spoločnosti, a nie sa len chváliť svojimi poznatkami z minulosti.

  • 7. Akademické teórie – tradicionalistické, generalistické, klasické – sústreďujú pozornosť na odovzdávanie všeobecných poznatkov. Sú rozdelené na dve skupiny: tradicionalistické – chcú aby boli vzdelávaním odovzdávané klasické a na jednotlivých kultúrach a sociálnych štruktúrach nezávislé obsahy. Obsahom vzdelávania má byť súhrn poznatkov, ktoré sú nazývané ako klasické či tradičné. Ide tu o vyučovanie minulosti, klasickej kultúry, prírodovedných a technologických poznatkov. Navrhuje návrat do minulosti, pretože vedenie znamená poznať obsahy, ktoré sú trvalé, ktoré odolali skúške času a prerástli až do súčasnosti; generalisti – kladú dôraz na všeobecné vzdelanie a ich cieľom je rozvíjať kritické myslenie, schopnosť adaptácie, otvorenosť ducha a pod. Kritizujú prílišnú špecializáciu, sú zástancami všeobecného vzdelania a rozvoja krritického myslenia, ktoré má naučiť žiakov myslieť, a teda vykonávať systematickú analýzu rôznych obsahov. V oboch prípadoch je úlohou vyučujúceho odovzdávanie obsahov a úlohou žiaka je ich asimilácia. Zároveň zdôrazňujú odovzdávanie takých hodnôt ako je disciplína, vytrvalá práca, úcta k tradícii a demokratickým hodnotám a zmysel pre občiansku zodpovednosť.
V súvislosti s uvedenými teóriami je namieste otázka, ktorá koncepcia je najlepšia, ktorú je potrebné používať, resp. z ktorej vychádzať. Jednoznačná odpoveď neexistuje. Učiteľ si svoju koncepciu vzdelávania vytvára sám, a to časti vyberaním prvkov z uvedených koncepcií, ich zmiešavaním. V našej škole však v súčasnosti dominuje tzv. tvorivo-humanistická koncpecia výučby. Tvorivá koncepcia výučby alebo koncpecia tvorivo-humanistického vyučovania je základnou koncepciou, z ktorej vychádza projekt Milénium – Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania v SR. Jej autorom je prof. Zelina a k jej základným znakom patrí: V strede záujmu tejto koncepcie je žiak, dieťa, vzdelávajúci sa. Sleduje najmä rozvoj jeho osobnosti. Cieľom tejto koncepcie je, aby sa tvorivosť stala zmyslom každého človeka, aby tvorivosť bola prostriedkom, pomocou ktorého človek dosahuje svoju sebaaktualizáciu. V tejto koncepcii ide tiež o to, aby sa na vyučovaní žiak nielen naučil, poznal, ale aby bolo spojené s humánnymi aspektami, t. j. aby v ňom nebol stres, aby sa žiaci necítili ohrození, aby medzi ním a učiteľom aj medzi žiakmi navzájom boli dobré vzťahy a pod. Za rozhodujúce sa v koncepcii považuje rozvíjať u žiakov poznávacie (kognitívne), ale aj nonkognitívne finkcie osobnosti:

  • 1. K – kognitivizácia – rozvíjanie poznávacích funkcií – od jednoduchých senzomotorických funkcií až po hodnotiace a tvorivé funkcie osobnosti;
  • 2. E - emocionalizácia – rozvíjanie citov, emócií, emocionálnych funkcií osobnosti;
  • 3. M - motivácia – rozvoj pozitívnych potrieb, záujmov, túžob žiakov;
  • 4. S – socializácia – rozvoj schopnosti žiť a pracovať s ľuďmi, rozvoj sociálnych spôsobilostí;
  • 5. A – axiologizácia – rozvoj hodnôt, hodnotového systému, ale aj schopnosti hodnotiť (racionálne, eticky aj esteticky);
  • 6. K – kreativizácia – rozvoj schopnosti tvoriť, naučiť sa kreatívnemu spôsobu života.
Uvedené funkcie je možné rozvíjať pomocou celého radu edukačných stratégií (postupov a metód, ktoré používa pedagóg na rozvíjanie kognitívnych aj nonkognitívnych funkcií žiakov).

Na skutočné presadenie koncepcie vo výučbe je potrebné:

  • 1. zmeniť filozofiu školstva – od tradicionalizmu a direktivizmu k väčšiemu rešpektovaniu osobnosti dieťaťa (žiaka, študenta) a k humanizmu;
  • 2. uskutočniť kurikulárnu transformáciu (v smere redukcie učebných osnov a ich funkčnosti smerom k budúcemu životu);
  • 3. zmeniť prípravu učiteľov – zintenzívniť ich profesionalizáciu už v pregraduálnej a potom v celoživotnej postgraduálnej príprave, a to tak v oblasti obsahov vzdelávania, ako aj vo sfére metód prípravy a hodnotenia pedagógov v školskom aj celospoločenskom kontexte.