V telekomunikáciách a informatike, bit rate (niekedy sa píše bitrate) je frekvencia, akou prechádzajú bity daným (fyzickým alebo obrazným) "miestom". Jednotkou je bit per second (bit/s) -- bit za sekundu. Aj keď sa o bit rate často hovorí ako o rýchlosti, nepredstavuje vzdialenosť/čas, ale počet bitov/čas, a teda by sa mala odlišovať od "rýchlosti šírenia" (ktorá závisí na prenosovom médiu a zvyčajne má fyzikálny význam).

Poznámky k použitiu Formálna skratka "bit per second" je "bit/s" (nie bits/s). V menej formálnych kontextoch sa často používajú skratky b/s či bps, hoci sa tým riskuje zámena s "bytes per second" (B/s). Ešte menej formálne je vypustenie "per second", kedy sa používa "128 kilobitový audio stream" alebo "100 megabitová sieť". Použitie "Bit rate" je niekedy zameniteľné s "baud rate", a to v iba prípade, že sa každý bit vyskytuje v jednotkovom intervale. Pre väčšie bit rate sa používajú prefixy SI sústavy, nie binárne prefixy: 1,000 bit/s = 1 Kbit/s (jeden kilobit alebo tisíc bitov za sekundu) 1,000,000 bit/s = 1 Mbit/s (jeden megabit alebo milón bitov za sekundu) 1,000,000,000 bit/s = 1 Gbit/s (jeden gigabit alebo miliarda bitov za sekundu) V bajte (strojovej slabike) sa typicky nachádza osem bitov (preto sa jej hovorí aj oktet), ale rýchlosť toku dát v komunikáciách sa takmer nikdy neoznačuje ako bajty za sekundu. s výnimkou prenosových rýchlostí diskových a pamäťových V/V zariadení. Na konverziu z bajtov za sekundu na bity za sekundu jednoducho deľte ôsmimi. Na prevod opačným smerom násobte ôsmimi. Pri použití binárnych prefixov je iná konverzia bit rate (všimnite si, že kibi-, mibi-, atď. nie sú preklepy): 1,024 bit/s = 1 Kibit/s (jeden kibibit za sekundu) 1,048,576 bit/s = 1 Mibit/s (jeden mibibit za sekundu) 1,073,741,824 bit/s = 1 Gibit/s (jeden gibibit za sekundu)

Príklady Pri použití stratovej kompresie na audiovizuálne dáta sa prejavia rozdiely v porovnaní s originálnym signálom vo forme kompresných artefaktov. Či a do akej miery budú mať tieto artefakty subjektívnu kvalitu pri vneme závisí na použitej kompresnej schéme, výpočtovej sile kódovača, charekteristiky vstupných dát a miere oboznámenia poslucháča s artefaktami; experti môžu zachytiť artefakty v mnohých prípadoch, kedy by ich nerozoznal priemerný poslucháč. Bit rate v tomto použití znamená približne minimum pri ktorom by priemerný poslucháč (pri použití vyspelých kompresných schém) nezachytil významné zhoršenie od referenčného štandardu:

Audio ▪ 4 kbit/s – nutné minimum pre rozlíšiteľnú reč (za použitia špeciálnych kodekov na kódovanie reči) ▪ 8 kbit/s – telefónna kvalita ▪ 32 kbit/s – MW kvalita ▪ 96 kbit/s – FM kvalita ▪ 128 kbit/s – CD kvalita

Video ▪ 32 kbit/s – videofónna kvalita (nutné minimum na rozlíšenie hovoriacej hlavy) ▪ 2 Mbit/s – VHS kvalita ▪ 8 Mbit/s – DVD kvalita ▪ 15 Mbit/s – HDTV kvalita

Poznámky Všimnite si, že pokroky v technológii spôsobili, že skutočná bit rate použitá niektorými referenčnými zariadeniami je významne vyššia. Napríklad: ▪ Telefónne okruhy používajúce μlaw – 64 kbit/s ▪ CD používajúce CDDA – 1.4 Mbit/s