definícia zdravotnej výchovy (WHO) je špeciálny odbor lekárskych vied a zdravotníctva, ktorého cieľom je utvárať vedomosti a rozvíjať konanie, zamerané na zachovanie zdravia jednotlivcov i populačných skupín spoločnosti
zdravotná výchova (ZV) je účinnou metódou liečebno-preventívnej ochrany zdravia; tvorí súbor vzdelávacích, výchovných, agitačných a propagačných aktivít, zameraných na upevňovanie, zachovanie, aj na obnovenie zdravia a pracovnej schopnosti ako aj na udržanie fyzickej a psychickej aktivity človeka
predmet ZV štúdium súčasného stavu a vývoja vedomostí, postojov, motivácií a konania ľudí v individuálnej a kolektívnej ochrane zdravia, ako aj skúmanie odrazu vplyvu prostredia na zdravotné uvedomenie ľudí, žijúcich v rôznorodých sociálnych podmienkach. ZV skúma, ako sa toto všetko prejaví vo vzťahoch zdravie ←→ choroba a snaží sa aktívne ovplyvňovať spätné väzby medzi nimi
cieľ ZV je dosiahnuť, aby občania získali toľko správnych vedomostí o zdraví, nadobudli správne postoje a návyky a vyvíjali takú aktívne uvedomelú činnosť, koľko si vyžiada osobná a kolektívna ochrana individuálneho a spoločenského zdravia
hlavná úloha ZV zvyšovanie zdravotného uvedomenia, podmieneného objektívnymi aj subjektívnymi faktormi
zásady ZV
- zásada vedeckosti a odbornej správnosti (východisko – odbornosť lekárskych disciplín)
- zásada konkrétnosti a zrozumiteľnosti (diferencovaný prístup k ľuďom podľa veku, vzdelania a profesionálneho zamerania)
- zásada sústavnosti a plánovitosti (na všetkých rovinách ZV a liečebno-preventívnej starostlivosti)
- zásada optimizmu (nabádanie ľudí k pozitívnemu konaniu)
zdravotné uvedomenie – súčasť zdravotnej kultúry
- stav aktívnej činnosti človeka, ktorý koná z popudu svojich morálnych kvalít, vzhľadom na záujem svojej osoby, rodiny, kolektívu, spoločnosti
zložky zdravotného uvedomenia
- správne vedomosti (o spôsobe a význame ochrany zdravia)
- postoje, zručnosti, motivácie
- návyky, konanie
Determinanty zdravotného uvedomenia
- subjektívne (morálka, charakter, vzdelanie, určitý typ vyššej nervovej činnosti, vplyv výchovy)
- objektívne (prírodné a sociálne prostredie)
METÓDY ZDRAVOTNEJ VÝCHOVY
podľa toho, na ktorú zložku osobnosti človeka zvolená metóda pôsobí:
- metódy emočného pôsobenia na city
- metódy utvárania návykov a zručností
- metódy spoločenského ovplyvňovania
- metódy pôsobenia na rozumové spoznávanie
podľa foriem pôsobenia:
- metódy hovoreného (reprodukovaného) slova
- metódy tlačeného slova
- metódy názorné
- metódy kombinované
podľa objektu ZV – pôsobenia:
a) metóda individuálneho pôsobenia b) metóda skupinového pôsobenia c) metóda hromadného pôsobenia
a) individuálny rozhovor individuálna ZV - inštruktáž ZV - konzultácia telefonická ZV - konzultácia ZV – telefonicko-magnetofónová služba infomy (autom. Informačné zariadenia) osobná ZV - korešpondencia
b) prednáška skupinová diskusia (beseda) beseda za okrúhlym stolom panelová diskusia večery otázok a odpovedí kurzy klubová činnosť svojpomocné skupiny aktivizačné metódy (problémové, inscenačné, burzy nápadov)
c) využitie pôsobenia masmédií - tlač rozhlas televízia videokazety múzeá a výstavníctvo
ODBORNÉ PRACOVISKÁ ZV
- sekcia podpory zdravia (ÚVZ SR)
- základné poradne podpory zdravia (RÚVZ)
- špecializované poradne podpory zdravia (RÚVZ)