Algoritmus – základný elementárny pojem informatiky, je prepis, návod, realizáciou ktorého získame zo zadaných vstupných údajov požadované výsledky.

  • ide teda o postup spracovania jednej kvality informácií na novú
  • realizátor procesor začne návod opísaný algoritmom vykonávať s konkrétnymi objektami
  • napr. varenie
  • pre prax je výhodné ak jeden algoritmus popisuje množinu podobných postupov
  • algoritmus sa veľmi úzko viaže na jazyk v ktorom sú algoritmy zapísané
  • metóda myslenia, schopnosť formulovať riešenia problémov, tak aby boli zrozumiteľné realizátorovi
Základné vlastnosti algoritmov

  • 1. Elementárnosť – algoritmus sa skladá z elementárneho počtu krokov
  • 2. Determinovanosť – po každom kroku vieme jednoznačne povedať, či algoritmus skončil, alebo nie
  • 3. Konečnosť – vykonávanie procesu opísaného algoritmom skončí po konečnom počte krokov
  • 4. Rezultatívnosť – pre rovnaké vstupné údaje dáva vždy rovnaké výsledky
  • 5. Hromadnosť – algoritmus je určený na riešenie problémov toho istého typu
  • 6. Efektívnosť – algoritmus má zabezpečiť riešenie problému v čo najkratšom čase

Algoritmický jazyk – je umelý jazyk, určený na tvorbu algoritmov, ktotý by mal spĺňať podmienky: o elementárnosť (presne stanovený význam jednotlivých príkazov), o determinovanosť (príkazy umožňujú presné a jednoznačné riadenie), o rezultatívnosť (každý príkaz iba jednu interpretáciu) – vlastnosti jazyka o konečnosť a hromadnosť (zabezpečí užívateľ) Vety algoritmického jazyka nazývame príkazy.

Programovací jazyk – je algoritmický jazyk implementovaný v počítači

Základné algoritmické konštrukcie:

1. Sekvencia

2. Alternatíva

3. Cyklus

4. Podprogram

Ak algoritmický jazyk umožňuje tieto základné algoritmické konštrukcie hovoríme, že je štruktúrovaný.

Zápis pomocou štruktúrogramov:

Sekvencia Alternatíva

Cyklus s podmienkou na začiatku Cyklus s podmienkou na konci Cyklus so známym počtom opakovaní

Slovné zápisy algoritmov:

Sekvencia

algoritmus ;

Alternatíva

ak tak inak ;

Cykly

opakuj ; keď platí skonči; ; *opakuj

pre od po s krokom ; ; *pre

Overovanie správnosti algoritmov

Chyby delíme na :

  • 1. syntaktické
  • 2. sémantické – logické, chyby počas behu programu

Spôsoby testovania programov:

  • 1. zmenou testovacích hodnôt
  • 2. hraničné testovacie hodnoty – napr. cykly s podmienkou testujeme, kedy sa vykoná raz, ani raz, max. počet krát...
  • 3. úplné preskúšanie – zadanie všetkých hodnôt
  • 4. testovanie všetkých ciest – napr. odtestovanie alternatívy

Proces overovania delíme na dve fázy:

  • 1. testovanie – lokalizácia a identifikácia chyby
  • 2. ladenie – odstraňovanie chýb