Povrch Alžírska Zatial co severná cast Alžírska je hornatá, rozbrázdená pocetnými údoliami, takmer 75 % juhu krajiny vyplna rozsiahla jednotvárna púšt Sahara s ojedinelými horskými chrbtami a pohorím Ahaggar. Geologická stavba a vývoj jednotlivých castí území sú znacne rozdielne. Severné Alžírsko bolo postihnuté predkambrickým, hercýnskym a pyrenejsko-alpínskym vrásnením. Posledné vrásnenie bolo velmi silné práve v tretohorách. Okrem toho sa tu prejavujú pohyby vertikálne, ktoré spôsobujú poklesy a zdvihy. Vznikli tu tiež plošiny. Dnešný reliéf bol vytvorený v Saharskom Atlase v oligocéne a v Malom Atlase v neogéne. Väcšinou sa tu nachádzajú zlepence a vápence. Zdvihy pevninu rozclenili a vytvorili pobrežie, ktoré má málo vhodných prirodzených prístavov, je väcšinou skalnaté a necelých 20 km od Alžíru je hlbka Stredozemného mora 2310 m. Saharský Atlas je od púštnej Sahary oddelený zlomom. Až do dnešnej doby sa uchovala v celom Atlase a prilahlých oblastiach znacná seizmická aktivita. Na území Alžírska rozlišujeme šest velkých oblastí, ktoré popisujeme smerom do východu
na západ:
Východné Alžírsko má rozsiahle háje korkových dubov a cédrov a pri pobreží pomerne vela zrážok. Znacne sa líši od západnej casti krajiny. Velké Kabylsko je hornatá krajina, asi 150 km východne od Alžíru, velmi podobná východnému Alžírsku. V podloží sú paleozoické a prekambrické horniny, na ktorých sú vápence a pieskovce, ktoré tvoria Džebel Džurdžurú (2308 m), najvelkolepejší a najmohutnejší horský chrbát v Alžírsku, kde rocne spadne 1 500 mm zrážok. Na svahoch rastú duby, olivy a figy. Na úpätí hôr leží ropný prístav a stredisko petrochemického priemyslu Bedžája, kde vyústuje ropovod zo saharskej tažiacej oblasti. Alžírsky Sahel sa rozkladá v okolí hlavného mesta Alžíru, ktoré je jeho hospodárske centrum. Vyskytujú sa tam úrodné oblasti viníc, pomarancov, tabaku, rannej zeleniny a kvetov na výrobu parfémov. Leží tu najväcšie mesto Alžír, ktoré je sídlom vlády s významným prístavom. Údolie Šelifov, významná hospodárska oblast, ktorú tvorí údolie najdlhšej rieky Šelif, ktorá tecie na strednom a dolnom toku rovnobežne s pobrežím v zníženine. Pestujú sa tu olivy, figy, marhule a obilie, ale aj vinná réva. Na svahoch zarastaných macchiou sa pasú stáda oviec a kôz. V tejto oblasti leží druhé najväcšie mesto Oran. Vysocina šotov sa tiahne na juhu cez celé Alžírsko. Je to náhorná stepná oblast, silno kontrastujúca s úrodným a husto zaludneným Tellom. Má len 200 až 400 mm zrážok, je porastaná trávou esparto a po zimných daždoch aj inými rastlinami, ktoré sa udržiavajú zelené len jeden mesiac. Pasú sa na nej stáda oviec. Najväcším strediskom v tejto oblasti je Sidi – bel – Abbás. Saharské Alžírsko. Saharský Atlas sa rozprestiera na juh od Vysociny šotov. Má viac zrážok. Svahy sú porastané lesíkmi a krovinami alebo sú premené na pastviny. Sever Alžírska môžeme
rozdelit na tri orografické pásma:
Malý Atlas (Pobrežný alebo Tellský Atlas), ktorý je velmi rozclenený na jednotlivé chrbty, tvorí severné pásmo pri pobreží a rozširuje sa od západu na východ až na 200 km. Najväcší zalesnený príbrežný masív je Dahra (1415m) a najväcší vnútorný chrbát je l’Ouarsenis (1985 m). Plošina šotov (Oransko - alžírska meseta), ktorá leží v nadmorskej výške 800 –1 200 m, je najrozsiahlejšia na západe. Tvorí ju rad bezodtokových zníženín, kde v najmenších miestach sú solné panvy. Saharský (Velký) Atlas je tektonickým a orografickým pokracovaním marockého Vysokého Atlasu. Na západe je najvyšší Džebel Aissa (2236m) a na východe masív Aurés s Džebel Chélia (2328m). Sahara, najväcšia púšt, zasahuje do Alžírska strednou a severnou castou. Najrozsiahlejším masívom alžírskej Sahary je Ahaggar s najvyššou horou Alžírska Mt. Tahat (3005m) vo svojom strede a so žulovým hrebenom Garet el Djenoun (2327m) na severe a vulkanickým Adrarom (2154m) na východe.