5/ SOCIÁLNA INETRAKCIA
Učiteľ svojou interakciou / pôsobením/ má pozitívne pôsobiť nielen na osvojené vedomosti, ale aj na celkový rozvoj osobnosti žiaka; t.j. učiteľ svojim prístupom môže ten rozvoj stimulovať alebo brzdiť. Často u tých posledných učiteľovi chýba schopnosť akejsi sebareflexie a príčinu všetkých neúspechoch vidí iba v žiakovi. V súčastnosti sa kladie dôraz na to, aby bol učiteľ sám sebou. Podľa Halasa z hľadiska interakcie môžeme hovoriť o viacerých
INTERAKČNÝCH TYPOCH UČITEĽOV:
1) REAKTÍVNY typ uč2) iteľa - nemá žiaden konkrétny cieľ, reaguje iba na momentálny stav v triede 3) OSOBNOSTNE BLOKUJÚCI typ - nerozvíja ale brzdí; blokuje rozvoj osobnosti žiaka 4) ÚLOHOVÝ typ - je orientovaný iba na vedomosti, uč5) ebné osnovy 6) UČ7) ITEĽ ÚLOHOVO ORIENTOVANÝ AJ OSOBNOSTNE ROZVÍJAJÚCI - optimálny typ, ktorý rozvíja celú osobnosť žiaka
Interakciu môžeme chápať ako celý reťazec akcií a reakcií, ktoré môžu mať vzostupný alebo zostupný charakter.
Podľa výskumov rozoznávame 3 DIMENZIE interakcie:
1) dimenzia SOCIOEMOCIONALITY - ide o to, že sa uč2) iteľ správa tak, ako chce aby sa žiaci správali voč3) i nemu aj voč4) i sebe 5) dimenzia PRIAMEHO RIADENIA A KONTROLY - priveľa riadenia a kontroly nie je dobré, lebo zvyšuje úzkosť a znižuje iniciatívu. Ak je málo kontroly, žiaci majú pocit, že nie je záujem o ich prácu. To vedie ku sklamaniu až pasivite. 6) dimenzia SAMOSTATNÉHO RIADENIA - ide o vedenie k samostatnosti; aby vonkajšia regulácia sa zmenila na sebareguláciu, ale aj samoohodnotenia - samostatnosť
Výsledky výskumov v našich školách ukazujú, že prevláda autoritatívny typ interakcie. To vedie k tomu, že naši žiaci neradi chodia do školy, nemajú radi svojich učiteľov a iba výnimočne sa tešia na stretnutia s nimi. Ďalej vyplýva, že interakcia vo vzťahu učiteľ - žiak je nerovnomerná. S niektorými žiakmi integrujú učitelia veľa, s inými málo. Väčšina interakcii je zo strany učiteľov, ale málo zo strany žiakov / pasivita žiakov/. Celkovo je interakcia zameraná na vedomosti a málo na osobnosť, či charakter.
6/ SOCIÁLNA PERCEPCIA /POJEM A PROCES INTERPERSONÁLNEJ PERCEPCIE, JEJ INFORMAČNÉ ZDROJE/
je zložkou sociálneho styku
Percepcia = poznávanie iných ľudí; vytváranie súdov o ľuďoch ľuďmi Človek o sebe dáva množstvo informácií; ten kto poznáva informácie prijíma a interpretuje pomocou 2 interpretačných pravidiel :
- 1. identifikač2. né - urč3. itému vonkajším prejavom sa priraďujú vnútorné prejavy /ak niekto múdro hovorí, prisúdime mu že je inteligentný/
- 4. asociač5. né - ak má č6. lovek 1 vlastnosť, tak sa mu k nej priradí 2há / ak niekto je skúpy tak obyč7. . je aj závistlivý/
Informačné zdroje o človeku
- 1. verbálne /reč2. ové/ = tieto sa obyč3. . preceňujú, aj keď z obsahu nemôžeme robiť závery o charaktere, záujmoch, povahe č4. loveka
- 5. neverbálne = a) statické - tie sa v priebehu sociálneho styku nemenia a vypovedajú o trvalejších charakteristikách /č6. rty tváre, telesná stavba, úprava zovňajšku - obyč7. . pekní ľudia sú považovaní za úspešných, múdrych/
- 3. kontext /situácia/ = dotvára celkový význam informácie /to isté správanie sa žiaka na výlete a v triede môže byť hodnotené iným spôsobom/