16/ Zásady výučby a ich charakteristika (podstata, vzťah zásad a pedagogických zákonitostí, klasifikácia, praktická aplikácia).

Pedagogika sa už oddávna usiluje o formulovanie základných pravidiel, ktoré by zabezpečili efektívnosť výučby. Tak sa postupne rozvíjal systém pedagogických princípov či zásad, t. j. najvšeobecnejších požiadaviek ktoré podmieňujú úspech pedagogickej práce. O ich formuláciu sa pokúsili už J. A. Komenský, J. H. Pestalozzi, A. Diesterweg, K. D. Ušinskij, H. Spencer a ďalší. V súčasnosti sa zásady najčastejšie vymedzujú ako najvšeobecnejšie alebo najzákladnejšie požiadavky, ktoré v súlade s cieľmi výchovno-vzdelávacieho procesu a jeho základnými zákonitosťami určujú jeho charakter (teda určujú, že má byť primeraný, názorný, systematický a pod.). Vyučovacie zásady sa vzťahujú na všetky stránky výučby, t. j. na učiteľovu vyučovaciu činnosť, na formy výučby, metódy, materiálne a didaktické prostriedky, na poznávaciu činnosť žiaka a pod. S pedagogickými zásadami súvisí pojem pedagogická zákonitosť, ktorý je možné charakterizovať ako súbor existujúcich a podstatných vzťahov v štruktúre a vývine pedagogických javov. Pedagogická zákonitosť vyjadruje určitú usporiadanosť, pravidelnosť vo vzájomných vzťahoch v rámci pedagogických javov. Výchova odráža dva druhy zákonitých vzťahov a súvislostí:

  • 1. spoločensko-historické zákonitosti výchovy (vonkajšie podmienky výchovy) – vyplývajú zo spoločensko-historickej a kultúrno-civilizačnej determinácie človeka a výchovy.
  • 2. biologicko-psychologické zákonitosti výchovy (vnútorné podmienky výchovy) – vyplývajú z prírodno-biologickej dimenzie človeka a podmienenosti výchovy.
Tieto zákonitosti odrážajú podmienky a vplyvy, v ktorých sa osobnosť formuje, resp. sebautvára. Aj keď ich teoreticky oddeľujeme, v skutočnosti sa navzájom prelínajú a ovplyvňujú, čo sa odráža pri formulácii výchovných (či vyučovacích) zásad ako výrazu pôsobenia pedagogických zákonitostí. To, že zásady sú odvodené z objektívnych zákonitostí označujeme ako objektívnu stránku vyučovacích zásad. Okrem nej však majú zásady aj svoju stránku subjektívnu, lebo záleží na učiteľovi, či vytýčené požiadavky uplatní v konkrétnom vyučovacom procese. Z didaktických zásad sa odvodzujú didaktické pravidlá, ktoré obsahujú pokyny pre správne a účinné riadenie výučby. Špecifikujú a konkretizujú didaktické zásady. Sú menej všeobecné ako zásady, lebo konkrétne naznačujú postup k cieľu.

Prehľad didaktických zásad

Zásada kompelxného rozvoja osobnosti žiaka Vyjadruje požiadavku, aby bol žiak rozvíjaný prostredníctvom školského vyučovania vo všetkých troch základných doménach (stránkach duševného vývoja) – kognitívnej, afektívnej aj psychomotorickej alebo akčno-realizačnej.

Metodické odporúčania:

Pri didaktickej analýze učiva by si mal učiteľ uvedomiť, aké možnosti učivo dáva pre rozvoj osobnosti žiaka v uvedených troch štruktúrach a mal by sa snažiť formulovať ciele v každej z nich. Zároveň by mal vyberať také prostriedky, ktoré mu umožnia stanovené ciele dosiahnuť.

Zásada vedeckosti Vyjadruje požiadavku, aby bolo žiakovi v škole sprostredkované učivo, ktoré je v súlade s vedeckými poznatkami (aj tými najnovšími).

Metodické odporúčania:

V prvom rade sa v súvislosti s touto zásadou od učiteľa očakáva, že bude udržiavať kontakt s vedeckými disciplínami, ktoré sú základom jeho vyučovacích predmetov. Znamená to tiež, že dokáže využívať rôzne informačné zdroje a vzdelávacie možnosti na aktuálizáciu svojich poznatkov. Okrem toho je táto zásada spätá s požiadavkou, aby učiteľ dokázal učivo, ktoré si má žiak osvojiť, vhodnými metódami a prostriedkami sprostredkovať, aby usmerňoval samotného žiaka pri práci s informáciami, aby rozvíjal samostatné myslenie žiakov.