Ivan Krasko patrí medzi spisovateľov, ktorý výrazne ovplyvnili slovenskú literatúru. Patril medzi básnikov moderny. Úvodné slovo k jeho prvotine Nox et solitudo mu napísal Vajanský.
Solitudo: Krasko v tejto básni vyjadril svoje pesimistické nálady a osamelosť. Používa pritom biblickú symboliku. Prosí Boha o prijatie svojej modlitby. Báseň obsahuje 16veršov v jednej strofe a nepravideľný rým. Báseň neobsahuje žiadne farby. Štylistické a rečnícke figúry: paralelizmus- kým príde veľké mlčanie Kým príde veľké mlčanie Trópy použité v básni: Bože úbohých a ponížených- epiteton Veľkosť úbohosti svojej Nízkej zeme- epiteton Nepatrnosť biedna- epiteton Príde veľké mlčanie- metafora Modlitbu moju smutnú- epiteton
Moje piesne: Autor v symboloch hovorí o slovenskom národe. Hovorí o pasivite a nečinnosti ktorá zavládla na Slovensku a o tom ako by chcel túto pasivitu a všednosť vyhnať Rád by videl rast Slovenska a utrpenie našich utláčateľov. V básni používa množstvo farieb napr.: Tú šedosť- mlhu niekedy vyhnať chce. Striebro riavy Moje piesne obsahujú združený rým. Skladajú sa z 12 veršov v jednej strofe a jedného verša na konci. Trópy použité v básni: mlha šedá- epiteton Jednotvárne sedá- personifikácia Tú všednosť mlhu niekedy vyhnať chce sa- metafora Zeleň lesa- epiteton V dolinu, vzkvetlú tisícerým kvetom- metafora (topoľ) jak siahať chcel by- personifikácia Štylistické a rečnícke figúry: apoziopéza- a božie muky dole v cintoríne…
Balada: V dosť pochmúrnej básni autor zrejme rozpráva o rozchode so svojou milou, kde ani odlúčenie nepomohlo a nenašli si opäť cestu k sebe. Na dni je vykreslené odlúčenie, k večeru má dôjsť k zblíženiu. To sa však nestalo preto báseň prechádza do smútku. Báseň dostala názov balada avšak z balady si zachovala iba pocit tragičnosti- rozchod so svojou priateľkou a nenaplnená láska. Balada sa skladá z 3 štvorveršových strof a obsahuje prerývaný rým. Báseň je plná pochmúrnych farieb.
Trópy použité v básni: krutú pýchu- epiteton Skrotíme krutú pýchu- personifikácia Srdce skučalo- metafora Štylistické a rečnícke figúry: apoziopéza- po psovsky, po psovsky… Epizeuxa- po psovsky, po psovsky
Balada o jednej milej: Opäť opisuje svoju milú. Spomína na časy keď boli spolu, spomína ako sa spolu prechádzali, spomína na jej krásu… V poslednej strofe už nespomína ale uvedomuje si krutú pravdu a smúti za svojou milou. Používa biblickú symboliku a aj táto báseň sa vyznačuje farebnosťou. (biela, zlatá) Krasko použil združený rým. Balada o jednej milej obsahuje tri štvorveršové strofy. Trópy použité v básni: ulicou zvlhlou- epiteton S bájom bohyne- metafora Zmĺkly chrám- personifikácia Štylistické a rečnícke figúry: apoziopéza- by hriešny robil pokánia…
Romaneto: Túto báseň som veľmi nepochopil. Podľa mňa ňou vyjadroval svoju túžbu po láske a svoju vieru, že naňho v diaľke niekto čaká. V závere básne je vyjadrené jeho sklamanie V básni je použitá biblická symbolika a množstvo farieb hlavne červenej a čiernej. Krasko tiež použil veľa apoziopéz. Báseň sa skladá z 18 veršov a jedného verša na konci obsahuje združený a striedavý rým Trópy použité v básni: podivné túhy- epiteton Túhy v duši prehovoria- personifikácia Rudé slnko- epiteton Slnko mizne- personifikácia Čiernej beznádeje- epiteton Štylistické a rečnícke figúry: apoziopézy- keď rudé slnko mizne za pohoria… Strnule hľadiac v šírošíre lesy… Epizeuxa- V tú svätyňu tak tichú, tichú, tichú…
Plachý akord: Vyjadruje svoj smútok a opustenosť. Rozpráva o svojom putovaní bez cieľa a o hľadaní zmyslu života. Použil biblickú symboliku. Celá báseň je ladená tmavo a pesimisticky. Skladá sa z piatich štvorveršových strof, v každej strofe je prerývaný rým.
Trópy použité v básni: tmavej noci- epiteton Čiernym nebesám- epiteton Paprštek do tmy srdca- metafora Božích múk- epiteton Zabudli ruky na mňa- personifikácia Svitnul biely deň- metafora Štylistické a rečnícke figúry: apoziopézy- pár chladných, mokrých rúk… Keď svitnul biely deň… Epizeuxa- ja blúdil sám a sám
Chladný dáždik: Na začiatku básne opisuje jesennú prírodu. Symbol pochmúrnosti jesene prenáša na svoje pocity, nálady a smútok z ktorého hľadá únik. Báseň pozostáva z dvoch štvorveršových strof. Obsahujú združené rýmy. V diele sú spomenuté farby jesene. Trópy použité v básni: jeseň žltosť znáša- personifikácia Srdce východ bôľu hľadá- personifikácia Znášala ho, hej, tá ruka,- metafora Srdce puká- metafora Štylistické a rečnícke figúry: apoziopéza- preplnila, srdce puká… Epizeuxa- chladný dáždik prší, prší.
Už je pozde…: Smutne až pesimisticky ladená báseň, v ktorej si Krasko uvedomil, že premárnil svoju príležitosť. Uvedomil si, že prechádzky pri mesiaci, ktorý mu teraz pripadá bledý „sťa mŕtvoly“ , už nebudú s jeho milou a, že už je pozde… V básni je použitá kancóna (4 štvorveršové strofy + jeden verš na konci) a prerývaný rým. Farby v básni vyvolávajú zlé pocity. Trópy použité v básni: veľký mesiac- epiteton Obličaj sťa mŕtvoly- prirovnanie Mráčky tiahnu nebom- personifikácia Kryjú mesiac- personifikácia Tiene blúdia- personifikácia Pokoj čuší- metafora Štylistické a rečnícke figúry: apoziopéza- už je pozde… Zrovna, zrovna ako vtedy…! Epizeuxa- Zrovna, zrovna ako vtedy…!
Aminke: V úvode opisuje svoj smutný život. Postupne prechádza na spomienky na mŕtve malé dieťa. Ľalia ako symbol nevinnosti predstavuje malé dieťa, ktoré mu bolo veľmi blízke. Vo svojich temných myšlienkach sú pre neho hviezdami ktoré trocha rozjasnia jeho myseľ iba pekné spomienky. V básni využíva čiernu a šedú farbu. Trópy použité v básni: Ľalia vodná- epiteton Ľalia vodná hlávku kloní- metafora V spomienke zaplá tvoje detské oko- metafora Mozog treští od horúčky Chladné, drahé, malé tvoje rúčky- epiteton
To dravé kúzlo časov zašlých…: Spomína na staré časy a porovnáva ich s vtedajšou dobou a nečinnosťou ľudí. Spomienka na dávne časy v autorovi prebúdza novú silu, spomína na ne radostne aj keď boli ťažké. Rád by vlial túto „pieseň žhavú“ do srdca každému. Ale zase si uvedomuje, že „je pozde“.
Báseň je rozdelená na štyri štvorveršové strofy. Je v nej prerývaný rým. Prevládajú v nej farby červená a modrá a šedá. Trópy použité v básni: dravé kúzlo- epiteton V moju trudnú cestu- metafora Nežnej slohy- epiteton V duši zhorklej- epiteton Štylistické a rečnícke figúry: apoziopéza- že bolo raz tak biedno, biedno…
- modrým liečiť pohľady…
- to dravé kúzlo časov zašlých…
Prší, prší…: Pochmúrnym a daždivým počasím vyjadruje básnik svoju náladu. Upadá do melanchólie a je mu do plaču. Je mu smutno za domovom a za matkou. Hovorí aj o rýchlosti plynutia času. Záver básne je pesimistický. Prší, prší má 16 veršov, ktoré sú rozdelené do štyroch strof so štyrmi veršami. Používa združený rým a bledú farbu ktorá vyvoláva melanchóliu. Trópy použité v básni: prší jednotvárne- epiteton Líce zeme starne- personifikácia Plná hlava- epiteton Hmlisté diale- epiteton Mrazom skvitnú- metafora Pusté stráne- epiteton Štylistické a rečnícke figúry: apoziopéza- prší, prší…
- prší, prší, neprestáva…
- tak by sa jej plakať chcelo…!
Hľa, luna bledá…: Touto básňou nám autor ukázal vtedajšiu situáciu na Slovensku. Obdobie nečinnosti bolo ako tá tichá voda nad ktorou sa skláňala vŕba. Poukazoval tiež na to, že sa to už deje dlhšiu dobu „dnes ako vloni“. Topoľ v tejto básni symbolizuje osamelosť. Farebne táto báseň prechádza od bledej farby, cez šedú až po čiernu. Báseň sa skladá z troch šesťveršových strof.
Krasko použil obkročný rým. Trópy použité v básni: luna bledá- epiteton Tíško si sedá- metafora Tichú vodu- epiteton Osamelého topoľa- epiteton V ušiach mi zvoní- metafora Pri pustej ceste- epiteton Štylistické a rečnícke figúry: apoziopéza- Hľa, luna bledá… Hlavičku smutne pani v ňom…? Paralelizmus- v každej strofe 4 verš začína: dnes ako vloni
Na cmiteri: V básni je viacero archaizmov. Cez počasie zobrazuje svoju momentálnu smutnú náladu. Smúti za človekom ktorého stratil, alebo tým môže vyjadrovať aj smútok nad slovenskom. Farebne báseň vyvoláva pochmúrnu náladu, používa šedú a čiernu farbu. Báseň sa skladá zo štyroch štvorveršových strof. Je použitý prerývaný rým. Trópy použité v básni: sa mlha plazí- metafora Šedým závojom- epiteton Zvuky opozdené- epiteton Smútiacich starých smrekov- personifikácia Bôľny hlas- epiteton Z čiernej zeme- epiteton Štylistické a rečnícke figúry: apoziopéza- v ducha ozvene…?
- Hrabal, hrabal von…
Na Nový Rok: Báseň v ktorej opísal stav svojej mysle po tom, čo dostal list od svojej bývalej milej, na ktorú sa síce snažil, ale nemohol zabudnúť. Opismi pochmúrneho počasia zobrazuje svoju náladu. Spomína si na svoju milú aj po rokoch a po všetkom, čo odvtedy prežil. A ešte aj teraz mu list od nej „priamo na dušu čiaha“, avšak pri jeho čítaní už neprežíva tie pocity ako kedysi… Báseň je farebne ladená šedo. Krasko v básni použil aj biblickú symboliku. V tejto básni majú strofy rôzny počet veršov. V prvej strofe sú štyri verše a prerývaný rým, v druhej strofe 15 veršov je použitý združený rým a v tretej strofe sú iba dva verše a združený rým. Trópy použité v básni: šedé nebo- epiteton sťa oko s nevyplakanými žiaľmi- prirovnanie a vietor za oblokom tiahle spieva žalmy- personifikácia atrament ešte čerstvý, rudý- epiteton z mysle nevymrela- metafora Štylistické a rečnícke figúry: epizeuxa- ja sám som, dumám, dumám A predsa prešli roky, roky, Vzal v prúd ma ďalej, ďalej Apoziopéza- sťa oko s nevyplakanými žiaľmi… Posiaľ mi ešte z mysle nevymrela… A šedé nebo zaplakať chce veľmi…
Pieseň: Touto básňou nám autor zobrazuje obdobie nečinnosti.
Nehybné vody a sklonená vŕba symbolizujú Slovensko. Hovorí o mlčaní a kritizuje inteligenciu, ktorá nielenže nič nerobí ale aj prestala dúfať o možnej zmene. Celá báseň je písaná v pochmúrnej nálade. Farebne je ladená došeda. Ukázal svoje ovplyvnenie dielom Edgara Allana Poa- Havran. Pieseň sa skladá z troch štvorveršových strof. V prvej a tretej strofe je použitý prerývaný rým, v druhej striedavý. Trópy použité v básni: smútok lesov- personifikácia Tvrdosť večera- epiteton, metafora??? Hmla už spadala- metafora Nehybné vody- epiteton Ťažký sen- epiteton Šedivej nálade- epiteton Padá na pery…- metafora Štylistické a rečnícke figúry: Apoziopéza- významné mlčanie, hľa, padá na pery…
Pieseň: Krasko začína opisom nočnej prírody keď nad horami jasne svietil mesiac. Avšak on myslí na niečo iné, nevníma krásy noci ale zaoberá sa „mysľou nezvanou“ aj keď by sa tejto myšlienky radšej zbavil. Chcel by sa usmievať ale nejde to. Zrejme myslí na to, že jeho milá má už iného a práve teraz je s ním. Pieseň sa skladá z troch štvorveršových strof a jednej dvojveršovej. V básni použil obkročný rým. Na zafarbenie básne autor použil jasný mesiac, ktorý osvetľuje tmavú noc. Trópy použité v básni: tak tíško dvíha mesiac biele čelo- metafora Biele čelo- epiteton V sladkej únave- epiteton Hlava mi hučí- metafora Ťažko vonia- metafora Veľký mesiac- epiteton Mesiac svieti- metafora Zlostné mysle- personifikácia Za noci mesačnej- epiteton Štylistické a rečnícke figúry: apoziopéza- a ťažko, ťažko vonia rezeda… A zmysli mámi v sladkej únave… Za noci mesačnej a rosou po tráve… Epizeuxa- a ťažko, ťažko vonia rezeda Príznakové štylistické prostriedky: historizmus- rezeda
Balada: Báseň je plná osobnej tragiky. Autor odniekiaľ odchádza. Odchod ho bolí, trápi a často sa pohľadom vracia k miestu odkiaľ odchádza.
Jeho smútok je taký veľký, že nehľadí ani na to že prší. Chcel sa sám presvedčiť, že to čo sa stalo nie je dôležité. Používa pritom symboliku rytiera. Začal preklínať toho kto mu ublížil. Nakoniec nechal aj preklínanie ticho išiel ďalej aj zo svojimi starosťami. Na vyvolanie melanchólie opäť použil farbu hmly. Báseň sa skladá z dvoch 5veršových strof a jednej štvorveršovej. V prvej strofe je nepravidelný rým, v druhej prerývaný a tretej združený.
Trópy použité v básni: znavené oči, smutné a hmlisté- epiteton Päste zdvihnul zlostne- epiteton Nebo sivé- epiteton Nútil oheň- personifikácia Zašiel umlčaný- epiteton Blativom poli- epiteton Štylistické a rečnícke figúry: paralelizmus- na nebe sivé, na sivá nebe Príznakové štylistické prostriedky: poetizmy- preds´
Stará romanca: Myslím že báseň je príbehom nenaplnenej lásky. Symbolika zimy znamená potrebu lásky ktorú symbolizuje oheň. Chlapec sa snažil prebudiť v mladej pani lásku, priložil aj svoju dušu. Mladá pani síce na chvíľu s chlapcom vydržal ale neskôr dala prednosť materiálnemu zabezpečeniu a odišla zo starým… Túto báseň by som tiež zaradil medzi „Kraskove balady“. Tragický osud lásky chlapca zapadá do koncepcie jeho balád. Báseň nie je výrazne farebne ladená. Trópy použité v básni: mladá pani- epiteton Skrehlé údy- epiteton Mladý chlapec- epiteton Srdca svojho triesočkami- metafora Mrazy štípu- personifikácia Mrazy kúšu- personifikácia Platí popol toliarami- metafora Štylistické a rečnícke figúry: mrazy štípu, mrazy kúšu- epizeuxa
Balada: V tejto “balade“ využíva autor biblickú symboliku Pod horami roľa pooraná sa zdala: matky zeme otvorená rana… podľa mňa opisuje krajinu zničenú vojnou. Mne je táto báseň dosť ťažko pochopiteľná vzhľadom k tomu že nepoznám zmysel jeho symbolov. Podľa môjho názoru hovorí o nejakej vojne alebo útlaku. Báseň je napísaná v jednej strofe s jedenástimi veršami. Použil združený rým.
Celá báseň je ladená do krvavo- červena. Trópy použité v básni: slnko plálo- metafora Krvavých vodách- epiteton Roľa pooraná- epiteton Zem otvorená rana- metafora Zamyslene stáli- epiteton Božie muky- epiteton Štylistické a rečnícke figúry: apoziopéza- sa zdala matky zeme otvorená rana… A vedľa božie muky tíško krvácali… Príznakové štylistické prostriedky: poetizmy- preds´
Srdce moje: Myslím, že tu nám básnik opisuje svoj vnútorný konflikt medzi srdcom a rozumom. Jeho srdce stále po niečom túži a niečo hľadá ale nedarí sa mu to nájsť ani na poliach, ani na lúkach, ani v hájoch. Stále sa len ženie za niečím, čo by zrejme nemôže byť naplnené. V tejto básni je veľa opisov prírody. Použil množstvo farieb od veselých na lúke až po „stíny“ v háji. Táto báseň na mňa zapôsobila najmenej pesimisticky. Zrejme je to aj preto že nie je písaná v pochmúrnych farbách. Skladá sa z piatich štvorveršových strof. V každej je prerývaný rým. Trópy použité v básni: bludné srdce- epiteton Šírim poľom- epiteton Kvetnetej lúke- epiteton Túhy divé- metafora Vysmiate má líce- personifikácia Potok hudie- personifikácia Hravé vlnky- epiteton Z lúčov slnka vence vijú- personifikácia Čierne oko lúdi- personifikácia Štylistické a rečnícke figúry: apoziopéza- kam ťa čierne oko lúdi… Epizeuxa- nechceš počuť, nechceš vidieť,
Šesť hodín je…: Ukazujú sa nám dva svety. Svet robotníka ktorý po ťažkej práci príde domov, kde ho čaká niekto milý a útecha. Druhý svet je pesimistický svet básnika, ktorý je opustený. Nikto ho doma nečaká. Doma má iba kríž- symbol kresťanstva, viery v Boha z ktorej čerpá silu… Báseň je krátka skladá sa z dvoch 5veršových strof. Trópy použité v básni: schablé sily- epiteton Smutné štyri steny- personifikácia Štylistické a rečnícke figúry: apoziopéza- šesť hodín je… Kríž je Syna človeka…
Topole: Topole v tejto básni symbolizujú slovenský národ, ktorý bol v tej dobe akoby „bez žitia“. Topole stoja síce hrdo ale sú bez duše. Slovensko bolo bez národného žitia. Zamýšľa sa aj nad smerovaním Slovenska. „Hore…? Dolu…? Do nirvány…? –Ako havran ošarpaný do noci…“ Táto “tmavá“ báseň je tiež ovplyvnená Havranom od Poa. Skladá sa zo štyroch 5-veršových strof.
Použil prerývaný rým. Trópy použité v básni: topole vysoké- epiteton Šíre pole- epiteton Špatnej vôle- epiteton Stoja ošarpané- metafora Nemo stoja- personifikácia Prízraky sťa z nirvány by- prirovnanie Hrdé , vysočizné topole- hyperbola Štylistické a rečnícke figúry: apoziopéza- Ako vzhľad ich duch môj zmizne… Hore…? Dolu…? Do nirvány…? Do noci..
Quia pulvis sum: V básni je použitá rozsiahla biblická symbolika. V básni sa autor vyznáva z vín voči Bohu. Žobrák, ktorý vystupuje v básni symbolizuje Kraska. Sedí v prachu na zemi s „dušou ubitou ku fíku“ a čaká na svojho Spasiteľa. Báseň je pofarbená sivou farbou, čo dodáva pochmúrny pocit po jej prečítaní. Preto optimisticky vyznieva tretia strofa, ktorá je „svetlá“ opisuje Ježiša ako prináša na svet mier ktorý symbolizuje olivová halúzka. Trópy použité v básni: sivá cesta- epiteton Slnko páli- metafora Divé fíky- epiteton S dušou ubitou- metafora Štylistické a rečnícke figúry: apoziopéza- a plače… Synu Dávidov!! Príznakové štylistické prostriedky: poetizmy- chodils´ Viedols´ bys´
Vesper dominicae: Krasko myslí na svoju matku ktorá mu tak veľmi chýba. Rozmýšľa nad tým čo asi práve robí. Básňou vyjadril svoj smútok za domovom, za matkou… V básni je mnoho kontrastov. Kontrast bielej a čiernej farby. Súmrak v tejto básni nepôsobí pesimisticky ale skôr upokojujúco. Báseň má 51 veršov a nepravideľný rým. Trópy použité v básni: v čierňavých horách- epiteton Dedinka biela- epiteton Túli sa k zemi- personifikácia Kostnatou rukou- epiteton Starostí tiene- metafora Zažltlé listy- epiteton Pokoj sadne- metafora Štylistické a rečnícke figúry: apoziopéza- nám syna, kterýž…“- Zažltlé listy… Skonáva, chválmež…
Poznanie k Bohu: V básni sa autor vyznáva zo všetkých svojich hriechov, vie, že naozaj veľa zhrešil, ale tvrdí, že mnoho jeho hriechov bolo z nevedomosti „mňa odev- pláštik nevedomia kryl“ a niektoré hriechy konal, lebo chcel urobiť niečo veľké „o veľkých činoch mozog pritom snil“. V závere rozpráva o zmene a o novej ceste životom, ktorou sa uberá. V básni sa objavujú iba dve farby: červená a biela.
Poznanie má 23 veršov s nepravidelným rýmom. Trópy použité v básni: otrávenej dýky- epiteton Teplé srdce- epiteton Zverské hnevy- metafora Zoral šľahu síňavami- personifikácia Obsahom bol zvonivým som mešca- metafora Pláštik nevedomia- metafora Štylistické a rečnícke figúry: apoziopéza- ja dnes musím po nej kráčať nahý…
Jehovah: Autor je frustrovaný z národno-sociálnej situácie aká bola vtedy v našom národe. Preto napísal túto podľa mňa hrôzostrašnú báseň. Opäť využíva biblickú symboliku. Jehovah je napísaný na spôsob starozákonného zaklínacieho žalmu. Na svoje sklamanie reaguje zúfalým privolávaním pomsty „na vlastné plemä“, ktoré nechce vidieť „že sa pripozdieva, že z chmúrnej túrni poplašný zvon hučí.“ Báseň sa skladá z dvoch strof. V prvej je 28 veršov, v druhej sú tri verše. Je použitý nepravideľný rým. V básni je použitá sivá farba avšak celkovo nie je farebne ladená. Trópy použité v básni: hrozný Jehovah- epiteton Pomstou stíhaš- metafora Suchej púšti- epiteton Pravicu Ti trestajúcu vyzývam- metafora Volám pomstu- metafora Doživotné hnusné nosí bremä- epiteton Zbabelá ruka- epiteton Vytrhni lásku- metafora Slzy krvi- metafora Okovy mu zvonia- metafora Štylistické a rečnícke figúry: anafora- čo pomstou stíhaš mnohé pokolenia, Čo vyhladil Si v suchej púšti semä Nech prosí o chlieb z vlastnej práce; Nech vodstvo riek mu zhorkne na blen žravý Príznakové jazykové prostriedky: archaizmus- plemä Historizmy: cmiter, skyva, túrňa
Zmráka sa…: Pochmúrne a tmavo ladná báseň, ktorou autor vyjadril svoje nálady, svoj smútok nad stavom v národe. Uvedomuje si že všetky nádeje sú stratené „…Vyplniť nádeje nebolo sily- zapadli, zapadli vo zhone žitia…“ Žaluje sa všetkým zo svojho sklamania. Nielen jeho nálada ale aj počasie je pochmúrne, blíži sa búrka, padá súmrak… Aj v tejto básni je vidieť ovplyvnenie Poaom. Báseň sa skladá z troch strof a jedného verša.
V prvej strofe je použitý nepravideľný rým, v druhej prerývaný a v tretej striedavý. Trópy použité v básni: k noci sa chýli- metafora Duše sa chytia- personifikácia Vo zhone žitia- metafora Z šíreho sveta- epiteton Havrany veslujú- personifikácia Spomienky hriešne- epiteton Štylistické a rečnícke figúry: apoziopéza- od hory, od lesa tak plače, kvíli…! zapadli, zapadli vo zhone žitia… Oblaky sú nízko, tak letia, letia…! …Vyplniť nádeje nebolo sily- Že veril, že čakal, že starne, starne… Zmráka sa, pôjdeme… Noc už je spola. Epizeuxa: zapadli, zapadli vo zhone žitia… Oblaky sú nízko, tak letia, letia…! Že veril, že čakal, že starne, starne…
Nad ránom… Autor hovorí o svojom vzťahu k Bohu. Hovorí aj o tom ako niektorý nechodia do kostola pravidelne. Hovorí však aj o sviatkoch kedy sa každý ponáhľa do kostola. Táto báseň je jako jedna z mála plná svetlých farieb. Skladá sa z troch strof a jedného verša. V prvej strofe je 6 veršov, v druhej sedem a v tretej tri. Je tu použitý združený rým.
Vlastný názor: Celé dielo Ivana Kraska na mňa pôsobí mimoriadne pesimistickým dojmom. Jeho tvorba je pre mňa veľmi ťažká na pochopenie a niektoré jeho básne a symboly som zrejme nepochopil správne. Myslím si, že na Kraskovu tvorbu som zatiaľ ešte nedorástol. Napriek tomu cítim z jeho zbierky Nox et solidu lásku k národu a k Bohu. Patrí medzi popredných predstaviteľov slovenskej moderny preto je jeho tvorba určite pre spoločnosť veľým prínosom aj keď mne jej význam a zmysel zatiaľ uniká….