/p>
- 9.st.pnl – 5.st.nl
- najstaršie pamiatky gréckej literatúry sú z obdobia rodového zriadenia a vlády rodovej aristokracie
- 9.st.pnl
- výrazný antický spisovateľ
- slepý autor
- autorom 2 významných eposov: ILIAS
ODYSEA
- tieto eposy sú písané v časomiere v hexametrovom verši (ILIAS – 15 696 veršov, ODYSEA – 12
- majú veľkú umeleckú hodnotu, ale dejepisnú majú malú, pretože boli napísané niekoľko storočí
- 15 696 hexametrových veršov
- zachytáva posledných 51 dní 10-ročnej vojny s početnými retrospektívami, z ktorých sa
- vojnu medzi Trójou (Trója – Ilion) a Spartou vyvolal syn trójskeho kráľa Paris, ktorý uniesol
- ústredný motív – hnev najväčšieho gréckeho bojovníka Achilla, Péleovho syna
- keď mu veliteľ gréckeho vojska – mykénsky kráľ Agamemnon vezme jeho zajatkyňu, dcéru
- boje pred Trójou pomaly pokračujú, postupne sa v jednotlivých epizódach predstavujú poprední
- Trójania získavajú v boji prevahu a ich postup zastaví až Achillov priateľ Patroklos v Achillovej
- do deja zasahujú aj grécky bohovia pomáhajúci jednej alebo druhej strane (Zeus, Hefaistos,
- 12 103 veršov
- dej sa odohráva na sklonku desiateho roka po skončení trójskej vojny
- Odyseus sa vyznamenal už pod hradbami Tróje najmä tým, že dal postaviť obrovského
- vojna v starovekom epose je však meraním síl smrteľníkov a zábavou bohov; oni môžu rozvážne
- jediný, komu bohovia dlho nedožičili vrátiť sa, bol Odyseus
- jeho návrat je predlhá, ťažká a úmorná cesta plná nečakaných zvratov a nebezpečenstiev; je to
- Odysea stíha hnev morského vládcu Poseidona a ochraňuje ho moc bohyne Pallas Atény
- Odysea je predovšetkým poéma o mori a námorných dobrodružstvách, popretkávaná
- zobrazuje najmä posledných 41 dní 10-ročného putovania itackého kráľa Odysea pri návrate
- približne od 7.st.pnl sa básne Homéra stali všeobecným kultúrnym majetkom v oblastiach obývaných
Ezop
- 6.st.pnl
- pôvodne bol otrokom a do Grécka prišiel z Trácie a Frýgie
- bol vzdelaný
- o jeho ošklivosti a hrbatosti, rovnako však o duchaplných kúskoch, ktoré predvádzal, kolovali doslova
- väčšina jeho bájok sa odohráva vo svete zvierat – na základe charakteristických vlastností alebo
- v mnohých bájkach vystupujú aj ľudia
- s postavami bohov, ktoré konajú ako ľudia, prenikajú do gréckych bájok prvky mytológie
- jeho bájky alegoricky zobrazujú ľud. vlast., vzťahy a činy, no nevyhýbajú sa ani spoločenskej kritike
Grécka lyrika
- slovo lyrika malo u Grékov trocha iný význam ako u nás
- pôvodne označovalo len tie piesne, ktoré spievali so sprievodom hudby
- vo svojom dome na rodnom ostrove Lesbos zriadila „dom Múz“ (Museion) a zhromaždila v ňom
- dievčatám z jej krúžku, ich telesným a duševným prednostiam venovala prevažnú časť básnickej
- ostro sa proti nej postavili byzantskí spisovatelia, preto boli jej rukopisy v 11.storočí spálené;
ďalší autori: ARCHILOCHOS, ALKAIOS, ANAKREON
- všetky druhy gréckeho umenia rozkvitali najmä v 5.st.pnl v aténskej otrokárskej demokracii
- slobodný človek v aténskej demokracii bol vždy zároveň občanom ® umelecky tento vzťah
Grécka tragédia
- grécka dráma si zachovala tradičné spojenie slova, hudby, tanca, iba dialogické časti sa recitovali
- zbor spievali, niekedy i tancoval
- aj niektoré citovo vzrušené dialógy herci spievali
- herci vystupovali v maskách, ktoré súviseli s kultovým obradom (mali i kostými)
- aktívne sa zúčastňoval na politickom a náboženskom živote svojej obce, čo sa premietalo aj do jeho
- z jeho bohatej tvorby sa zachovalo 7 tragédií
- spracúva mytologický námet
- vojna „siedmych proti Tébam“, t.j. vojna medzi Oidipovými synmi Polyneikom a Eteoklom, sa
- Antigona, sestra oboch mŕtvych, nedbá na jeho zákaz – považuje ho za odporujúcim božím
- posype pohodené telo brata prsťou a vykoná príslušné obrady
- keď ju pri tom pristihne Kreon, rozhorčený jej skutkom rozhodne, že ju zaživa zavrie do skalnej
- márne prosí Kreona o rozvahu náčelník zboru i vlastný syn, Antigonin snúbenec Haimon
- až výstraha veštca Teiresia ho presvedčí, aby odvolal zákaz Polyneikovho pohrebu a ponáhľal
- je však už neskoro a poslovia prinášajú krutú správu - Antigona sa obesila
- po nevydarenom pokuse napadnúť vojsko otca sa zúfalý Haimon prebodne mečom
- dej nie je motivovaný zásahmi vyšších božských síl, odohráva sa výrazne na rovine
- ide aj o humanistickú heroizáciu (vyzdvihovanie výnimočnosti) postavenia človeka, ktorý musí
- je dramatickou skladbou o tragickom konflikte ľudskej vôle s nepoznanými silami spoloč.života
- je to tragédia hrdinu usilujúceho sa za každú cenu uniknúť osudu, ktorý mu pripravili bohovia
Aischylos (525-456 pnl)
- tragédie: Pripútaný Prometeus
- hlavný hrdina sa stáva mytologickým darcom rozumu, ktorý povzniesol ľudstvo ku kultúrnemu
- za služby preukázané ľuďom je Prometeus odsúdený na mučenie – božský kováč Hefaistos ho
- Zeus stavia proti Prometeovi len hrubú silu
- Aischylos prisúdil Diovi črty gréckeho „tyrana“ – je nevďačný, ukrutný a pomstivý
Euripides (485-406 pnl) Trójanky Ifigénia v Tauride Medea
- Aischylos a Euripides vo svojich dielach svorne oslavujú demokraciu, no zároveň upozorňujú na
Aristofanes (445-406 pnl)
KOMÉDIE
Oblaky Jazdci Lysistrata
- v porovnaní s predchádzajúcimi autormi je kritickejší, čo vyplýva aj zo špecifiky komédie ako
RÍMSKA
- 3.st.pnl – 5.st.pnl
- v 2.polovici 3.st.pnl prekvitá grécka literatúra, ktorá vznikala rozvíjaním ľudových tradícií
- rímska literatúra prevzala už hotové formy z gréckeho písomníctva, čiže rímska literatúra je len
- helenizáciou Ríma boli zavedené dramatické predstavenia do programu rímskych hier
Titus Maccius Plautus (250-184 pnl)
- autor, herec, režisér
- 21 komédií
- námety čerpal z každodenného života
- dej sa odohrával v gréckom prostredí (Atény)
- spoločenská atmosféra deja bola rímska
Epika
- na rozvoj epiky mala vplyv intenzita spoločenského a politického života
- rozvoj sa začal vzostupom rečníctva a dejepisectva
- jedným z najväčších rétorov staroveku bol Marcus Tullius Cicero (O štáte, O zákonoch, O senáte)
- v historiografii sa presadil Gaius Julius Caesar (Zápisky o vojne v Gálii)
- medzi najznámejšie filozofické práce patrí O podstate sveta (autor – Titus Lucrécius Carus), kde
- epikureizmus je učenie starogréckeho filozofa materialistu Epikura, vidiaceho šťastie človeka v cnosti
Poézia
- rozvíjala sa za vlády cisára Augusta (29 pnl – 14 nl)
- napísal pastierske idyly (BUCOLICA) a roľnícke spevy (GEORGICA)
- epická báseň
- básnik v nej v 12 knihách spracoval povesť o trójskom hrdinovi Aeneovi, legendárnom praotcovi
- tematicky je dielo pokračovaním Homérovho eposu Ilias
- po skončení trójskej vojny hľadá trójsky hrdina Aeneas so svojimi druhmi, otcom a synom na
- prenasleduje ho hnev bohyne Junony, a preto podobne ako Homérov hrdina Odyseus roky blúdi
- Caesar a cisár Gaius s prímenom Augustus, ktorým básnik svoje dielo venoval, sú potomkami
- Vergíliovi pripadla úloha dať rímskej spoločnosti vzor hrdinu, ktorý uprednostňuje potreby
- keď Vergílius v roku 19 pnl. zomrel, nemala Aeneas konečnú podobu a básnik v poslednej vôli
Horácius
- Vergíliov priateľ a súčasník
- prívrženec Augusta a zástanca epikurovského učenia
- oslavná báseň
- vo viacerých básňach tohto cyklu vystupuje autor ako „kňaz Múz“, ktorý chce zasvätiť mladú
- v iných ódach ukazuje, aké zhubné účinky má na človeka túžba po bohatstve, ktorá vedie
- druhý prúd Horáciovej poézie sa zameriaval na problematiku individuálneho života
- rieši otázku, ako žiť a ako sa stať šťastným, usiluje sa ukázať správny spôsob života v protiklade
- zobrazuje sám seba ako človeka dopúšťajúceho sa chýb, váhavého a hľadajúceho životné cesty
- jeho ideálom je úplná osobná nezávislosť – nechce sa dať zotročiť ani ľuďom, ani veciam, ale
Ovídius
- svoju básnickú púť začal milostnou poéziou, v 2.období spracúval námety z gréckej a rímskej
- 1.básnická zbierka
- je to kniha ľúbostných elégií
- láska, o ktorej Ovídius poúča, nemá nič spoločné s hlbším citom, ale je to ľahká, zábavná
- opisuje svoje vlastné city
- 2.zbierka
- je to 21 fiktívnych milostných listov slávnych mýtických hrdiniek, písaných svojim vzdialeným
- pri hľadaní lásky sa nemá človek ponáhľať, ale má počkať na tú pravú
- muž má byť k žene nežný a nie hrubý, násilnícky
- na udržanie lásky človek nepotrebuje rôzne masti a čary, ale musí byť tej lásky hoden
- v tejto básni sa lúči s milostnou poéziou
- usmerňuje v nej mladých mužov i ženy, ako si majú získať a udržať lásku
- 12 000 veršov
- spracoval 250 gréckych a čiastočne rímskych bájí, ktorých jednotiacim motívom je motív
- rozprávanie začína opisom vzniku sveta zo začiatočného chaosu a končí premenou Caesarovej
- k najkrajším miestam PREMIEN patrí mýtus o 4 vekoch (zlatom, striebornom, medenom
- v poslednom veku – železnom miznú všetky cnosti a na ich miesto nastupuje násilie, klam, zloba
- ďalej je tu mýtus o potope, ktorú Jupiter poslal na hriešne ľudstvo; o premene krásnej nymfy
- ani v tomto diele mu nešlo o vyslovenie hlbokých myšlienok
- cieľom jeho básni je zaujať čitateľa, prebudiť jeho fantáziu a poskytnúť mu umelecký zážitok
- vo svojich dielach využíva rytmus hexametrov a zvukovú stránku slov
- vo vyhnanstve napísal 2 rozsiahlejšie zbierky elégií - ŽALOSPEVY
LISTY Z PONTU
- Ovídius bol u Rimanov veľmi obľúbený
- patrí k najčítanejším antickým básnikom
Historická próza
Publius Cornelius Tacitus (55-120) Letopisy (Annales)
- zaoberá sa obdobím od Tiberia (14nl.) do Neronovej smrti (68nl.)
- nadväzuje na Letopisy, končí Domitianovou smrťou (96nl.)
- tvoria celok asi 30 kníh, z ktorých sa zachovala asi polovica
Satira
Decimus Junius Juvenalis (60-127)
- jeho dielo tvorí 16 satirických skladieb napísaných zväčša v podobe listov neznámym priateľom
- hovorí v nich o mužskom pokrytectve a výstrednostiach, o ženskej skazenosti, o chudobe básnikov,
- rímska literatúra pôsobila ako významný činiteľ pri vzniku a vývoji literatúr európskych národov; stala
Orientálna literatúra
Staroorientálna literatúra staroegyptská literatúra (3000 pnl) literatúra Blízkeho východu
- sumerská (2000 pnl)
- akkadská
- hebrejská (1000 pnl)
Antická literatúra grécka rímska
- najstaršie literatúry:
- sumerská
- akkadská
- staroegyptská
- Sumeri – J Mezopotámia (zač. 4.tis. – kon. 3 .tis. pnl) + nesumerské oblasti (hlavne semitskí Akkadi)
- Akkadčania:
Babylončania Asýrčania
- Sumeri pravdepodobne vynašli, ale určite zdokonalili klinové písmo, ktoré prijali a používali takmer
- tieto literatúry boli do 19.storočia takmer neznáme; dodnes pokračuje práva na ich filologickom
- sumerského, babylonského a asýrskeho pôvodu je Epos o Gilgamešovi, ktorý zo žánorvého hľadiska
- nie je to len mýtus, jeho hrdinovia žijú, trpia a umierajú, aj keď boli obdarení nadľudskou silou
- sumerský kráľ je pravdepodobne historickou postavou
- dielo sa zachovalo v 4 verziách, známa je novoasýrska verzia zo 7.st.pnl a má 2 časti
- 1.časť zachytáva príbehy Gilgameša a Enkidua na Zemi
- 2.časť hovorí o tom ako chce Gilgameš získať nesmrteľnosť
Indická literatúra
- hrdinské eposy – Mahábhárata a Rámájana (4.st.nl)
- okrem ústredného konfliktu (pravdepodobne sa zakladá na skutočnej udalosti) je tu veľa ďalších
- popri rozprávkovom svete indickej mytológie, exotickej prírody osobitný ráz dodáva tomuto dielu