/p>
SIESTA
Izba je celý malý svet v obloku nebo svieti a konár kýva na pozdrav z diaľky čuť hlásky detí. Postele hrobky sú kde sa tak sladko sníva keď bolesť uľaví a deň ťa unaví a noc je ako čierna hriva. Na stôl si kladiem chlieb pohár a kvetinu na obrus zdobený a knihu zvieranú z voňavých myšlienok. čo z leta zostali ako dar jeseni. Štvornohý verný stôl ako ťa uctiť mám čo slúžiš učencom vdovám i rodinám. Do kresla usadám a kolíše ma zasa morská vlna do diaľky vlečie riečny prúd budúcnosť milostiplná. Do vázy ružu ponáram a zašle roky sa nám budú vracať na tvoju počesť jak by si mala dvadsať.