Psychológia Psyché (duša) + logos (veda) – náuka o duši. Otec psychológie – Wilhelm Wundt (chápal psych. ako vedu skúmajúcu vlastné zákony vedomia) . 1879 zrod psych. ako vedy Je to hoministická veda o psychickej regulácii Zaoberá sa štúdiom psychických stavov a procesov prebiehajúcich v mysli človeka, jeho prežívaním, ale aj správaním, ktoré vychádza z vedomých, alebo nevedomých podnetov .
Psych. disciplíny Špeciálne – vyberajú si špeciálny problém, sú zamerané na určitú časť psych. (forézna) Základne – riešia základné problémy v psychológii (vývinová) Aplikované – aplikujú do psych. poznatky z iných vedných disciplín (učiteľská, poradenská)
Základné psych. smery Funkcionalizmus – JAMES – každý orgán ovplyvňuje psychickú reakciu Behaviorizmus – PAVLOV – sústreďuje sa na správanie človeka Umožň. opísať činnosť bez toho, aby sme sa zaujímali o to, čo sa deje vo vnútri tela
Psychoanalytický – FREUD – analýza psychiky a podvedomia Vych. z predp., že veľká časť nášho správania má pôvod v proces., kt. sú nevedomé
Štrukturalizmus – WUNDT – kladie dôraz na vnútro človeka
Hľadiská prístupu k skúmaniu psych. javov- Biologický – hovorí o činnosti nervového systému Kognitívny – skúma správanie jednot. z pohľadu cieľov a plánov, kt. k nemu vedú Fenomenologický - zameriava sa výlučne na subjektívnu skúsenosť Humanistický – zdôrazňuje snahu po sebarealizácii
Význam psychológie Rozširuje všeobecné vzdelanie a tým aj lepšie pochopenie vlastnej duševnej činnosti, správanie iných ľudí, zlepšenie orientácie v medziľudských vzťahoch Podieľa sa na zdokonaľovaní systému riadenia v spoločnosti, na výchove a vzdelané ,zlepšuje činnosť a spôsob života .
PSYCHIKA
Psychika Základný termín psychológie Chápe sa ako vlastnosť a funkcia vyššej nervovej sústavy, ktorá je spojená s činnosťou mozgu a ktorá nám na základe podnetov umožňuje odrážať objektívny a subjektívny svet Má interdisciplinárnu povahu (úzko sa dotýka prírody aj spoločenských vied) Súhrnný pojem pre všetko duševné dianie (duševné javy, vlastnosti, stavy, vedomé a nevedomé procesy), prežívanie, správanie a odraz vonkajšieho prostredia v mozgu Vedecké chápanie – funkcia vyššej nervovej sústavy, predovšetkým mozgu Vo svojom obsahu je odrazom objektívnej skutočnosti v mozgu Je jednotou objekt. a subjekt. sveta (objektívny obsah so subjektívnym prežívaním) Objektívny v psychike je jej obsah, ktorý vznikol odrazom. Človek však neodráža objektívny svet pasívne, ale aktívne. Aktívnosť obrazu znamená, že človek si vyberá podnety, ktoré bude odrážať. V činnosti sa rozvíja a v činnosti sa aj prejavuje Je sociálne determinovaná (určená spoločenskou vrstvou, v kt. sa daný človek pohybuje) Je vývinovo determinovaná ( prislúchajúca určitému veku) Je celistvá a psychické javy sú statické (má procesový ráz- deje sa v čase a priestore)
Úrovne psychiky
I. PREŽÍVANIE
Vnútorný svet človeka, tok vedomia, ktorý je dostupný iba jemu samému, v ktorom dochádza k uvedomovaniu si vlastného duševného života Je akýkoľvek subjektom prežívaný, emočne ladený stav a jav skutočnosti, ktorý je daný v jeho vedomí Predmetom je vonkajší a vnútorný svet Je subjektívne, jedinečné a uskutočňujúce sa v čase Môže byť – vedomé (človek si uvedomuje, že zážitky patria k jeho „ja“) Nevedomé (človek si neuvedomuje svoje prežívanie, alebo si neuvedomuje jeho príčiny či súvislosti) Psychické javy, ktoré sú podstatou prežívanie majú základné druhy – psych. procesy Psych. stavy
Základne kategórie Obsahy (poznávacia modalita) Vnemy, myšlienky Prejavujú sa v reči City (cítiaca modalita) – prejavujú s vo výraze Snahy (motivačná modalita) – prejavujú sa vo výraze Výsledok – zážitky – poznávacie (idey, myšlienky) Citové (dojmy, impresie)
II. SPRÁVANIE
Vonkajšie prejavy človeka, odpoveď organizmu na zmeny v jeho okolí Také aktivity organizmu, ktoré môže pozorovať iná osoba, alebo ktoré môžu zaznamenať prístroje Interakcia živých bytostí s okolitým prostredím, sprostredkovaná ich vonkajšou, pohybovou a vnútornou, psychickou aktivitou
Základne kategórie – konanie – jednorázové (úkon, akt) dlhodobé (činnosť) Reč – vonkajšia, vnútorná, písomná, hovorová Výraz – mimický Pantomimický
Medzi psychikou človeka a živočíchov je rozdiel v tom, že človek si môže uvedomiť svoje psychické zážitky
DUŠEVNÝ VÝVIN
Vývoj - proces objavovania istých znakov, istých javov, proces ich rastu a postupnej zmeny, ktoré vedú od jednoduchšieho k zložitejšiemu, od nedokonalého k dokonalejšiemu (u druhu)
Vývin – procesy, ktoré sa odohrávajú s indivíduom v čase na biologickej a psychickej úrovni
Duševný vývin – procesy zmien v psychike, ktoré sa uskutočňujú v čase a v ich dôsledku sa prežívanie a správanie dostáva na kvalitatívne vyššiu (evolučné zmeny), alebo nižšiu úroveň (involučné zmeny) Jav, ktorý je neustále v pohybe Jeho hybnou silou je neustále prekonávanie rozporov medzi momentálnou úrovňou a požiadavkami, ktoré sa kladú na vyvíjajúceho jednotlivca tak zo strany výchovy, ak aj v rámci sebavýchovy a sebavzdelávania, alebo zo strany spoločnosti .
Zákony – celistvý proces (vyvíja sa celý organizmus, celá osobnosť, pretože jednotlivé oblasti sa vzájomne podmieňujú, navzájom súvisia). Súvislí proces (jednotlivé vývinové obdobia na seba nadväzujú), prebieha nerovnomerne v čase (s postupujúcim vekom sa tempo vývinu spomaľuje), najrýchlejšie sa vyvíja mozgovo-miechový systém (človek dozrie telesne, až tak duševne), nezvratný proces (postupuje k dosiahnutiu dospelých foriem a potom k zániku; nemôže sa zastaviť) , socializačný proces (človek si pod vplyvom výchovy postupne osvojuje normy spoločenského prostredia, v kt. sa vyvíja a žije) , proces, v kt. prebieha individualizácia (postupné uvedomovanie si svojej osobitosti) , všeobecné vývinové osobitosti sa prejavujú individuálnym spôsobom ( individuálne osobitosti sú podmienené nie len biologicky, ale najmä vonkajšími životnými podmienkami, s postupujúcim vekom sa individuálne rozdiely zväčšujú a preto čím su ľudia starší, tým sa medzi sebou viac líšia)
Činitele Endogénne – dedičnosť – tie charakteristiky, ktoré má ľudský jedinec od svojich rodičov. Vlastní ich od počatia. Týmto sa podobá na svojich rodičov, no dieťa nezdedí priamo vlastnosť, ale iba faktor, ktorý riadi a podmieni vznik a vývin týchto znakov. Exogénne – prostredie, učenie, výchova, vlastná aktivita , na prelome 19. a 20 st. existovala „biologizujúca teória“ (človek prichádza na svet s hotovým programom jeho individuálneho vývinu) , zástanci behaviorizmu tvrdili, že na vývin osobnosti podstatne pôsobia vonkajšie vplyvy, najmä učenie a výchovy, a že zdedené charakteristiky sa týmito vplyvmi môžu zmeniť. V súčasnosti sa presadzuje názor o interakcii oboch faktorov
Typy zmien v psychike I. fylogenéza
Vývoj k dokonalejším formám poznávania Vývoj od inštinktu k intelektu (od magického myslenia k logickému) Vývoj ľudskej psychiky u druhu
II. ontogenéza Proces vývinu psychiky u človeka (uskutočňuje sa ako dôsledok interakcie zrenia a učenia, pričom zrenie sa viaže k funkčnej spôsobilosti nervových vlákien) Zmeny, ku ktorým dochádza – kvantitatívne (zmeny vo veľkosti, sile, objeme, rozsahu) - kvalitatívne (zanikanie starých a vznikanie nových vlastností) III. aktuálna genéza: - proces zmien v prežívaní a správaní v krátkych časových úsekoch
Lorenz - vytýčil senzitívne fázy pre fixáciu skúsenosti, ktoré sú získané v týchto obdobiach - vtisnutie (obdobie ranného detstva, puberty, staroby)
Piaget – švajčiarsky psych., predstaviteľ štruktur., kládol dôraz na prispôsobenie jedinca vonkajším podmien.
Podľa neho dieťa prechádza týmto vývinovými štádiami
- 1. senzomotorické (do 2 rokov) – vytvára schémy poznania, objavuje príčiny a účinky konania, utvára si pojem seba samého, skúma svet
- 2. predoperačné (do 7 rokov) – používanie jazyka, reči, vytvárania si prvých morálnych úsudkov
- 3. konkrétnych operácii (do 12 rokov) – schopnosť logicky rozmýšľať, vytváranie si abstraktných
- 4. formálnych operácii – uvažovanie o situáciách do ktorých sa ešte nedostali
Erikson Americký lekár a psychoanalytik nemeckého pôvodu, zdôrazňoval sociálne a kultúrne vzťahy pred biologickou determináciou človeka, vychádza z predpokladu, že jedinec musí na každom stupni vývinu vyriešiť určitý psychosociálny konflikt – Eriksonova psychoanalytická teória
Pojmy charakterizujúce psychiku človeka (vedomie) - Vedomie – uvedomované bytie, prejav stupňa duševného vývinu a duševného zdravia človeka Stav uvedomenia si vonkajších a vnútorných podnetov, človek k nemu dospieva postupným Uvedomovaním si seba samého a okolitého sveta Predstavuje sledovanie samého seba, ovládanie samého seba, plánovanie, začínanie a riadenie vlastného konania Bdelý stav mysle, stav pohotovosti reagovať na vonkajšie i vnútorné podnety Súhrn subjektívnej skúsenosti jedinca, tok psychických procesov, ktoré sa stále striedajú, čím sa utvára spolunáležitosť k vlastnému ja
Disociácia – oddelenie kontroly od nášho vedomia ( pri dennom snení je veľmi zaujímavým prejavom oddelenia jednej časti vedomia od druhej) Môže vyústiť do vážnych porúch osobnosti
Ovplyvňujú – psychoaktívne látky – pôsobia na zmenu vedomia, Najprv vytvárajú psychickú a potom telesnú závislosť Trankvilizéry – majú centrálne tlmivý účinok (alkohol, lieky) Opiáty svojimi tlmivými účinkami na nervovú sústavu znižujú citlivosť na vnímanie telesných podnetov a schopnosť reagovať na podnety Stimulanciá – látky, kt. zvyšujú aktiváciu ( menia náladu a zvyšujú sebadôveru)
Podvedomé procesy – hovoríme vtedy, ak nás ovplyvňujú podnety, ktoré nevnímame vedome
Predvedomé spomienky – sú tie, ktoré nie sú súčasťou vedomia v určitej chvíli, no keď ich potrebujeme vynoria sa
Nevedomie – momentálne neuvedomované, ale predtým vedomé zážitky Automatické procesy – zručnosti, v kt. sa popri vedomej činnosti uplatňuje aj nevedomie
Tieto stupne sa neohraničujú, ide o plynulý prechod od neuvedomovaných procesov k sebareflexii a späť
KOGNITÍVNE (POZNÁVACIE) PROCESY
1. POCIŤOVANIE – najjednoduchší kognitívny psychický proces
Pomocou neho získava človek základné informácie o vonkajšom svete i o stave vlastného organizmu v tej najjednoduchšej forme Vzniká na základe kvality činných receptorov, analyzátorov / skladá z 3 častí: zmyslový orgán (receptor) dostredivý nerv ( vedie vzruch do príslušného centra v mozgu) mozog Pomocou vonkajších receptorov – diaľkové (zrakové, sluchové, čuchové) (exteroreceptory) - dotykové (chuťové, hmatové) , vnútorných receptorov – proprioreceptívne ( ovládame vlastnou vôľou) (interoreceptory) - visceroreceptívne ( nedokážeme ovládať)
Výsledok – pocit – najjednoduchší fakt vedomia, ktorý vzniká podráždením nervovej sústavy Odraz jednotlivej vlastnosti predmetov a javov, ktoré pôsobia na receptory človeka
Pri vznikaní, musí mať podnet určitú silu:
intenzita: najnižšia – dolný podnetový prah ( nižšie hodnoty- podprahové podnety) najvyššia - horný podnetový prah ( vyššie hodnoty- nadprahové podnety) Najmenší rozdiel medzi 2 podmetmi toho istého druhu, ktorý umožňuje postrehnúť rozdiel medzi nimi - diferenciálny podnetový prah
2. VNÍMANIE (percepcia)
Proces, ktorý sprostredkúva kontakt medzi jedincom a prostredím (medzi vnútorným a vonkajším) Je zmyslovo špecifické ( všetky podnety majú svoje analyzátory) Uplatňujú sa tzv. tvarové ( geštalové ) zákony, ktoré vysvetľujú, prečo sa niektoré podnetové
prvky zoskupujú do určitých celostných útvarov:
Z. blízkosti – celok vytvárajú prvky, ktoré sú blízko seba Z- rovnakosti – celok vytvárajú zoskupenia rovnakých prvkov Z. uzavretosti – celok vytvára to, čo je ohraničené kontúrami Z. skúsenosti – celok vytvára to, čo sme ako celok už v minulosti vnímali Z. spoločného osudu – celok vytvárajú prvky, ktoré majú spoločný "osud"- cieľ Štruktúrované ( usporiadané) prvky vnímame ako figúry neštruktúrované prvky tvoria tzv. pozadie / vnímanie figúry a pozadia sa môžu meniť ( v závislosti od zamerania pozornosti)
Reverzibilné figúry
Vlastnosti – celostnosť - vnemy sú vždy odrazom nejakého celku, na ktorom sa podieľa i minulá skúsenosť Výberovosť – na zákl. usmernenej pozornosti sa vnímanie sústreďuje len na niektoré podnety, ktoré pôsobia na senzomotorické orgány z vonkajšieho prostredia Významovosť – prejavuje sa v tom, že podnety vnímame, ako nositeľov určitého významu
Etapy Recepcia – systém uvedomovania si podnetov Percepcia – schopnosť nervového systému uvedomovať si podnety Apercepcia – schopnosť nervového systému rozpoznávať a diferencovať podnety
Obsah – nie len objekty vonkajšieho sveta, ale aj vnútorné stavy vlastného organizmu Výsledok – vnem ako súbor pocitov (subjektívny odraz reality, ktorý vzniká súčinnosťou viacerých analyzátorov) Základom je analyticko – syntetická činnosť Je podmien. individ. myslením, pamäťou, minulou skúsenosťou a osobnosťou človeka Skreslené vnemy – ilúzie – vzn. na zákl. skresleného vnímania ( objekt vnímame inak, ako v skutočnosti je) Môže mať charakter zrakových klamov pozornosť – ide o sústredenosť a zameranosť psychických činností, teda vedomia na určitý predmet, alebo jav, čím sa tento jav stáva stredobodom psychického diania Môže byť zámerná, alebo mimovoľná Funkcia – selektívnosť (výberovosť)
Charakteristické črty
- 1. rozsah – udáva množstvo jednotlivých prvkov, kt. je človek schopný postrehnúť súčastne
- 2. koncentrácia – závisí od motivácie a vonkajších rušivých vplyvoch
- 3. stálosť – ovplyvňujú ju rôzne podnety, no hlavne náš záujem
- 4. intenzita – pozornosť nie je nikdy stabilná, raz je väčšia, inokedy menšia
- 5. flexibilita – schopnosť prenášať pozornosť z jedného javu na iný, rýchlo medzi nimi "prepínať", tým nám neuniknú dôležité podnety
Učenie Je jeden z dôležitých faktorov pôsobenia prostredia Ide o nadobúdanie a obohacovanie individuálnych skúseností počas vývinu jedinca Všetko, čo si jedinec osvojuje a čo uňho vytvára trvalejšie zmeny V užšom slova zmysle ide o cieľavedomé a systematické nadobúdanie vedomostí, návykov, zručností, či foriem správania alebo osobnostných vlastností Predstavuje vo vývine ľudského jedinca významovú skutočnosť, pretože je interakciou medzi vonkajšími vplyvmi jedinca na základe ktorej jedinec nadobúda individuálnu skúsenosť
Druhy
- 1. habituácia – prispôsobenie sa podnetu ( jednoduchá forma učenia)
- 2. asociácia – komplexnejšie učenie, zahŕňa naučený vzťah medzi udalosťami (vzťah súvislosti,
- 3. intelektuálne učenie – žiak si osvojuje vedomosti
- 4. motorické učenie – žiak si osvojuje zručnosti a návyky
- 5. imitačné učenie – učenie napodobňovaním určitých vzorov
3. PREDSTAVIVOSŤ ( imaginácia)
Psychický proces, ktorý nám umožňuje vyvolanie obrazu do vedomia bez jeho pôsobenia na receptory Typy – vizuálna (zraková) ,auditívna (sluchová) ,motorická (pohybová)
Výsledok Predstava - názorný obraz vonkajších predmetov Je zmyslovo špecifická ( zraková, chuťová, ...) !!! rozdiel medzi vnemom a predstavou !!! Vnem- vzn. v senzomotorických orgánoch – periférne, subjektívny odraz reality Predstava- vzn. v mozgu – centrálne, subjektívny obraz, ktorý ovplyvňuje aktuálny stav mysle, potreby, emócie .
Na rozdiel od vnemu sú menej jasné, úzko súvisia s pamäťou, možno ich kedykoľvek vyvolať a meniť, spájajú človeka s minulosťou Spolu s pocitmi a vnemami tvoria stupeň zmyslového poznania skutočnosti Je prechodným stupňom medzi vnemom a pojmom (t. j. medzi názorným a abstraktným poznaním)
Nevybavujú sa náhodne, sú zistené tzv. asociačné zákony
/ primárne – z. dotyku v priestore a čase (spomienka na zlú známku vybavuje spomienku na zákrok rodičov) Z. podobnosti a kontrastu sekundárne – z. novosti, z. živosti, z. častosti Delenie – pamäťové ( spomienkové )- vzn. reprodukciou minulých zážitkov Jedinečné Všeobecné
Fantazijné Vytvorené našou obrazotvornosťou, ako čosi nové, i keď postavené na našej predchádzajúcej skúsenosti Pamäťové javy, ktoré skúsenostný materiál pochádzajúci z vnemov spracúvajú, alebo rekonštruujú takým spôsobom, ktorý nevyplýva zo skúseností, z toho vyplýva, že sú nové a objavné / fantázia – imaginácia – psychický proces a zároveň schopnosť vytvárať predstavy aj takých predmetov a javov, ktoré človek v danej podobe predtým nikdy nevnímal (je predpokl. tvorivej činnosti) !!! pri predstave ide o subjektívnu rekonštrukciu pri fantázii ide o konštrukciu nového, neznámeho !!! Rekonštruujúce – predstavy, ktoré vznikajú na základe slovného opisu, alebo symbolického vyjadrenia Tvorivé Denné snenie – ním si človek kompenzuje nedostatok v svojom živote Spánkové sny Halucinácie – predstavy, ktoré vznikajú pri nenormálnom stave organizmu (horúčka, drogy,...) bez podnetov na zmyslové orgány Eidetické predstavy – veľmi názorné, ostré predstavy, úplnosťou blížiace sa k vnemom (majú ich ľudia s fotografickou pamäťou
4. PAMÄŤ
Ide o schopnosť a zároveň o proces prijímania, ukladania a vybavovania minul. zážitkov a skúseností Psychický proces odrazu minulého prežívania a správania vo vedomí človeka Poňatie pamäti – širšie – zahŕňa v sebe celý komplex našich skúseností Užšie – reprodukcia zážitku, vybavíme si určitú spomienku
Základné fázy
- 1. zapamätanie (vštepovanie) – môže byť spontánne, alebo úmyselné
- 2. pamätanie (podržanie) – pre túto etapu je príznačný proces zabúdania
- 3. vybavovanie
Pamäťové procesy – empirická pamäť – skúsenostná (ukladáme si do nej svoje zážitky) Reproduktívna – zamer. na vedomosti, kt. nadobúdame buď úmyselne, alebo neúmyselne Krátkodobá, alebo dlhodobá pamäť
Pamäťové kódy – kódy, ktoré pamäť používa na uchovávanie určitých informácii Sémantický charakter (lingvistický) – verbálne informácie - dnes je štvrtok Ikonický charakter (obrazový) – informácia má povahu obrazu – tváre, krajiny Epizodický charakter (autobiografický) – info. týkajúce sa bezprostredne dotyčnej osoby
5. MYSLENIE
Zovšeobecňujúci proces kongnitívnych procesov Sprostredkovaný a zovšeobecňujúci spôsob poznávania, ktorý vedie k poznaniu vlastností predmetov a vzťahov medzi nimi Podľa prevládajúceho prostriedku, v kt. myslenie prebieha hovoríme o proporcionálnom myslení / vyjadruje tvrdenia, propozície (to čo v mysli "počujeme") Delenie – imaginárne myslenie – zodpovedá predstava, tomu, čo v mysli " vidíme", pracuje so zrakovými predstavami Motorické myslenie – prezrádza postupnosť predstáv, pohybov v mysli, tzv. mimoslovné Realizácia – reč - nástroj myslenia a forma dorozumievania Základným komunikačným prvkom je slovo Druhy – vnútorná a vonkajšia Funkcia – podnetová – pôsobenie slovami na druhých Predstavová – slovo zobrazuje myšlienku Výrazová – slovo vyjadruje citovú zložku osobnosti / tieto 3 funkcie tvoria Bühlerov trojuholník Zákl. myšlienkové operácie – analýza, syntéza, komparácia, abstrakcia, konkretizácia, generalizácia, indukcia, dedukcia, analógia Intuícia – tzv. šiesty zmysel- treba ju odlíšiť , objavuje sa nečakane, akoby riešenie zrazu dozrelo v podvedomí
OSOBNOSŤ
Osobnosť– vymedzujeme, alebo charakterizujeme pomocou charakteru, temperamentu, telesnej konštrukcie a schopnosti Sebaregulujúci systém, ktorý zabezpečuje adaptáciu jedinca na prostredie Bytosť uvedomujúca sa svojho JA, kt. disponuje slobodnou vôľou a nesie zodpoved. za svoje konanie Bio – psycho sociálna bytosť – vyjadruje vzťah medzi biologickými faktormi, psychickými danosťami a možnosťou ovplyvňovať priebeh svojho života
Typy – Hippokratovo- Galenosova teória – klasická typológia Sangvinik – krv – nestála povaha, živá, optimistická, rýchlo sa nadchne, ale hneď upadá, city sú veľmi plytké, pohyblivosť, dobromyseľný, spoločenský (silný vzruch aj útlm) Cholerik – žlč – výbušný, veľmi ťažko sa ovláda, nemá rád obmedzenia, v citoch je stály a náhly, veľmi netolerantný, neprispôsobivý (silný vzruch, slabý útlm) Flegmatik – hlien- pokojná povaha, neprejavuje city navonok, racionálny, zach. odstup (slabý vzruch, silný útlm) Melancholik – žlč – empatický človek, nesmelý, uzavretý, depresívny, city vzn. pomaly a sú trvalé (slabý vzruch, slabý útlm) Sheldonova teória – odvodená od telesnej stavby človeka Endomorfný – mäkký, zaoblený, uvoľnený a zameraný na ľudí Mezomorfný – svalnatý, atletický, energický, priebojný a odvážny Ektomorfný – vysoký, chudý, zdržanlivý, introvertný a umelecký založený Kretschmerova teória – Pyknik (endomorfný) Atletik (mezomorfný) Astenik (ektomorfný)
Carl Gustav Jungova teória – novodobá typológia Extrovert – spoločenský, výrečný, prir. nadväzuje kontakty Introvert – uzavretý, utiahnutý, racionálny Hans Jürgen Eysenková teória – novodobá typológia Labilita (pohotovo reaguje neureticky t.j. utiahnuto, nepokojne , podráždene, neisto-labilne) - stabilita L
Typológie nevystihujú individuálne rozdiely M Ch (zanedbávajú interindividuálne rozdiely) I E F Sa St Schopnosti – vlastnosti , ktoré sú predpokladom ne úspešné vykonávanie činnosti Vyvíjajú sa na základe vrodených anatomicko – fyziologických dispozícii – vlohy /-► primárne – podmieňujú rozvoj ďalších schopností sekundárne – všetky ostatné – všeobecné – inteligencia – schopnosť, ktorá je predpokladom pre primerané prispôsobenie sa situácii na základe rozumu Jeden faktorový, resp. viac faktorový model Výška inteligencie – IQ = (MV:FV) . 100 MV- mentálny vek, FV – fyzický vek Merateľná na základe inteligenčných testov ( 1x Binet, Stern)
Gaussová krivka
Časti – verbálna Neverbálna Druhy – fluidná – vrodená, nezávislá od predchádzajúceho učenia V priebehu života sa nevyvíja Kryštalická – založená na skúsenostiach, vedomostiach získaných učením a na schopnostiach ich využívať (vrchol vo vyššom veku) Znaky inteligentného správanie Dobrá orientácia a dobré myslenie (kritickosť, pohotové, presné vyjadrovanie) Presné vnímanie a dobrá pamäť (pohotové vybavovanie info. z pamäti) Schopn. koncentrácie na objektívne činnosti s pružným a správnym myslením Tvorivosť – buď ako súčasť inteligencie, alebo ako zvláštna schopnosť nachádzať neobvyklé
Špeciálne – verbálne schopnosti, priestorová orientácia, percepčná pohotovosť
Stupne schopností Nadanie – súhrn určitého druhu, ktorý umožňuje pozoruhodné, až nadpriemerné výkony v určitej oblasti činnosti Talent – zvlášť vysoko rozvinutý súhrn činnosti, ktorý umožňuje človeku dosiahnuť vynikajúce schopnosti vo svojom obore Genialita – mimoriadne rozvinutý talent, ktorý umožňuje vytvárať vrcholné diela
Temperament Z lat. temperamentum = práva miera Súbor prevažne vrodených psychických vlastností, ktoré určujú dynamiku celého prežívania a správania osobnosti Spôsob reagovania človeka (ako ľahko, aké silné, ako rýchlo vzn. reakcie)
poruchy intelektu Retardácia schopnosti, duševná porucha Zmena niektorých psych. javov, ktoré sa prejavuje v správaní a prežívaní, spôsobuje problémy v soc. komunikácii a interakcii Zaoberajú sa tým psychopatológia a psychiatria
Vrodené poruchy – má charakter trvalého handicapu Oligofrénia - slabomyseľnosť Vyjadruje defektnú úroveň intelektuálnych schopností za základe
Retardácie vo vývine schopností už od narodenia
1. stupeň :
DEBILITA (ľahký stupeň mentálnej retardácie) Oslabená schopnosť narábania s abstraktnými pojmami, nekritickosť, nižšia chápavosť, vzdelateľný takmer bez väčších problémov, do 12. roku ťažko identifikovateľná Spomalené dosiahnutie psychických funkcii (najvyššia úroveň 8-13 rok)
2 stupeň :
IMBECILITA (stredne ťažký stupeň retardácie) Problémy s vyjadrovaním, chýba abstrakcia vo vyjadrovaní, neschopný naučiť sa čítať a písať, no zvládne jednoduché monotónne úkony
3. stupeň :
IDIOCIA ( najťažší stupeň retardácie) Prejavuje sa v mentálnej aj fyzickej retardácii, vyžaduje si špeciálnu starostlivosť Psychóza – vážna neuropsychická porucha, ktorá narúša osobnosť človeka Maniodepresívna psychóza – chorobné zmeny nálad Schizofrénia – rozdvojenie osobnosti Poruchy osobnosti – dlhodobá odchýlka od bežných prejavov Explozívna psychopatia – po nepatrnom podnete prichádza výbuch hnevu získané poruchy – sociálna retardácia – retardácia vplyvom prostredia, ktoré jedincovi neposkytlo dostatočnú vývinovú stimuláciu (dá sa odstrániť) Deteriorácia – je získaná poškodením mozgu v dôsledku užívania omamných látok Demencia – v období staroby Neuróza - najčastejšie psychické poruchy, sú väčšinou prechodného charakteru, bez porúch mozgu (arachnofóbia, klaustrofóbia)
Psych.javy Funkcia mozgu, ktorá sa formuje vplyvom spoločnosti, zvlášť pôsobením výchovy Umožňuje človeku poznávať svet a zároveň naň aktívne pôsobiť Menia sa a vyvíjajú Spôsobuje rozdiel medzi ľuďmi a jednotlivými etapami života Delenie – 1. psych. vlastnosti – temperament, schopnosti, charakter, motívy a postoje, vôľové vlastnosti
- 2. psych. procesy osobnosti – kognitívne procesy pamäti, motivačné procesy (citové, vôľové)
- 3. psych. stavy osobnosti – stavy pozornosti, citové stavy
DYNAMIKA PSYCHIKY
Dynamika psychiky – je to vnútorné hnutie, ktoré podmieňuje správanie a prežívanie Hybné sily
1. MOTIVÁCIA
Usmerňuje naše správanie a ovplyvňuje dynamiku psychiky Zákl. modely – model nedostatku – konanie je motivované pocitom prázdna, nedostatku, ktorý musí byť zaplnený ( hlad, potreba vody, vzduchu) Model vybitia – k uspokojeniu dochádza pri uvoľnení nahromadeného napätia (cítim zlosť – udriem päsťou – vyventilujem E) Homeostatické modely – rovnovážne – po nich sa organizmus dostane do rovnováhy Úrovne – aktivita, smerovosť, cieľavedomosť
Faktory Konflikt – stret protichodných tendencii, stav napätia pri rozhodovaní Môže nastať medzi : 2 kladnými aktivitami ,2 zápornými aktivitami kladnou a zápornom aktivitou Motív – vnútorný ( chcem prestať jesť sladké), vonkajší (chcem, aby videli, že som prestala) Vedomí, nevedomí Prežitia, sociálne, zvedavosti Potreba – najvýznamnejší motív Nevyhnutnosť organizmu získať niečo, čo mu chýba, alebo sa zbaviť niečoho nadbytočného Delenie - primárne – fyziologické – ich uspokojenie zabezpečuje prežite človeka Sekundárne - fyziologické – druhotné, vznikajú na základe návyku Psychické – (láska, bezpečie, vedomosti) Cattel – potr. sebazaprenia, bezpečia, spoločn., agresivity, starostlivosti o druhých Maslov – hierarchizácia p. – čím sú potreby prízemnejšie, tým viac ľudí ich má ,primárne (fyziol.), psychické, sebaaktuálizácie, sebatranscenden.(obeta)
Záujem Druh motivačnej sily, ktorá vedie k rovnováhe uskutočňovaním určitej činnosti Chýbajúci záujem – nuda Poznávací, estetický, obchodný, technický Postoj – motivačný predpoklad reagovať na určité podnety určitým spôsobom Vzniká v procese výchovy a spoločenského styku ( kladný, záporný, predsudky) Delenie - kognitívny – názor jednotlivca Emocionálny – citové hodnotenie Konatívny –pohotovosť správania Kladný / záporný, silný / slabý, skrytý / zjavný, vedomí / nevedomí, Ovplyvňuje: individuálna skúsenosť, sociálne vplyvy, verejná mienka
Hodnotové orientácie Najvšeobecnejšie postoje, ktoré dávajú odpoveď : "Ako žiť?" Určujú život. štýl, globálny postoj jedinca k vonk. svetu a k životu Morris – dionýzovská cesta – snaha o splnenie aktuálnych priani Ja chcem, aby moje želanie bolo splnené Prométeovska cesta – snaha o účinné vychádzanie so svetom Ja ustúpim tebe, len preto, aby si ty ustúpil mne Budhistická cesta – snaha o ovládnutie seba samého, obraz Mandalu
Základom je tolerancia Freud – všetko je motiv. túžbou po slasti, Adler (po moci), Fraukl (po zmysle) Spranger – teoretický (cieľ: pravda, hodnota: poznanie) Ekonomický (cieľ: sebauchovanie, hodnota: užitočnosť) Estetický (cieľ: harmónia, hodnota: krása) Sociálny (cieľ: dobro, hodnota: láska) Politický (cieľ: ovládanie druhých, hodnota: moc) Náboženský (cieľ: sebapresahovanie, hodnota: jednota)
2. EMÓCIE
Nižšie city, silný motivačný faktor, ktorý usmerňuje naše správanie Základné vyjadrenie prežívania vzťahu k okolitému svetu, k iným ľudom i k sebe samému Najvýraznejšie prejavy – smiech a plač !!! emócie –spájajú sa s fyziologickými vzťahmi, vzrušenie organizmu city – vyjadrujú zážitkovú dimenziu, vzrušenie mysle, má iba človek !!! / tvoria jednotu Delenie – stenické – vedú k aktivácii astenické – blokujú konanie
Priebeh
- 1. vnútorná telesná reakcia
- 2. hodnotenie (kladné, alebo záporné)
- 3. výraz tváre
- 4. reakcia na emócie
Patetický afekt
Nálada – dlhšie trvajúci emočný stav, nie prílišnej intenzity, ktorý kladne, alebo záporne ovplyvňuje priebeh psychologických procesov Tiež môže prejsť do patetickosti (dlhodobý stav vzrušenia, môže mať chorobný ráz) Vášeň – mimoriadne silný, stály, hlboký vzťah, kt. ovplyvňuje psych. funkcie a správanie člov. Strach – emócia, ktorá vzn. pri ohrození biolog., alebo soc. existencii individua Úzkosť – strach, ktorý vzniká pri nie reálnom nebezpečenstve Poruchy – cit. labilita, averzia (silná nenávisť), fóbia (úzkosť sprevádzaná chorob. strachom), komplex Medzi citmi a poznávacími procesmi existuje vzájomné pôsobenie (pozitívne, alebo negatívne)