Dreikursova metóda

Demokracia v triede:

Podľa Rudolfa Dreikursa pokiaľ učiteľ chce, aby s ním žiaci spolupracovali, nesmie byť ani príliš tvrdý, ani príliš povolný. Ak je tvrdý a používa k udržaniu pozornosti donucovacie prostredky, u žiakov môže vyvolať nežiadúce reakcie(napr.: horkosť, boj o moc). na druhej strane, ak je učiteľ povolný, nestanoví a nepresadzuje jasné pravidlá správania, žiakov uvádza do neistoty.

Dreikurs vyzdvihoval výhody demokratických tried:

  • 1. môžu spolurozhodovať o pravidlách správania
  • 2. sú vystavení skôr logickým dôsledkom vlastného nesprávneho správania ako udelovaním trestov
  • 3. sú motovovaní k aktívnej spolupráci pri vyučovaní
Nesprávne názory na prijatie v skupine Dreikurs označil 4 typy nesprávnych názorov, ktoré vedú k 4 typom nesprávnych správaní:

  • 1. upútanie pozornosti – ak žiak nezíska pozornosť učiteľa spolupracujúcim správaním, chce si ho získať nespolupracujúcim. Ak ziztíme takýto jav v triede, je lepšie ho ignorovať, lebo žiači skôr znášajú tresty, kritiku, pokarhanie ako nezáujem. Pozornosť venujeme až vtedy, ak žiak spolupracuje.
  • 2. boj o moc – ak učiteľ nedovolí žiakom čo chceli, myslia si, že s nimi nesúhlasí. Žiaci bojujú o moc – kto presadí svoju vôľu.
  • 3. snaha sa pomstiť – úzko súvisí s bojom o moc.
  • 4. stavanie vlastnej neschopnosti na obdiv – nastáva, až keď všetky predchádzajúce správania boli neúspešné. Svoju neschopnosť žiaci používajú ako výhovorku, aby sa nemuseli snažiť.
Metóda Canterových Lee a Marlene Canteroví sa zaoberali štúdiom charakteristických rysov učiteľov, ktorých žiaci dobre spolupracovali. Táto metóda Canterových je známa aj pod termínom “asertívna kázeň”. Pri tejto metóde učitelia:

  • 1. používajú štýl asertívneho správania súvisiaceho s výcvikom v “trvaní na svojom”
  • 2. rozpoznávajú neopodstatnenosť dôvodov pre nespolupracujúce správania
  • 3. presne vymädzia, aké správanie bude žiadúce a aké nebude tolerované
  • 4. vypracujú plán pre povzbudzovanie spolupracujúceho správania a elimináciu nespolupracujúceho
  • 5. sú vytrvalí a dôslední v presadzovaní stanoveného plánu
  • 6. hľadajú a očakávajú podporu rodičov, pedagógov, inšpektorov a vedenia školy
Pre asertívne správanie je charakteristická otvorenosť, priamosť, spontánnosť a primeranosť. Nepriateľská komunikácia podporuje antagonistické nálady a rozbíja atmosféru podporujúcu spoluprácu a učenie. Behaviorálna metóda Naučené reakcie Zameranie na náučné správanie človeka, klade výskumom podložené základy dnešných teórií a zásad vyučovania žiakov spolupracujúcim správaním. Skinner skúmal, aké dôsledky na učenie majú podnety nasledujúce po reakcii. Tieto výzkumy viedli k záveru - základu behaviorálneho prístupu: pri správaní, po ktorom nasleduje odmena, je väčšia pravdepodobnosť, že sa bude opakovať. Nepriaznivý podnet alebo trest znižujú pravdepodobnosť výskytu tohto prejavu. Modifikácia správania Prostredie, v ktorom žiaci pracujú je utvárané tak, aby sa zvýšila pravdepodobnosť, že žiaduce správanie bude odmenené a nežiadúce ostane bez odmeny. Žiaci zo začiatku pre zapojenie do učebnej činnosti potrebujú byť motivovaní vonkajšou odmenou, po upevnení spolupracujúceho správania si žiaci začnú uvedomovať vnútorné hodnoty učenia. A tak vnútorná motivácia nahradí vonkajšiu. Ojedinelé správanie a vzorce správania

Pani učiteľka vysvetľuje žiakom, čo budú robiť počas nasledujúcej hodiny a Juraj jej skočí do reči: “To bude nuda.” Je to jeden z mála prípadov, kedy Juraj niekoho preruší v triede. Pán učiteľ vysvetľuje žiakom, čo budú robiť počas nasledujúcej hodiny, Gabika ho preruší poznámkou, čo už behom posledných mesiacov urobila veľakrát. Diana si naozaj spraví zakaždým domácu úlohu. Jarmila si urobí domácu úlohu. Obyčajne si nerobí starosti s robením úlohy. Jurajove prerušenie klasifikujeme ako nespolupracujúce rušivé správanie. Ale pretože nebolo typické pre neho, označujeme ho ako ojedinelé správanie. Aj u Jarmily išlo o ojedinelé správanie, ale spolupracujúce. Gabika a Diana použili určité vzorce pre správanie, pričom Gabika nespolupracovala a Diana ano. Je dôležité rozoznať medzi správaním, ktoré je súčasťou vzorca, a ktoré je ojedinelé. Kladné zpevňujúce podnety Pani učiteľka oznámi žiakom: ”Pretože ste dnes so mnou tak dobre spolupracovali, nedám vám žiadnu domácu úlohu.” Deti v materskej škôlke dostanú od pani vychovávateľky za skoré dokončenie úlohy sladkosť. Je tu použitý kladný zpevňujúci činiteľ, aby povzbudili spolupracujúce správanie. Ale v 1.prípade môže ísť o nechcené presvedčenie, že domáce úlohy nie sú dôležité. V 2.prípade sú motivovaní k rýchlemu vypracovaniu úlohy, ale taktiež by ich to mohla viesť k nežiadúcej životospráve. Tresty Zámerne vytváraný a samostatne pôsobiaci trest Mali by sme rozlišovať medzi vytváraným trestom a samovoľne pôsobiacim trestom, lebo majú tendenciu pôsobiť odlišne. Na týchto dvoch príkladoch si to vysvetlíme:

  • 1. Laco, pri hodine zdravotnej výchovy zaspí. Po hodine mu profesor dá za úlohu napísať doma úvahu o 1000 slovách na tému: prečo nemám spať na vyučovaní a priniesť ju na ďalší deň do školy.
  • 2. Jaro, pri hodine zdravotnej výchovy zaspí. Keď sa Jaro prebudí, uvedomí si, že nevie, čo profesor behom hodiny vysvetloval. Na ďalší deň sa Jarova obava potvrdí, keď nespraví test z obsahu minulej hodiny.
V 1.prípade chcel profesor prinútiť Laca, aby ľutoval, že v triede spal. Písanie úlohy bolo trestom zámerne vytvoreným. Jaro bol tiež potrestaný – ale jeho trest bol samovoľne pôsobiaci. Ak zmašká vyučovanie, nenaučí sa vykladanú látku. Nevedome udelený trest Trestom možno odradiť aj spolupracujúce správanie. Učitelia si obyčajne neuvedomia, keď dôjde k takejto udalosti. Deštruktívny trest Kladný spevňujúci podnet je deštruktívny, ak má nežiadúce vedľajšie účinky. 2príklady:

  • 1. Pán učiteľ má vo zvyku dávať ďalšie úlohy z matematiky žiakom, ktorí vyrušujú.
  • 2. Pani učiteľka pristihne Karola, ako hádže po triede papiere. Pošle ho za riaditeľom a dostane pravítkom 3 na zadok.
Matematické príklady môžu odradiť žiakov od vyrušovania, ale učiteľ naučí žiakov, že matematika je forma trestu, ktorému je nutné sa vyhnúť, potom je to deštruktívny trest. Karola odradí hádzanie papierov po triede, ale môže sa tiež naučiť, že je v poriadku, keď bije jeden človek druhého. Negatívne zpevnenie Negatívne spevnenie je odstránenie existujúceho trestu, ktoré je závislé na konkrétnej zmene správania trestaného jednotlivca. To si taktiež ukážeme na príklade: Pani učiteľka hovorí žiakom, aby si odložili hudobné nástroje, umyli si ruky pred desiatou. Jakub si ďalej hrá na trúbku. Učiteľka príde za nim a povie mu, aby odložil trúbku a išiel si umyť ruky. Jakub hodí trúbku na zem, a začne kričať: nie, nie. Nechcem jesť, chcem hrať!. Učiteľka: nemusiš jesť, chcem len aby si odložil trúbku, umyl si ruky a sadol si k ostatným deťom, kým nedojedia. Jakub sa hodí na zem, kope nohami a kričí. Učiteľka ho chytí a zdvihne zo zeme a posadí ho na stoličku v zadnej časti miestnosti otočenú k stene: budeš sedieť na tejto stoličke, kým sa nerozhodneš, že sa budeš ovládať, odložíš trúbku, umyješ si ruky a posadíš sa k ostatným. Potom ho nechala na stoličke a odišla. Jakub asi za 4 minúty zoskočí zo stoličky, odloží trúbku, umyje si ruky a pripojí sa k skupine. Učiteľka potrestala Jakuba tým, že ho nechala sedieť na stoličke. Dovolila mu, aby sám rozhodol, kedy trest skončí. Odstránenie trestu malo kladne spevniť spolupracujúce správanie.Ak by mu prikázala sedieť tam 5 minút, bol by to iba trest. Použila však negatívne zpevnenie.