<h4>Úvod do štúdia jazykov</h4> <p> </p> <h4>Jazykoveda- veda o jazyku</h4> <p>Predmetom jej skúmania je jazyk vo všeobecnosti; skúma systém a štruktúru jazyka, vzťahy jazyka a myslenia ako i vzťahy jazyka k spoločnosti.</p> <p> </p> <h4>Dve hľadiská javov</h4> <p> 1. súčasný stav hľadiska</p> <p>2. Z hľadiska vývinu</p> <p> </p> <h4> </h4> <h4>Podľa toho rozlišujeme</h4> <p> a) synchrónna jazykoveda ( súčasnosť)</p> <p>b) diachrónna jazykoveda (historická)</p> <p> </p> <p>Jazyková synchrónia (z gr. syn; chronos – čas) – stav časovej jazykovej koexistencie prvkov a vzťahov jazykovej sústavy. </p> <p>Jazyková diachrónia – časová vývinová postupnosť jazykovej sústavy a jej prvkov.</p> <p> </p> <h4>Diachrónia </h4> <p>a) predhistorická (bez písomných pamiatok)</p> <p>b) historická (zachované písomné pamiatky)</p> <p> </p> <p>Lingvistika –(pôvod latinsky) lingua – jazyk; náuka o jazyku v najširšom zmysle.</p> <p> </p> <h4>Lingvistika </h4> <p>a) konfrontačná</p> <p>b) kontrastívna</p> <p>c) komparatívna</p> <p> </p> <p>Jazykoveda – je to kalk (z nemčiny; doslovný preklad).</p> <p> </p> <h4> </h4> <h4>Filológia (gréc. filein – mať rád, logos – slovo)</h4> <p> Je to náuka o jazyku v písanej podobe a predmetom filológie nie je iba jazyk, ale i literatúra písaná v tomto jazyku. Vznik termínu – 19. storočie.</p> <p> </p> <h4>Slovakistika – (slovenská filológia)</h4> <p>Lingvistická – humanitná veda, teoretická veda, skúma existenciu , fungovanie a dejiny ľudských jazykov. Základnou je:</p> <p> </p> <p>Všeobecná lingvistika – podstata a podmienky jestvovania jazyka a rečového procesu, vrátane jeho foriem.</p> <p> </p> <h4>Lingvistické disciplíny – skúmajú jednotlivé stránky jazyka</h4> <h4>Fonetika </h4> <p>Akustické a artikulačné vlastnosti a zmeny hlások a zvukové javy, ktoré sa navrstvujú na fonické jednotky (suprasegmentálne prvky reči)</p> <p> </p> <h4>Suprasegmentálne prvky stvárňujú reč, hlas trojako</h4> <p>a) časovo</p> <p>b) silovo</p> <p>c) tónovo</p> <p> </p> <h4>Fonológia </h4> <p>Študuje fonický systém jazyka ( zvukovú paradigmatiku), jazykové javy skúma z hľadiska ich funkcie, význam foném a ich rozdiely v rámci zvukového systému jazyka. </p> <p> </p> <h4>Morfológia </h4> <p>Skúma morfémy, prvky jazyka, ktoré majú vlastný význam – lexikálny alebo gramatický.</p> <h4> </h4> <h4>Syntax </h4> <p>Skladanie slov do syntagiem, do viet. Skúma vzťahy medzi časťami vety, slovosled a vyššie jednotky (súvetia).</p> <h4> </h4> <h4>Lexikológia </h4> <p>Poúča o slovnej zásobe z morfologického, sémantického, syntaktického pomenovania, klasifikuje slovné druhy, podobu, význam.</p> <h4> </h4> <h4>Lexikografia </h4> <p>Slovníky (špecializuje sa na ne)</p> <h4> </h4> <h4>Sémantika </h4> <p>Neskôr v lete ( náuka o znakových systémoch)</p> <h4> </h4> <h4>Štylistika </h4> <p>Výber jazykových prostriedkov podľa konkrétnych potrieb a požiadaviek naň.</p> <h4> </h4> <h4>Gramatika </h4> <p>Od st. Grékov</p> <p>Dionýzos vraj napísal prvú gramatiku – THRAX – Techné Grammatice ( remeslo – techné a gramotnosť – grammatice)</p> <h4> </h4> <h4>Historická jazykoveda </h4> <p>Najstaršie obdobie, študuje pôvod a vývoj jazykov</p> <h4> </h4> <h4>Deskriptívna jazykoveda </h4> <p>(opisná) opisuje štruktúru jazykov v určitom jazykovom období.</p> <h4> </h4> <h4>Normatívna jazykoveda </h4> <p>Predpisuje používanie jazyka.</p> <p> </p> <p>Jazykoveda má vzťah k sociológii.</p> <p> </p> <p>Sociolingvistika - náuka o spoločenstvách ľudí.</p> <p>Etnografia – národopis, duchovná kultúra – veda</p> <p>Semiotika - náuka o význame.</p> <p>Kybernetika – systémy, informácie</p> <p> </p> <h4>Základné koncepcie v jazykovede a metódy skúmania jazyka</h4> <p>1. Predštruktúrna koncepcia - porovnávacie výskumy indoeurópskych jazykov. Patria sem POTT, GRIMM, HUMBOLDT.</p> <p> </p> <p>2. Štruktúrna koncepcia skúmania jazyka. Mladogramatici, atomisti nadviazali na Predštruktúrnu koncepciu.</p> <p>Ferdinand de Saussere – jazyk je systém znakov – LANGUE; odlišuje abstrakciu od živej reči, ktorú nazýva PAROLE.</p> <p>LANGAGE = schopnosť hovoriť</p> <p> </p> <p>3. Funkčná koncepcia – prevzala myšlienky Saussera a boli to členovia Pražskej lingvistickej školy. Tvrdili, že jazyk ako systém výrazových prostriedkov, ktoré sú vhodné na dosiahnutie určitého cieľa pri dorozumievaní.</p> <p> </p> <p>4. Glossematická koncepcia – Kodaňská škola Louisa Hjelsleva ( Jelmsleva) Vo fonetike a sémantike vypracovala veľa.</p> <p> </p> <p>5. Deskriptivistická koncepcia ( opisná) – Vychádza z konkrétnych textov a skúma induktívnou metódou.</p> <p> </p> <p>6. Generavistická transformačná koncepcia – predstaviteľ Noam Chomsky. Všíma si štruktúru vety. Jazyk je nekonečná množina viet, ktorých povahu a štruktúru skúma gramatika, resp. počúvajúci a hovoriaci.</p> <p> </p> <h4> </h4> <h4>Z dejín jazyka. Už v staroveku</h4> <p> Starí Indovia – mali nadanie na lingvistiku. Nezaujímal ich historický výskum jazyka, ale iba súčasný a opis (synchrónne).</p>
🇬🇧