Slovinsko Slovinsko Slovinská republika Rozloha: 20 253 km štvorc. Pocet obyvatelov: 2 000 000 (1999) Hustota zaludnenia: 99 obyv./km štvorc. V minulosti bolo Slovinsko súcastou Rímskej ríše a Rakúsko – Uhorska až do r. 1918, kedy po zániku monarchie vytvorilo s Chorvátskom a Srbskom úniu pod názvom Královstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov. V r.1929 vzniká spolocný zväzok pod názvom Juhoslávia. Podla HDP se jedná o najvyspelejšiu krajinu z bývalého tzv. východného bloku (HDP na obyvatela je cca 3-x vyššie než má SR a len o štvrtinu je HDP nižšie ako má Grécko. Priemerný rast HDP je 7 % !). Z národnostného pohladu tu neexistuje pocetná národnostná menšina a väcšinu obyvatelstva tvoria Slovinci, ktorí prišli na toto územie okolo 6.storocia n.l. a patrili k tzv.južným Slovanom. Nezávislost získava osamostatnením od JZR 25.6.1991 Štátne zriadenie: parlamentná demokratická republika Administratívne usporiadanie: 182 samosprávnych krajov Prezident: Janez DRNOVŠEK (since 22 December 2002) Prime Minister: Anton ROP (since 11 December 2002) Parlament: Štátna snemovna – 90 clenov – 5 rocné volebné obdobie LDS – Liberálna demokracia Slovinska – 34 SDSS – Sociálno – demokratická strana – 14 ZLSK – Jednotný zoznam sociálnych demokratov – 11 SLS – Slovinská ludová strana 9 Hlavné mesto: Ljubljana 268 000 obyvatelov Iné významnejšie sídla: Maribor 105 000 obyv., Celje 42 000 obyv., Kranj 37 000 obyv. Najvyšší bod: Triglav - 2863 m Najvýznamnejšie rieky: Dráva, Sáva, Mura, Krka, Savinja, Vipava Úradný jazyk: slovincina Mena: slovinský tolar (1 tolar = 100 stotiniek) Štátny sviatok: 26. jún (Den samostatnosti) Rasové a národnostné zloženie: Slovinci (91 %), Chorváti (3 %), Srbi (2 %), iné (4%) Náboženstvo: rímsko-katolícke (90 %), pravoslávne (2 %), islamské (2 %), evanjelické (1 %) Urbanizácia: 63,6 % Priemerná dlžka života: muži 67 rokov, ženy 75 rokov Dojcenská úmrtnost: 6 ‰ Analfabeti: menaj ako 1 % Nezamestnanost: 14,8 % Podiel na tvorbe HDP: polnohospodárstvo 4%. priemysel 38%, služby 58% HDP: 9840 USD/obyv. Susediace štáty: Rakúsko 330 km, Chorvátsko 501 km, Taliansko 232 km, Madarsko 102 km
Poloha a povrch:
Na území štátu, ktorý leží na okraji strednej a JV Európy sa zbiehajú hrebene Álp a Dinárov. Na severe kralujú typické alpské pohoria (Júlske Alpy, Karavnaky, Pohorje,) s dolinami vymodelovanými vysokohorskými ladovcami a strmými skalnými stenami. V západnej a južnej casti štátu sa tiahnu chrbty Dinárov, v ktorých sa nachádza najtypickejšie krasové územie na Zemi (Kras) s rozsiahlymi jaskynnými sústavami, závrtmi a krasovými dolinami. Rovinaté územia sa nachádzajú len vo východnej casti štátu v povodí rieky Mury, v juhovýchodnej casti v povodí Krky a Sávy a v severnej casti Istrijského polostrova. Slovinsko má prístup k Jadranskému moru v oblasti Terstského zálivu, pricom dlžka pobrežia dosahuje 47 km. Podnebie je vnútrozemské, závislé od nadmorskej výšky najmä v SZ casti, kde zrážky dosahujú až 2000 mm rocne. Vodstvo: Dráva, Sáva, Mura, Krka, Savinja, Vipava a jazero Bled - SZ v Juliánskych Alpách Slovinsko, ktoré získalo samostatnost v roku 1991 má v pohoriach bohaté ložiská rúd (železné, olovnaté a zinocnaté rudy). Elektrickú energiu produkujú tepelné elektrárne (cierne uhlie) a vodné elektrárne využívajúce velký energetický potenciál slovinských riek. Najdôležitejšími priemyselnými odvetviami sú hutníctvo farebných kovov, strojárenstvo (dopravné prostriedky, nástroje, domáce spotrebice) a textilný priemysel. Vdaka rozvinutej technológii a kvalifikovanej pracovnej sile dosahujú exportované výrobky vysokú kvalitu. Vedúcu úlohu v polnohospodárstve zohráva chov hospodárskych zvierat, najmä hovädzieho dobytka. Na ornej pôde sa pestuje najmä obilie, zemiaky a cukrová repa. Významné je aj lesné hospodárstvo a tažba dreva, ktoré spracováva nábytkársky priemysel. Nábytok je dôležitým exportným tovarom. Potenciál krajiny v oblasti cestovného ruchu tkvie v príjemných prímorských a vysokohorských strediskách, návštevníkov pritahujú aj krasové javy (jaskyne Postojna a Škocjani). Táto krajina má viac než polovicu svojej rozlohy pokrytú lesmi a patrí spolu so Švédskom a Fínskom k najviac zalesneným štátom Európy.