celé v .doc formate na adrese <a href="http://referaty.hladas.sk/download/FMcele.doc">http://referaty.hladas.sk /download/FMcele.doc</a> (aj tabuľky a grafy ...)
Vznik finančnej vedy Začiatkom 20. storočia nastal prudký rozvoj kapitalistickej spoločnosti, priemyslu, ... Adam Smith – používal pojmy zisky, daň, pôžička (nepoužíval kategóriu financie). Karol Marx – peňažný, obchodný a bankový kapitál (nikde sa nehovorilo o financiách) Až v roku 1910 Rudolf Hilferding napísal dielo Finančný kapitál. Pod finančným kapitálom zahŕňa peňažný, pôžičkový, podnikateľský.
Financie (= peniaze) – ako ekonomická kategória majú počiatok v peniazoch.
Peniaze sa prejavujú v 2 javových formách:
• peňažná zásoba – rozumieme pod ňou reálne peniaze: hotové (domáce, zahraničné) a bezhotovostné (domáce, zahraničné). • peňažné operácie – sprostredkujú (zabezpečujú) pohyb peňažnej zásoby u jednotlivých ekonomických subjektov i v hospodárstve ako celku.
Ekonomické subjekty • Fyzické osoby (zamestnanci, dôchodcovia, podnikatelia, študenti, ...) • Právnické osoby (firmy, ...) • Obce a mestá • Územno-administratívne celky • Štát reprezentovaný štátnou pokladnicou (ministerstvo financií)
Peňažná zásoba Predstavujú reálne peniaze, disponuje s nimi štát ako celok a jednotlivé ekon. subjekty (hotovostné – bezhotovostné, domáce – zahraničné).
Peňažné operácie • Platobné – dochádza ku kvantitatívnej zmene peňažných prostriedkov (zásob) medzi jednotlivými ekonomickými subjektami. • Transformačné – dochádza ku kvalitatívnej zmene peňažnej zásoby (z časti i kvantitatívnej) u jednotlivých ekonomických subjektov i u štátu ako celku. Mení sa podiel: hotovosti a bezhotovosti peňažnej zásoby domácej alebo zahraničnej meny a) Originálne transformačné peň. operácie – vzniká samostatne a nie je spojená s nejakou inou peňažnou operáciou (vklady a výbery peňazí z účtu). b) Odvodené transformačné peň. operácie – vyplynuli z niektorej platobnej operácie (tržby sa transformujú na bezhotovostné vklady v banke). • Emisné – dochádza ku kvantitatívnej zmene peňažnej zásoby (zväčšenie resp. zmenšenie množstva peňazí v obehu) u jednotlivých ekonomických subjektov i u štátu ako celku. Vystupujú vo dvoch formách:
- 1. poskytovanie a splácanie bankových úverov, pôžičiek.
- 2. nákup a predaj cenných papierov bankovou sústavou.
- 1. Finančné operácie: platobné, transformačné, emisné. Financie predstavujú peňažné operácie s reálnymi peniazmi, prostredníctvom ktorých dochádza k zmene peňažnej zásoby jednotlivých ekonomických subjektov. Transformačné a emisné operácie treba vnímať v prvom rade ako peňažné operácie menové (a iba v druhom rade ako peňažné operácie finančné).
- 2. Menové operácie sú peňažné operácie vedúce k zmene peň. zásoby národného hospodárstva (transformačné a emisné).
Formy platobných operácií
Fiškálne peňažné operácie (oblasť verejných financií: daňovníctvo, colníctvo) Majú nenávratný (nie je isté či sa vrátia) a obligatórny (ekonomické subjekty sú podľa zákona povinné tieto platobné operácie uskutočniť: dane, clo) charakter. Netýkajú sa iba príjmov do štátnej pokladnice ale i výdavkov. Zaraďujeme sem prídely rozpočtovým a príspevkovým organizáciám, dotácie a subvencie podnikom, štátne prémie obyvateľstvu (stavebné sporenie).
Kreditné peňažné operácie (bankovníctvo) Majú dočasný alebo návratný aspekt (zväčšenie peňažnej zásoby určitého ekonomického subjektu v súčasnosti, bude mať po určitom časovom intervale za následok jej zníženie).
Menšia časť má charakter platobných peň. operácií:
• ide o úhradu pohľadávok a záväzkov medzi podnikmi (dodávateľský úver). • poskytovanie pôžičiek rôznymi finančnými spoločnosťami (záložne). Rozhodujúca časť má charakter menových peň. operácií (emisné): • uskutočňuje ich banková sústava (ovplyvňuje množstvo peňazí v obehu).
Asekuračné peňažné operácie (poisťovníctvo) Charakterizuje ich podmienená návratnosť peňažných prostriedkov a neekvivalentnosť vrátenej sumy v porovnaní s vloženou. Realizujú sa v súkromnom sektore (majetkové a osobné poistenie) a verejnom sektore (sociálne, zdravotné, nemocenské a dôchodkové). Môžu byť fakultatívne alebo obligatórne.
Sekuritné peňažné operácie (burzovníctvo) Predstavujú nákup a predaj cenných papierov (ako aj ich emitovanie). Podstatná časť prebieha na burze. Rozsiahla časť sa uskutočňuje prostredníctvom obchodných bánk (emisia cenných papierov) a má charakter emisných peňažných operácií (nejde o platobné!). Ak banky len sprostredkujú predaj cenných papierov patria k sekuritným peň. operáciám (nie sú emisné!).
Dôchodkové peňažné operácie (domácnosti)
Tieto operácie znamenajú výplatu troch druhov dôchodkov:
a) pracovné (mzdy, funkčné pôžitky, štipendiá, honoráre...) b) kapitálové (úroky z vkladov, dividendy, výhry...) c) sociálne (podpora v nezamestnanosti, invalidné, starobné, vdovské...)
Tovarovo-peňažné operácie (podnikové financie) Predstavujú kúpu a predaj tovarov medzi ekon. subjektami. Tieto peňažné operácie vystupujú predovšetkým vo forme tržieb podnikového sektora. Tieto operácie sa uskutočňujú medzi podnikmi navzájom, medzi podnikmi a obyvateľstvom resp. medzi obyvateľstvom navzájom.
Peňažný obrat je úhrn všetkých platobných operácií za určitý čas a určité miesto (SR, kraj).
- 1. realizačný peň. obrat
- 2. transferový peň. obrat
Faktory ovplyvňujúce výšku realizačného peňažného obratu:
- veľkosť hrubého produktu (nezmenené ceny)
- výška cien tovarov (nezmenený HP)
- forma realizácie
Faktory ovplyvňujúce výšku transferového peňažného obratu:
- veľkosť národného dôchodku (ND)
- forma rozdeľovania ND
Financie sú koncentrovaným vyjadrením sústavy peňažných operácií s reálnymi peniazmi, prostredníctvom ktorých dochádza k zmene peňažnej zásoby u jednotlivých ekonomických subjektov v spojitosti s realizáciou HP a rozdeľovaním ND.
Objektívna stránka financií (finančné operácie) – finančná činnosť (platobné, transferové, emisné) = primárna finančná činnosť (reálne peniaze). Subjektívna stránka financií = sekundárna finančná činnosť (ideálne peniaze).
Subjektívna stránka financií
Sekundárna finančná činnosť:
- 1. projektovanie primárnej finančnej činnosti (plánovanie, prognózovanie, rozpočtovanie)
- 2. evidovanie primárnej finančnej činnosti (účtovníctvo, štatistika, výkazníctvo)
- 3. kontrola primárnej finančnej činnosti (finančná analýza a revízia)
Hraničné a vecné súčasti:
- 1. Finančná politika – charakteristická činnosť finančných orgánov a inštitúcií (MF, banky, sporiteľne, daňové a colné úrady), ktoré využívaním svojich nástrojov zabezpečujú nimi sledované ciele.
Úlohy z makroekonomického hľadiska:
• ovplyvňovať rovnovážny rozvoj hospodárstva (optimálna alokácia zdrojov), vhodným znovurozdeľovaním finančných zdrojov medzi súkromným a verejným sektorom. • optimálna tvorba a rozdelenie ND • presadzovať peňažnú rovnováhu (minimálny deficit štátneho rozpočtu) • vytvárať finančné rezervy
Úlohy z mikroekonomického hľadiska:
• zabezpečovať rentabilitu, likviditu, optimálnu zadĺženosť • stimulovať vyšší zisk v podnikovom sektore (únosnosť daňového zaťaženia)
Členenie :
• rozpočtová • bankovomenová – menová = systém opatrení, ktorými sa presadzujú zámery vydavateľa peňazí (priemerné množstvo peňazí na ?) – úverová = systém opatrení, ktorými sa presadzujú zámery poskytovateľa úveru (výška poskytovaného úveru). • poisťovacia – súkromný a verejný sektor • podniková finančná politika (maximálny zisk pri minimálnych nákladoch)
2. Finančná veda – efektívne využívanie vzácnych zdrojov.
- 3. Finančné právo – dôležité legislatívne úpravy činnosti ekonomických subjektov a jednotlivcov.
- 4. Finančná sústava – súhrn inštitúcií, ktoré organizujú primárnu a sekundárnu finančnú činnosť (najvýznamnejšia v každom štáte je ministerstvo financií).
Likvidita – schopnosť podniku uhrádzať svoje záväzky. Solventnosť – momentálna schopnosť podniku uhrádzať svoje záväzky. Pohotová likvidita = L1 / kr. cudzie zdroje Bežná likvidita = L2 / kr. záväzky Celková likvidita = L1+L2+L3 / kr. záväzky Čím väčší je podiel aktív k pasívam, tým väčšia je istota, že budú splatené záväzky.
Organizácia a riadenie primárnej finančnej činnosti:
• stanovovanie limitov • stanovovanie termínov • stanovovanie foriem • stanovovanie platobných miest
Finančná kontrola v náväznosti na riadenie
Makroekonomická kontrola:
- 1. rozdelenie finančných zdrojov – súkromný a verejný sektor
- 2. odvetvia hospodárstva – výrobná a nevýrobná sféra
- 3. analýza – tvorba a použitie štátneho rozpočtu (ŠR), fondov
Mikroekonomická kontrola:
- 1. medzipodniková
- 2. vnútropodniková
Financie podľa sektorov:
• verejný sektor • podnikový sektor • sektor obyvateľstva • bankovníctvo • poisťovníctvo • zahraničný obchod
Financie podľa vlastníctva:
a) verejné financie • financie štátu (ŠR, finančné štátne podpory) • miestne (územnospráv. celkov, komun. podnikov) • účelové fondy (sociálne a zdravotné poistenie) • štátne a komerčné poisťovne a burzy b) súkromné financie • financie súkromného podniku • súkromné poisťovne a burzy • financie obyvateľstva
PODNIKOVÉ FINANCIE
Predmet výskumu:
I. etapa (krízy, vznik a.s., likvidita, 30. roky) • získavanie kapitálu • finančné analýzy II. etapa (40. – 50. roky, riadenie zásob, finančné plánovanie) • cash flow • efektívnosť III. etapa (po 50. roky, tržná hodnota firiem) • kvantifikácia rizík • teória portfólia IV. etapa (do súčasnosti, optimálna kapitálová štruktúra) • opcie • finančné deriváty
Podnikové financie je súhrn peňažných operácií spätých s pohybom peňažného kapitálu, kde sa dostáva do kontaktu:
• peňažných prostriedkov • kapitálu • finančných zdrojov • právnické osoby • zamestnanci • štátom
Majetok podniku je súhrn všetkých vecí, peňazí, pohľadávok a iných majetkových súčastí.
1. Investičný majetok
• hmotný nehnuteľný (pozemky, budovy, stavby) hnuteľný (stroje, dopravné prostriedky, inventár, výrobné zariadenia) • nehmotný (patenty, licenčné práva, autorské práva) • finančný (finančná účasť, cenné papiere)
2. Obežný majetok
• vecná forma výrobné zásoby nedokončená výroba hotová tovar • peňažná forma krátkodobé pohľadávky cenné papiere peniaze hotovosť peniaze na účtoch náklady budúcich období
Zdrojom financovania majetku podniku je kapitál:
a) vlastný kapitál (vklad majiteľa podniku alebo skupiny podnikateľov): • základný kapitál • rezervný kapitál • nerozdelený zisk b) cudzí kapitál (dlh, ktorý musí podnik zaplatiť, cenou cudzieho kapitálu je úrok): • dlhodobý a strednodobý obligácie, forfailing, finančné úvery, dodávateľské úvery, lízing • krátkodobý obchodné úvery, stále pasíva, kom. papiere, preddavky, faktoring
Dôvody prečo podnik potrebuje cudzí kapitál:
- 1. nedostatok vlastného kapitálu
- 2. eliminácia vstupu nových spoločníkov
- 3. zabezpečenie vyššej výnosnosti vlastného kapitálu (minimálne náklady na kapitál)
Náklady na vlastný kapitál = %dividend + rast v % (vl. kapitál / celk. kapitál) Náklady na cudzí kapitál = jeho cena (nominálna úroková miera) je nižšia o vplyv DPPO, nominálna úroková miera (1 – DPPO%) = reálna úroková miera = reálna úroková miera * (cudzí kapitál / celkový kapitál)
Bez zmeny úrokovej miery – náklady na kapitál sa zvyšujú so zadĺženosťou So zmenou nákladov – by klesali ! Vyššia zadĺženosť podniku vedie k vyššej úrokovej miery, dividend !
Podnik Celkový kap. Vlastný kap. Cudzí kap. 10% úrok 15% zisk 40% daň zisk po zdanení výnos vl. kap. A 10000 8000 2000 200 1300 520 780 9,75% B 10000 10000 - - 1500 600 900 9%
Zvýšenie výnosu vlastného kapitálu:
a) daňový efekt (úroky – nákladov, DPPO) b) lacnejší cudzí kapitál
Výška cudzieho kapitálu je určovaná optimálnou štruktúrou • min. náklady na celkový kapitál cena doba splatnosti stupeň rizika získaného kapitálu (bankové úvery, akc. kapit.) vplyv zdanenia • likvidita podniku (krátkodobý cudzí kapitál na prefinancovanie krátkodobých aktív)
Financovanie podniku je súhrn všetkých peňažných operácií, ktoré sú späté so: • získavaním • používaním • rozdeľovaním finančných zdrojov
Formy financovania podniku z časového hľadiska:
a) bežné • získavanie a používanie peňazí na zabezpečenie prevádzky podniku • vyššie sumy ob. aktív a zdroje, z ktorých budú financované b) mimoriadne
Hrubý prevádzkový kapitál = suma všetkých obežných aktív
Zmena výšky položiek aktív a pasív závisí na obratovom cykle peňazí (čas, ktorý uplynie medzi platbou za prijatý materiál a prijatím inkasa z predaja, doba kedy sú viazané peňažné prostriedky v prevádzkovom kapitále): • doba obratu zásob – doba od nákupu materiálu po jeho predaj • doba obratu pohľadávok – priemerný čas od fakturácie po inkaso • doba odkladu platieb – čas od nákupu materiálu a práce po zaplatenie
Skrátenie obratového cyklu:
→ skrátenie doby obratu (zásobovanie, výroby, expedície) → skrátenie doby inkasa (zvýšiť zainteresovanosť na úhradu faktúr) → predĺžením doby odkladu platieb (aby nedošlo k penalizácií)
Vplyv obrat. cyklu kapitálu na potrebu prevádzkového kapitálu: Čím je kratší obratový cyklus, tým nižšia potreba prevádz. kapitálu 1 ks ... 2000 Sk 1deň ... 30 ks ročná tržba ... 27 000 000 pohľadávky ... 1 500 000 zásoba ... 450 000 úhrada faktúr ... 15 dní Obratový cyklus p. = doba obratu zásob + doba obratu pohľadávok – doba odkl. platieb Obratový cyklus p. = 6 + 20 – 15 Obratový cyklus p. = 11 dní Denná potreba p. = 30 * 2000 = 60 000 Sk Potreba prev. kapitálu = 11 * 60 000 = 660 000 Sk
Prístupy podnikového manažmentu k finančnému obežnému majetku: a) agresívny – používa viac krátkodobé úvery (lacnejšie, riskantnejšie) b) konzervatívny – viac dlhodobé c) umiernený – krátkodobé úvery (0)
Hlavné formy krátkodobého financovania:
• nevyplatené mzdy (voči zamestnancom) • dlhy u dodávateľov (záväzky z obchodného styku) • krátkodobé bankové pôžičky • odložené daňové záväzky
Pri alokácií zdrojov a kapitálu sa podnikový sektor rozhoduje či: • preferuje väčší výnos pred menším • preferuje menšie riziko pre väčším • za vyššie riziko v prípade alokácie kapitálu požaduje väčší výnos • preferuje peniaze prijaté skôr
Riziká v podnikateľskej činnosti • riziko trhové, existencie podniku, finančné, úverové, úrokové, kurzové, likvidity
Investovanie je vynakladanie finančných zdrojov za účelom získavania úžitkov v neskoršom období (odloženie dnešnej spotreby za účelom získania budúcich úžitkov).
Štruktúrovanie investícií:
• hmotné investície • nehmotné investície • finančne (nákup cennýchpapierov, uloženie peňazí v banke, pôžičky investičným fondom)
metóda rentability metóda doby návratnosti čistá súčasná hodnota metóda vnútorného výnosového %
Rozdeľovanie hspodárskeho výsledku (HV):
akciové spoločnosti:
• stanovy • uznesenia valného zhromaždenia • opatrenia predstavenstva
v zmysle zákona:
• povinný prídel do rezervného fondu • prídely do štatut. a dodat. fondov zo zisku • výplaty dividend a tantiém • zvýšenie základného imania z majetku spoločnosti, nerozdelený zisk z minulých rokov
Zdroje financovania environmentálnej oblasti:
• vlastný kapitál • cudzí kapitál • zahraničný kapitál
VEREJNÉ FINANCIE
Verejný sektor:
a) peňažný • centrálna banka • ostatné verejné depozitné spoločnosti (štátne peňažné ústavy, poisťovne) b) nepeňažný • verejné nedepozitné finančné spoločnosti (Eximbanka) • nefinančný verejný sektor verejná správa (netrhová produkcia)
prerozdeľovanie ND a majetku:
subsektor ústrednej správy (ministerstvá a pr. kancelária) subsektor štátnej regionálnej správy (spolkové alebo federatívne usporiadanie) subsektor miestnej správy verejné nefinančné spoločnosti (trhová pod. činnosť, časť so št. napr.: SPP, Energ., žel.).
Verejná správa:
• ústredné rozpočtové organizácie (RO: štátny rozpočet) • štátne fondy • fond národného majetku • Slovenský pozemkový fond • sociálna poisťovňa • národný úrad práce • zdravotné poisťovne • obce
Rozpočet verejnej správy:
- 1. rozpočet ústrednej správy
- 2. rozpočet fondov sociálneho zabezpečenia
- 3. rozpočet miestnych správ
Verejné financie sú peňažné prostriedky, s ktorými hospodária organizácie verejnej správy.
Verejný sektor a) Orgány a organizácie štátnej moci a správy (armáda, bezpečnosť, súdy, štátna správa) b) Orgány a organizácie územnej moci a správy c) Orgány a organizácie poskytujúce služby (školstvo, zdravotníctvo, osveta, kultúra, veda, výskum, vzdelanie) d) Účelové fondy
Úlohy: ktoré verejné statky a služby bude štát:
• zabezpečovať samostatne (prostredníctvom svojich organizácií): rozpočtové, príspevkové, verejnoprospešné, štátne fondy, štátne podniky. • kupovať od súkromného sektora (formou štátnych objednávok) • dovážať zo zahraničia
Dôvody na rozširovanie:
- 1. demografické dôvody
- 2. stav a vývoj nezamestnanosti
ŠTÁTNY ROZPOČET
Štátny rozpočet (17. storočie, štátne financie) = centralizovaný peňažný fond rozdeľujúci peňažné prostriedky neadekvátne a neekvivalentne, je to nástroj rozdeľovania ND.
1. a) riadny (príjmy a výdavky)
b) doplnkový – 3 formy doplnkového rozpočtu:
• 1. forma – všetky príjmy a výdavky niektorých štátnych podnikov a inštitúcií (príloha ŠR). • 2. forma – zostavuje sa v druhej polovici rozpočtového roka. Ak vznikol prebytok zdrojov v ŠR, zdroje sa presunú do doplnkového rozpočtu, kde sa rozhodne o ich použití. • 3. forma – zostavuje sa za podniky verejných služieb, ktoré majú obchodný charakter.
2.
Rozpočtová sústava:
• Národný (rozpočet EÚ) • Ústredný (federatívny) • Stredný (SR) • Miestny
Príjmy štátneho rozpočtu • daňové príjmy (daň z príjmov , ziskov a kap. maj., z majetku, spotrebná daň, DPH, cestná daň) • nedaňové (podniky , kap. príjmy, administratívne poplatky, iné nedaňové príjmy) • granty a transfery • príjmy zo splácania úverov pôžičiek a z predaja majetkových účastí
Výdavky štátneho rozpočtu • bežné výdavky (mzdy, poistné, tovary, bežné transfery, splácanie úrokov) • kapitálové výdavky (obstarávanie kapitálových aktív, kapitálové transfery) • poskytovanie úverov a pôžičiek, účasť na majetku a splácanie istiny
Funkcie verejných financií:
- 1. Alokačná – zabezpečenie verejných potrieb (verejný ale aj trhový sektor ako dotácie, daňové úľavy, podpora exportu) = objem a štruktúra verejných statkov a služieb. Ide o investičné a neinvestičné.
Existencia:
a) orgány a organizácie štátnej moci a správy b) neziskové organizácie c) zlyhania trhu
- 2. Distribučná – odčerpáva zdroje na tvorbu rozpočtových príjmov podnikov a domácností. Nenávratne prideľuje podnikom, organizáciám a obyvateľom. Ide o zabezpečenie spravodlivosti a efektívnosti.
- 3. Stabilizačná – zabezpečenie primeranej miery zamestnanosti, únosná cenová stabilita, rovnovážna platobná bilancia a predpokladané tempo rastu.
So zámerom zabezpečiť rovnováhu:
a) expanzívna – zvýšenie výdavkov ŠR = priamo, zvýšenie súkromnej spotreby (zníženie daní) = nepriamo – zvýšenie dopytu. b) reštriktívna – zvýšenie daní (zníženie dopytu), zníženie výdavkov zo ŠR – zníženie agregátneho dopytu. c) stabilizačná – Inflačná rozpočtová politika = zvýšenie výdavkov ŠR, zníženie príjmov, deficit, Deflačná rozpočtová politika = zníženie výdavkov ŠR, zvýšenie príjmov ŠR – prebytok.
Postavenie a význam ŠR
Determinuje:
• úroveň ekonomiky • rozsah verejného sektora • zásahy štátu do ekonomiky • fondové hospodárstvo • rozpočtovú sústavu • politickú situáciu
Rozpočtové zásady
- 1. jednotnosť (pluralita ŠR)
- 2. úplnosť
- 3. reálnosť
- 4. verejnosť (publicita)
- 5. ročná platnosť
- 6. prehľadnosť
- 7. vyrovnanosť (schodok, prebytok)
- 8. stabilita
Výšku príjmov ovplyvňuje:
• úroveň cenovej hladiny (vysoké DPH, daň z príjmov, daň z dedičstva)! • výška vl. nákladov podnikovej sféry – zisk (koncepcia odpis. politiky) • koncepcia mzdovej politiky (dividendy, tantiémy, úroky z vkladov) • existencia účelových fondov • uplatňovaná fiškálna politika (stimulovať investície, zamestnanosť a naopak)
Členenie výdavkov
- 1. výdavky na činnosť ústredných orgánov a nimi riadené rozpočtové a príspevkové organizácie (podľa kapitol)
- 2. výdavky vyplývajúce z medzinárodných zmlúv (kapitola ministerstvo zahraničia)
- 3. výdavky na krytie štátnych objednávok a náhrada ujmy spôsobenej štátom
- 4. splátky úverov a úroky z prijatých úverov
- 5. úvery poskytované vládou do zahraničia
- 6. úvery a ďaľšie výdavky ustanovené osobitným zákonom – rezervy vlády
Výdavky rozpočtovej kapitoly • príjmy ústredných orgánov ako rozpočt. org. • výdavky rozpočtových organizácií v pôsobnosti ústredných orgánov • príspevky príspevkovým organizáciám v pôsobnosti ústredných orgánov • dotácie a príspevky podnikovým subjektom na činnosti v pôsobnosti ústredných orgánov
Rozpočtová organizácia (RO) – PO, ktorá je príjmami a výdavkami napojená na ŠR. • Príjmový účet (kvartálne sa dopĺňa rozpočet z fondu) • rozpočet príjmov a výdavkov Príspevková organizácia (PO) – PO, ktorá je napojená na ŠR príspevkom (N>V) • rozpočet nákladov, výnosov a HV
Rozpočtové pravidlá určujú:
• ktorá inštitúcia vypracuje návrh na ŠR • kto a ako formou vypracuje návrh výdavkov ŠR • podmienky a zásady hosp. RO a PO • príjmy, výdavky a rozp. provizórium
Zásady rozpočtového hospodárenia
- 1. do konca roka sa musia použiť rozpočtové prostriedky
- 2. uvoľňovanie rozp. prostriedkov je vo väzbe na úlohy, ktoré má RO plniť
- 3. správca rozp. kapitoly môže povoliť presun v rámci jednotlivých skupín výdavkov okrem záväzných limitov, ktoré sú stanovené v ŠR
- 4. obstaranie prác a HM sa robí cez verejnú súťaž
- 5. kontrola hospodárenia rozp. kapitoly (správca a MF)
Štvorsektorové usporiadanie NH (verejný sektor, sektor nevládnych a neziskových organizácií, trhový sektor, sektor domácností)
Organizácie tretieho sektora:
• združenia občanov (zo zákona, rozhodnutím občanov) – politické strany, cirkvi a náboženské spol. • združovanie majetku (nadácie) • združovanie peňažných prostriedkov (neinvestičný fond) • poskytovanie verejnoprospešných služieb (neziskové organizácie) • združovanie právnických osôb (záujmové združ. PO) • ostatné org. (organizácie s medzinárodným prvkom, nepodnikové obchodné spoločnosti, združ. bez právnickej subjektivity)
Nadácia je účelové združ. peň. prostriedkov, c.p. na všeobecne prospešný cieľ
Neinvestičný fond – nezisková právnická osoba združujúca p. prostr. určené na plnenie všeobecne prospešného účelu (rozvoj a ochrana duchovných hodnôt, ochrana ľudských práv, životného prostredia, rozvoj sociálnych služieb)
FIŠKALNA POLITIKA – širšia kategória (vláda + ŠR) – stabilizačná funkcia ROZPOČTOVÁ POLITIKA – užšia kategória (MF) – ciele a nástroje
Rozpočtová teória
Adam Smith, David Ricardo • nemalo sa zdaňovať (mzda), znižuje sa akumulácia kapitálu a investícií • neproduktívne výdavky ŠR
Teória kolektívnych potrieb Určité potreby si nemôže jednotlivec zabezpečiť sám – štát. • teória psychologickej školy (štát (ŠR) má zabezpečiť kolektívne potreby) • sociálna teória (úlohou štátu je zabezpečiť sociálnu funkciu = soc. vyrovnávanie medzi skupinami obyvateľstva) • sociálnoprávna teória (nespravodlivé rozdelenie ND možno zmeniť poskyt. zdrojov zo ŠR – školstvo, zdravotníctvo) • sociologická teória (príjmy aj výdavky ŠR musia vytvoriť dobré podmienky pre všetky skupiny obyvateľstva)
Teória regulovanej trhovej ekonomiky • teória sústavného deficitu ŠR (každoročná vyrovnanosť ŠR nie je nutná, ak ekonomicky stagnuje = vyššia zamestnanosť, rast = deficit) • teória cyklickej vyrovnanosti ŠR (ŠR sa má posudzovať za určitý cyklus, nie za rok) • teória kompenzačných úloh ŠR (štát má v depresií podporovať dopyt) • stabilizačná teória (ŠR sa má stať stabilizátorom, v konjunktúre vyššie dane – splácanie v depresií) – automatické (dane) progresívne zdaňovanie a riadené (emisia dlhopisov) – schvaľovanie v ŠR (daňové sadzby, finančné investície)
Neokonzervatívne teórie Minimálne štátne zásahy, typ negatívnej dôchodkovej dane (podpora k dôchodku). Zrušenie dotácií a subvencií, redukcia verejného sektoru. Prioritou je peňažná rovnováha. • teória ekonómie ponuky (štát stimuluje zamestnanosť, úspory = investície, zníženie daní kvôli stimulácií) • teória racionálnych očakávaní (štátne zásahy sú neopodstatnené, trh rieši všetko racionálne) • teória optimálneho rozdeľovania (Parretovo optimum = spravodlivé rozdeľovanie pre všetkých, efekt. uspok. potrieb jednotl. nie na úkor ?)
Vyspelá trhová ekonomika • ŠR = nástroj zasahovania do ekonomiky • ŠR môže byť aj deficitný (nemusí byť vyrovnaný) • teórie o deficitnom fin. ŠR
Daň je povinná neekvivalentná platba, ktorú odvádzajú PO a FO do ŠR (miestne rozpočty) v určitej výške a v stanovenom termíne. !
Poplatok je platba, s ktorou sa spája ekvivalencia (služba, úkon ...). !
Cieľ daní:
a) hlavný • fiškálna funkcia (príjem do ŠR alebo miest. rozpočtu) b) vedľajšia • národohospodárska f. (ochrana domácej produkcie = clo, obmedziť _? spotrebu = spotrebné dane) • sociálna f. (primeranosť zaťaženia jednotlivých skupín – nadmerné zaťaženie – zníženie kúpnej sily obyvateľstva – pokles výroby – nezamestnanosť)
Klasifikácia daní
- 1. daňový subjekt
- 2. spôsob vyberania daní
- 3. zohľadňuje subjektívne pomery daňovníka
- 4. najfrekventovanejšie rozdelenie
Subjekt dane – fyzická alebo právnická osoba povinná platiť daň • daňovník – ten, kto platí a odvádza daň správcovi dane / priame dane • platiteľ dane – nie je zaťažený daňovou povinnosťou, ale je zodpovedný za odovod dane iného subjektu / zamestnávateľ.
Objekt (predmet) dane • majetok • dôchodok • dedičstvo • iné hodnoty (autorské práva)
Základ dane • kvantitatívne vyjadrenie predmetu dane • daňový subjekt je zodpovedný za výpočet základu dane možno odpočítať stratu, ktorá vznikla v predchádzajúcom období (max. 5 nasl. obd.) hodnotu darov na urč. ciele nezdaniteľné minimum: 38760,- na daňovníka, 11400,- na deti (max. 4), 8400,- ČID, 16800,- ID, 48000,- ZŤP
Daňové sadzby • pevné d. s. (litre, tony, ks) – nepriame dane
• pohyblivé (odvádza sa % zo základu dane):
a) proporcionálne (lineárne) – percento je vždy rovnaké bez ohľadu na základ dane b) progresívne – percento sa mení so zmenenou daňového základu c) degresívne – so zvyšujúcim sa daňovým základom percento daňovej sadzby klesá. • nástroj pomocou, ktorého sa vypočíta z daňového základu výška dane + všeobecná sadzba dane + špecifická sadzba dane (poľnohospodárstvo) + paušálna daňová sadzba
Špecifické znaky jednotlivých daní (vedľajšie daňové náležitosti)
- 1. určenie orgánu, ktorému sa má daň odviesť
- 2. určenie správcu príslušnej dane
- 3. určenie termínu platenia dane
- 4. daňové oslobodenie (činnosti, na ktorých má štát záujem)
- 5. daňové úľavy (správca dane, napr.: ekologizácia, zateplenie bytu)
- 6. nezdaniteľné minimum
Daňové zásady
I. zásada všeobecnosti zdanenia • daňová imunita (oslobodenie od dane) • daňová amnestia (odpustenie daňových sankcií) – splnenie dodatoč. ter. • oslobodenie od dane (vyčlenenie príjmu, majetku z predmetu d.) • odpísanie nevymožiteľných daňových pohľadávok • odpočítateľné položky (nezdanené minimum) II. zásada dostatočnosti daňového výnosu (príjem ŠR na prefinancovanie potrieb) III. zásada daňovej únosnosti (neprekročiť optimálnu mieru daňového zaťaženia – strata záujmu o podnikanie) IV. zásada určitosti zdanenia (čo je predmetom a v akej výške bude daň platiť) V. zásada jednoduchosti a minimálnych nákladov spätých s vyberaním dane (výnosy nesmú pohltiť náklady) VI. zásada stability – stabilný výnos (fiškálny výnos ŠR) VII. stimulačná zásada
Daň z príjmov (do 31. marca):
Fyzických osôb • príjmy zo závislej činnosti (zákl. prac. dohody) • príjmy z kapitálového majetku (dividendy, úroky, podiel na zisku) • nepeňažné príjmy (služobné auto) • príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti (poľnoh. č., podiely z VOS ...) Právnických osôb
Daňové teórie
Merkantilisti • dane sú opodstatnené = rozvoj priem. a obchodu
Fyziokrati (Quesnay) • zdanenie dôchodkov z poľnohospodárstva • priame dane od roľníkov – zníženie investícií do poľnohospodárstva • nepriame dane – zvýšenie cien, zvýšenie miezd
Poistná teória • daň je potrebná, aby mohol spotrebiteľ nerušene užívať statky (zachovanie života a majetku)
Teória ekvivalencie (Smith, Ricardo) • dane sú platby za služby
Teória obete • zabezpečenie verejných výdavkov = obeť
Teória neutrality daní • treba uplatniť dane, ktoré nebudú viesť k zmene sociálno-ekonomických podmienok v spoločnosti
Teória neprimeranosti nadmerného zdanenia (20. storočie) • nestimuluje zamestnávateľov ani zamestnancov Keynes – makroekonomický nástroj, autom. zabudované stabilizátory Hansen – finančná politika štátu (dane), zvýšenie daní sa má prispôsobiť hospodárskemu cyklu (zvýšením daní sa vytvoria rezervy na splácanie dlhu v čase recesie)
Súčasné prístupy:
• proti nepriamym daniam – zvýšenie cien – zníženie spotrebného dopytu. Sú tu zakomponované inflačné prvky (zvýšenie daní – rast cien – zvýšenie miezd – inflačná špirála)
Teória primátu efektívnosti pred spravodlivosťou • zdanenie miezd • netreba zdaňovať tých čo šetria, ale tých čo spotrebúvajú • proti progresívnemu zdaňovaniu (nižší sklon k šetreniu)
Teória harmonizácie daňových sústav • zjednotenie spôsobu zdanenia (unifikáciou daňových sadzieb) • štandardizácia (rovnaké dane, odlišné daňové sadzby) • čiastočné prispôsobenie daňovej sústavy
Clo je verejná dávka, druh poplatku, nepriama daň, nepriama selektívna daň. Predchodcom bolo mýto, colné regály atď.
Funkcie cla (vývoj hospodárstva):
- 1. hospodárstvo sa uzatvorí (autarkia = dovoz nie je možný) – udržanie domácej výroby (vyššie náklady a cena, nižšie produktivita práce)
- 2. voľný obchod – množstvo určuje dopyt a ponuka po danom tovare (vyššia efektívnosť a konkurencia, nižšie náklady a ceny)
- 3. zavedenie dovozného cla – vyššia cena – nižší dopyt – zníženie dovozu – obnova neefektívnych výrobcov.
Účinky cla na ekonomiku
Protekcionistický • štát podporuje domácu výrobu, výrobcom plynú dostatočné výhody • pohyblivé clo (colno-cenový dáždnik) • nové odvetvia (spočiatku vyššie náklady), rieši sa zamestnanosť, potreba chrániť národné tradície • po odstránení cla nebudú výrobcovia konkurencieschopní
Konkurenčný • vstup zahraničných výrobcov je voľný (clo na dovoz sa nevyberá) • nižšie ceny – vyššia spotreba • likvidácia neschopných podnikov
Dôchodkový • zmena štruktúry dopytu • clo + cena – nižší kúpyschopný dopyt – zmena štruktúry dopytu – kúpa lacných výrobkov
Účinok cla na spotrebu • diferencovaný (nulová elasticita – neovplyvní spotrebu, zníženie dôchodku, vysoká elasticita – kúpa lacných výrobkov, nízka spotreba)
Účinok cla na výmenné relácie • zmena správania sa spotrebiteľa • presun záujmu na nezaťažený výrobok – dopyt sa nerovná spotrebe – zmena ceny
Účinok cla na platobnú bilanciu • vyššia cena – nižší dopyt – nízky dovoz – nižšia spotreba – vyššia platobná bilancia
Znovurozdeľovací (ovplyvnenie dôchodku) • spotrebiteľa (väčšia elasticita – vyššie odčerpanie) • domáci výrobcovia (vyššie ceny – vyšší zisk) • zahraničný výrobcovia (nižšie zisky – nižší objem exportu) • ŠR (vyššie príjmy)
Klasifikácia cla:
• antidumpingové (ceny dovážaných výrobkov sú nižšie ako domáce – treba ju zvýšiť) • vyrovnávacie (vyrovnanie cenovej výhody zahraničného výrobcu, ktoré získal ako subvenciu na podporu exportu) • dovozné • vývozné • tranzitné
Colné sadzby:
a) všeobecné – najvyššie dovozné clá, s krajinami bez dohôd o zmluvnom znížení ciel. b) zmluvné – sú nižšie ako všeobecné, najbežnejšie, s krajinami o zmluvnom znížení ciel. c) preferenčné – sú najnižšie, zvýhodňovanie dovozu z vybraných krajín.
Vo väzbe na spôsob určenia cla:
Hodnotové (ad valorem) = (Colná hodnota * % colná sadzba) / 100 – najpoužívanejšie Špecifické (nepoužíva sa v SR ani v EÚ) = absolútna čiastka na mernú jednotku Zmiešané (kombinácia hodnotového a špecifického cla)
Nástroje colnej politiky
Tarifné • clá (dovozné, vývozné, tarifné, antidumpingové, vyrovnávacie) Clo je tarifný nástroj colnej politiky odpustenie cla zo zákona (eminentný záujem štátu) postihovanie výrobkov, technológií, ktoré poškodzujú životné prostredie (ŽP) zvýhodňovanie dovozu výrobkov, technológií, ktoré chránia ŽP dočasná ochrana zač. podnikateľom
Netarifné • dovozná prirážka • štátne intervencie (výrobné a vývozné subvencie, štátne objednávky) • technické, hygienické a veterinárske normy • kvantitatívne kvóty
Zámery zahraničia • colné sadzby na dovoz výrobkov, ktorých výroba je environmentálne náročná pred vlastnou výrobou.
Dovozná prirážka • na environmentálne nevhodné výrobky • nerieši problém z perspektívneho hľadiska
Využitie (v súčasnosti sa najviac využívajú netarifné nástroje) • dovozné licencie (zníženie dovozu) • kvantitatívne kvóty (spotreba energie, čerpanie prírodných zdrojov) • vývozné licencie (zníženie environmentálne nevhodných domácich výrobkov) • technické normy (zníženie environmentálne nevhodného tovaru)
MIESTNE ROZPOČTY
• zložka verejných financií (zákon o obecnom zriadení, zákon o rozpočtových pravidlách)
• základný finančný plán miestnych orgánov:
prvostupňových druhostupňových treťostupňových
Z miestnych rozpočtov sa prefinancujú:
• verejné statky – školy • nár. verejné statky (čisté) – cesty, údržba • lokálne verejné statky – osvetlenie, mestská polícia • poplatkové služby – vodné, stočné, kanalizácia, odpad • dotácie, návratné rozp. výpomoci
Miestne financie
1. Miestne
2. Mimorozpočtové peňažné fondy (rezervný a sociálny fond)
- 3. Financie podnikateľov a org. miestneho významu (mesto, obec) napr. OLO, dopravný podnik
Dôvody vstupu štátu – ŠR:
• nedostatok vlastných zdrojov (úhrada nákladov) • ponechanie vplyvu (zámerne konštruuje daň. sústavu – menej) • verejné statky s celospoločenským významom (ZŠ) sa financujú z miestnych zdrojov.
Formy presunu zo ŠR do MR:
a) podielový spôsob • zásluhový princíp, určitý percentný podiel z toho, čím prispel do ŠR • občiansky princíp, prídel podľa počtu obyvateľov • prirážkový systém, miestne orgány majú právo pridať prirážku k štátnym daniam • kombinácia b) absolútny spôsob • presne stanovený podiel zo ŠR
Poskytovanie finančných zdrojov zo ŠR miestnym rozpočtom:
• neúčelové – rozhodnú miestne orgány • účelové – HMD musí dodržať
Mechanizmus vyberania daní:
- 1. celý výnos plynie do MR (daň z nehnuteľností – pozemky, stavby)
- 2. prirážkový spôsob (miestne orgány môžu stanoviť prirážku k tzv. štátnorozpočtovým daniam)
- 3. podielový spôsob
Príjmy miestneho rozpočtu
VLASTNÉ
a) daňové • vlastné miestne dane • podielové • prirážky k celoštátnym daniam (Nemecko) b) nedaňové • príjmy z poplatkov • príjmy od podnikov vo vlast. samosp. org. • nájomné z obecného majetku • príjmy z emitovaných obligácií • výnosy z obligácií iných emitentov • dividendy z predaja obecného majetku • príjmy ŠR, zbierky, dary • príjmy z komunálnych podnikov
CUDZIE
a) nenávratné • dotácie, subvencie b) návratné • pôžičky
Vlastné miestne príjmy:
- 1. dane z nehnuteľností
- 2. poplatky
Podielové dane:
a) daň z príjmov fyzických osôb a funkčných pôžitkov (výnos sa centralizuje prerozdelenie – počet obyvateľov) b) daň z príjmov právnických osôb • obce podľa sídla • počet obyvateľov c) cestná daň • obec • ŠFCH (ministerstvo dopravy)
Rozdelenie v Belgicku:
- 1. zásluhovosť, 2. podielová (počet obyvateľov), 3. veľkosť územia
Miestne dane musia reflektovať: výnosnosť, administratívnu jednoduchosť, spravodlivosť, stabilitu
Miera finančnej sebestačnosti obecných rozpočtov = vlastné príjmy / celkové príjmy Miera finančnej závislosti obecných rozpočtov = cudzie príjmy / celkové príjmy
Výdavky miestneho rozpočtu
Základné členenie výdavkov:
a) výdavky na bežné fungovanie mesta a obce:
- 1. výdavky na samosprávu obce
- 2. výdavky na spoločenskú činnosť obce
- 3. výdavky na technickú činnosť obce
- 4. výdavky na tvorbu a ochranu ŽP
Zabezpečenie verejnoprospešných služieb obcou:
• cez obecný (mestský) úrad (malé obce) • RO alebo PO (obec je zriaďovateľ) • podnikovými subjektami s majoritnou účasťou obce (a.s., s.r.o.) • dod. spôsobom (živnosť, konkurz)
Riešenie úloh verejného sektora:
Vykonávateľský model:
domácnosti → územnosprávny sektor →dohoda→ súkromní vykonávatelia ←↑ ↓→záruka→ úverujúca banka →↑úver
Kooperačný model:
územnosprávny celok súkromná spoločnosť • určuje poplatok • zodpovedá za výkon vlast. spoločnosť 51% • financuje a stavia • plánuje 49% ↓ prevádzková spoločnosť 51% • prevádzkuje zar. • odmena od obce 49%
Koncesný model:
+ úspora verej. rozp. prostriedkov + zvýšenie efektívnosti práce súkromného sektoru + odbremenenie verejného rozpočtu formou úhrady splátok + fixné pl. záväzky sa účtujú sústavne s odmenou za používanie investičné náklady spláca verejný sektor súkromný projektant
Kontraktingový model:
zmluvne dohodnutý systém energetika (environ.) finančné zdroje zabezpečuje tretia osoba (banka) a príjmy sú dosiahnuté úspory náklady na energ. zadávateľ. nevzniknú žiadne dodatočné náklady + odbremenenie verejného sektora
FONDY
• dôležitá zložka verejných financií, lebo okrem ŠR alebo MR tvoria zdroj na prefinancovanie verejného sektora
Účelové fondy na makroúrovni
A. Štátne účelové fondy:
• v správe ústredného orgánu hospodárske (štátny vodohospodársky fond, ŠF zveľaďovania lesa, ŠF na likvidáciu jadrovo-energetických zariadení, ŠF cestného hospodárstva, štátny podporný fond poľnohospodárstva a potravinárstva) verejnoprospešné (ŠF rozvoja bývania, ŠF telesnej kultúry, ŠF ŽP, ŠF kultúry Pro Slovakia) • fondy verejnoprávnych inštitúcií vzniknuté privatizáciou (fond národného majetku, pozemkový fond) sociálne (fond zamestnanosti, poistné fondy – sociálne, nemoc. a dôch., zdrav.,) • vládnych agentúr Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania (NARMSP)
B. Neštátne účelové fondy:
• fond na podporu zahraničného obchodu • fond ochrany vkladov • protidrogový fond • fond na rozvoj vidieka • recyklačný fond
C. Fondy mimovládnych organizácií:
• nadácie (reg. na Min vnútra, minimálny vklad 10000,- do šiestich mesiacov na 100000,-; nesmie podnikať okrem prenájmu a vzd. činnosti) • neinvestičné fondy(Krajský úrad, minimálny vklad je 2000,-; podnikanie je zakázané) • neziskové organizácie (Krajský úrad, minimálny vklad sa nevyžaduje) • občianske združenia (Ministerstvo vnútra, podnikanie nie je zakázané, minimálny vklad sa nevyžaduje)
Fondy na mikroúrovni
A. Regionálne fondy B. Fondy na úrovni obcí • peňažné fondy C. Podnikateľské fondy • sociálne fondy
Štátny fond (ŠF) s environmentálnou tematikou:
• ŠF ŽP SR ┐ • štátny vodohospodársky fond │ • ŠF zveľaďovania lesa ├ ministerstvo ŽP • ŠF ochrany a zveľaďovania poľnohospodárskeho pôdneho fondu ┘ • ŠF na likvidáciu jadrovo-energetických zariadení a nakl. s vyhoreným jadrovým palivom a rádioaktívneho odpadu
Prostriedky zo skupiny nenávratného financovania sa poskytujú ako: a) dotácie a granty b) priame výdavky na výkup pozemkov na ochr. kraj.
Recyklačný fond (223/2001 Zb.) • neštátny účelový fond, ktorý sústreďuje peňažné prostriedky na podporu zberu, zhodnotenia a spracovania.
Príjmy recyklačného fondu (RF):
a) odpadové oleje • viacvrstvové komb. materiály • šrotu • plastov • žiarovky s obsahom ortuti • papiera (dovoz a výroba nad 10 ↓ ročne) • skla (dovoz a výroba nad 10 ↓ ročne) • vozidiel (M1 a N1) • opotr. batérií b) dary a príspevky od domácich a zahraničných FO a PO c) príjmy zo zmluvných pokút d) ďalšie zdroje v prípade, ak tak ustanoví osob. zákon
Použitie prostriedkov:
• úhrada investičných a prevádzkových nákladov potrebných na zabezpečenie zberu a zhodnotenia odpadov a starých vozidiel • úhrada nákladov na dopravu • úhrada nákladov na prevádzku urč. parkoviska • úhrada vypl. prostriedkov • úhrada nákladov na správu RF
Prostriedky vš. sektora:
• propagácia zhodn. odpadov • podpora separačného zberu odpadov • informačné systémy na podporu zhod. odpadov • podpora výskumu a uplatnenia nových technol. zhod. odpadov
Na získanie prostriedkov z RF nie je právny nárok s výnimkou: • spracovateľom starých vozidiel vypl. fin. prostriedkov • vrátenie príspevku výrobcom a dovozcom, ktorí zaplatili príspevok do RF a sami zhodnocujú odpad
VEREJNOPROSPEŠNÉ ORGANIZÁCIE
• poskytujú statky a služby verejnoprospešného charakteru a sú financované úplne alebo čiastočne prostredníctvom rozpočtovej sústavy
Formy verejnoprospešných organizácií:
a) verejné korporácie • dopravné podniky, pošty • príslušné ministerstvá • dotácie, subvencie, štátne záruky b) podniky s rozpočtovým spôsobom financovania • výskumné ústavy, zbrojárske podniky • a.s. (operatívnosť) • vláda riadi investičnú činnosť c) zmiešané spoločnosti • verejné + súkromné financie • letectvo, lodiarstvo
Formy verejnoprospešných podnikov (organizácií) v SR:
• rozpočtové • príspevkové • štátne podniky na uspokojovanie verejnoprospešných záujmov • v.o.s., a.s., družstvo a podobne
Infraštruktúra:
• ekonomická:
a) veľká – vzťah na ŠR (spoje, obrana. železnice ...) b) malá – vzťah na MR (kanalizácia, vodné, stočné ...)
• sociálna:
a) veľká – vzťah na ŠR (nemocnice, školy ...) b) malá – vzťah na MR (ZŠ, SŠ, knižnice ...)
MENA – PENIAZE
• je všetko, čím sa dá platiť (aj ak s nimi nemôžeme platiť ihneď – zmenka, depozity ...)
Pozitívum peňazí:
• odstraňujú nedostatky naturálnej výmeny • zovšeobecnenie kúpnej sily (sú akceptovateľné)
Nevýhoda peňazí:
• zmena kúpnej sily v čase • určovanie potrebného množstva peňazí v obehu
Začiatočné obdobie Pôvodná hodnota Konečné obdobie Ročná inflácia Reálna hodnota 1.1.1995 100 31.12.1995 10% 100/110*100 = 90,9
Reálna hodnota = nominálna hodnota / (100 + prírastok cien v %) * 100
Mena = konkrétne peniaze určitého štátu • názov peňažnej jednotky a jej zlomkov • vzťah peňažnej jednotky k zlatu (formálny)
Druhy mien:
a) domáca b) zahraničná – valuty (hotovostné zahraničné peniaze), devízy (bezhotovostné peniaze = pl. dokumenty)
Menová sústava = spôsob vydávania a obehu peňazí, ktoré upravuje zákonodarstvo príslušného štátu.
- 16. storočie ... zlaté mince (60% na 20%)
- 19. storočie ... zlato (80%)
Historický vývoj menovej sústavy
1. Metalické (kovové) menové sústavy
• menový kov (zlato, striebro) • peňažné jednotky (množstvo, obsah) • spôsob razenia mincí (plnohodnotné, neplnohodnotné)
2. Úverové menové sústavy
• prevažne obeh úverových peňazí = bankovky • obeh bankoviek sa vyvinul z metalických menových sústav • obeh bankoviek (množstvo) sa prispôsobil skutočnej potrebe obehu (nezáviselo to už len od ťažby drahých kovov)
3. Papierové menové sústavy
• základom obehu sú papierové peniaze, ktoré nie sú vymeniteľné za zlato
• z právnej stránky majú formu:
bankovky (nezameniteľné) štátovky neplnohodnotné mince
Historický vývoj metalickej menovej sústavy:
a) monometalizmus (základom meny bol 1 kov, mince iba z príslušnej suroviny) – surogáty • zlatý štandard zlatej mince (pevne stanovený obsah zlata, surogáty vymeniteľné za zlato, voľný pohyb zlata) štandard zlatého jadra (zameniteľnosť len s veľkým množstvom bankoviek, zlaté mince neobiehali) štandard zlatej devízy (nemožnosť vymeniť bankovky za zlato iba za valuty = neprebieha výmena bankoviek za zlato → dôsledok Veľkej hosp. krízy) štandard Breton-woodskeho typu (MMF : pevne stanovené kurzy, za menové rezervy sa považuje zlato aj rezervy vedúcich mien , USA sa zaviazalo vymieňať zahraničným centrálnym bankám ľubovoľné množstvo predkladaných dolárov za zlato pri pevnom kurze, skončilo to v 1971 ) • strieborný b) bimetalizmus (2 kovy s rovnoprávnym postavením) • paralelná mena (nie je stanovený zákonný pomer medzi zlatom a striebrom) • dvojitá mena (stanovený zákonný pomer medzi zlatom a striebrom)
Parita meny = množstvo zlata (alebo striebra), ktoré obsahuje menová jednotka. Parita kúpnej sily = spotrebný kôš, tovar v dvoch rôznych krajinách by mal mať rovnakú hodnotu (trh tovarov). Príklad: menový kurz ... $1 = 40 Sk cena piva ... 20 Sk / $1 relatívna cena ... 20 / 40 → neplatí parita kúpnej sily Parita úrokových mier = úrokové miery v rôznych krajinách by mali byť rovnaké Príklad: úroková miera ... 20% / 5% menový kurz ... $1 = 40 Sk kurz ... (1+0,2) / (1+0,05) = 1,14 1,14*40 = 45,70 Sk
Devalvácia = zníženie oficiálneho zlatého obsahu menovej jednotky (alebo jej kurzu voči zahraničným menám). Revalorizácia = zvýšenie oficiálneho zlatého obsahu menovej jednotky (alebo jej kurzu voči zahraničným menám).
Vznik úverových peňazí:
Vlastné zmenky centrálnych (ceduľových) bánk, v začiatku vymeniteľné za zlato, neskôr zrušené. Odberateľ < dodávka Dodávateľ > Obchodná banka > Ceduľová banka (nemá peniaze) (potrebuje peniaze = eskont) (reeskont)
Funkcia peňazí:
a) účtovná jednotka (merať ekonomické činnosti) b) prostriedok akumulácie (neinflačné prostredie) c) výmenný prostriedok (platobný prostriedok = ↓)
Papierové peniaze:
M1 – transakčné peniaze (majitelia môžu nimi okamžite disponovať) • mince a papierové peniaze mimo bánk • šekové účty v bankách M2 – peniaze v širšom slova zmysle (kvázipeniaze) • M1 • úsporné vklady (dlhšia doba, pričom termín výberu nie je známy) • termínované vklady • prostr. rôznych spoloč. fondoch Likvidné aktíva (L) • M2 • pokladničné poukážky Úver (D) • hypotéky • cenné papiere • ostatné likvidné aktíva
Centrálna emisná banka (CEB)
• radiace centrum bankovej sústavy
• ostatné banky riadi:
a) priame nástroje pôsobia:
adresne selektívne administratívne b) nepriame nástroje pôsobia plošne
• určuje menovú politiku:
riadi peňažný obeh a vydáva peniaze do obehu koordinuje platobný styk a zúčtovanie bánk vykonáva dohľad nad bankami vykonáva pokl. plnenie ŠR (banka vlády) zabezpečuje emisiu a umiestnenie štátnych cenných papierov riadi medzinárodný platobný styk a zúčtovanie riadi devíz. hosp. a spravuje devízové rezervy stará sa o vyrovnanú platobnú bilanciu zastupuje krajinu v medzinárodných menových inštitúciách je príjemcom úverov od medzinárodných menových inštitútov zastupuje krajinu v operáciách na svetovom trhu peňazí
• je konštituovaná ako:
1 banka sústava emisných bánk
Nástroje CEB:
a) priame:
• úverové kontingenty absolútne (EB určí komerčným bankám koľko úverov môžu poskytnúť) relatívne (EB určí koľko úverov poskytne obchodným bankám) • pravidlá likvidity stanoví záväznú štruktúru aktív a pasív v komerčnej banke urči väzby určujúce pomer vlastného kapitálu banky k jej aktívam určí sa minimálny podiel na strednodobých a dlhodobých úveroch • maximálne a minimálne úrokové sadzby z úveru • povinné vklady (povinnosť robiť zúčtovanie) • doporučenia a výzvy Sú to netržné nástroje, ale pre neschopnosť iných nástrojov sa využívajú aj v trhových ekonomikách.
b) nepriame:
• diskontná sadzba prvý nástroj menovej politiky (30 – 40 roky) zmeny diskontnej sadzby, za ktoré emisná banka poskytuje obchodným bankám úvery. Sleduje tým: sťažiť prístup k peniazom (reštriktívna)=vyššie sadzby umožniť ľahší prístup k peniazom (expanzívna)=nižšie sadzby nie vždy sa zmena diskontnej sadzby premietne do úrokových sadzieb obchodných bánk
regulácia diskontnej sadzby:
zníženie = zväčšenie množstva peňazí v obehu → vyšší úver. kap. → zníženie úrokovej miery → zvýšenie investičných aktív = zväčšenie dopytu zvýšenie = zníženie množstva peňazí v obehu → zníženie úver. kap. → zvýšenie úrokovej miery → zníženie investičných aktív → zníženie ekonomického rastu priama úroková sadzba je vyššia ako diskontná sadzba • operácie na voľnom trhu (USA) centrálna banka nakupuje a predáva štátne cenné papiere = zvýšenie (zníženie) množstva peňazí v obehu
podmienka na uplatnenie:
- 1. existencia štátneho dlhu (štátne cenné papiere)
- 2. burzy (možnosť obchodovať)
Sadzby sú diferencované:
podľa druhu, splatnosti vkladov veľkosti úvod. ústavov podľa rozsahu a zmeny príslušných depozít
Regulácia PMR:
zníženie = zvýšenie množstva peňazí v obehu → zvýšenie úverových možností → zníženie úrokovej miery → zvýšenie investícii → zvýšenie dopytu zvýšenie = zníženie peňazí v obehu → zníženie úverových možností → zvýšenie úrokovej miery → zníženie investícii → pokles ekonomického rastu → zníženie dopytu zvýšenie % PMR = obmedzenie zdrojov bánk zníženie % PMR = uvoľnenie zdrojov bánk Aplikácia: Klient vloží vklad na účet (100,- Sk). Banka je povinná tvoriť z tejto čiastky PMR (20%). Obchodná banka môže z pôvodného vkladu poskytnúť len 80,- Sk úver klientovi B. Ten uhradí záväzok klientovi C, ktorý má účet v tej istej banke. Pre obchodnú banku je to vklad, z ktorého musí vytvoriť PMR (20%) = 16,- Sk. Tak to pokračuje dovtedy, kým PMR nedosiahnu výšku pôvodného vkladu (100,- Sk) = za toto obdobie sa z pôvodného vkladu 100,- Sk sa poskytne úver vo výške 400,- Sk. Výpočet multiplikačného efektu = pôvodný vklad / % sadzba PMR – pôvodný vklad → 100 / (1/5) – 100 = 400 • depozitná politika (Nemecko) ak má dočasné voľné finančné zdroje, ktoré sa môžu uložiť v centrálnej banke morálne presviedčanie (moral suasion) = centrálna banka (CB) presviedča bez administratívneho riadenia obchodné banky, aby pracovali v jej intenciách (UK, Švajčiarsko). opatrenia v devízovej politike = CB môže intervenciami d. kurzu ovplyvniť devízový kurz priame (nákup a predaj d. aj z. meny, konverzie, swapy, term. obchody) nepriame (diskontná sadzba, nákup a predaj zlata)
Formy:
konverzia = nákup, predaj zahraničnej meny CB za domácu bez spätného toku (trvalo na množstvo) swapy = nákup a predaj zahraničnej meny s tým, že v budúcnosti sa v stanovenom termíne uskutoční spätný tok peňazí (dočasne pôsobia na množstvo peňazí v obehu) nákup zlata = zvýšenie ponuky peňazí → inflačný tlak → drahší dovoz = zníženie ekonomického rastu predaj zlata = zníženie ponuky peňazí → zníženie miery inflácie → lacnejší dovoz = zvýšenie ekonomického rastu operácie na voľnom trhu v SR Repoobchody = NBS predáva cenné papiere, ktoré emitovala → zníženie peňazí v obehu. = NBS kupuje cenné papiere → zvýšenie peňazí v obehu. Príklad: NBS ponúka cenné papiere, ktorých nominálna hodnota je 100,- Sk, ich výnos je 7,5%. Komerčné banky zaplatia 92,5 (hneď). Komerčná banka (KB) dostane po predložení cenný papier 100,- Sk (po uplynutí roka = splatnosť cenných papierov). Reposadzby sa z 7,5% zvýšia na 10%. nominálna hodnota ... 100,- Sk KB zaplatí ... 90,- Sk → KB dostane 100,- Sk, v ekonomike zostane viac peňazí o 2,5%.
Systémy emisie bankoviek
- 1. anglický (1697 – Bank of England)
- 2. francúzsky (1870)
- 3. nemecký (1875)
- 4. americký (1913)
KOMERČNÉ BANKY
Z hľadiska vlastníctva:
• štátne (napríklad konsolidačná, presadenie štátnych záujmov, v úplnom alebo čiastočnom vlastníctve štátu s väčšinovým podielom) • družstevné (podielové vl., svojpomocné hospodárenie, malé a stredné) • súkromné (najrozšírenejšia skupina: a.s. = emisia akcií, s.r.o. = ručia majitelia, komanditné =časť ručí celým majetkom, banky 1 majiteľa = malé b. domy).
Podľa zamerania činnosti:
a) univerzálne banky + zvyšuje sa ekonomická sila + zvyšujú sa ekonomické dôvody zabrániť krachu banky + diverzifikácia rizika vysoko nákladná ťažšie vnútorné riadenie a kontrola krach veľkej banky má veľké negatívne dôsledky na celú ekonomiku b) špecializované banky (vybraný okruh finančných činností) • akceptovateľná = akceptuje speňaž. tituly pre klientov (eskontný úver, zmenky) • clearingová = vedie clearingové účty, eviduje a kompenzuje vz. obchody s účast. bankami • depozitná = vklad. operácie a poskytovanie krátkodobých úverov • devízová = iba devízové operácie a krátkodobé úvery • eskontná = eskont a reeskont zmeniek (v CB) • hypotekárna = dlhodobé úvery zaručené nehnuteľnosťami dlžníka • investičná = financovanie investícií • komunálna = bankové úvery hlavne org. miestnej samosprávy a ich hospodárenie úveruje • lombardná = bankové úvery zaručené hnuteľným majetkom dlžníka (cenné papiere, šperky) • splátková = poskytuje spotrebné úvery • záručná = záruky pre vybraných klientov • žírová = sprostredkovanie bezhotovostného platobného styku + kvalit