Pohlavné znaky Primárne PZ – samotné pohlavné orgány a ich začínajúca činnosť. Pohlavné orgány chlapcov sú najskôr uložené mimo brušnej dutiny. Je to miešok a v ňom uložené semenníky. Práve v puberte pohl.úd začína silnejšie rásť. Vo veku 14-16 rokov dozrievajú u chlapcov semená. Ich značné hromadenie spôsobuje prvý výron semena obyčajne okolo 13. roku. Pohlavné orgány u dievčat taktiež dozrievajú. Sú to vaječníky, vajcovody, maternica a pošva. Vo vaječníkoch dochádza k dozrievaniu vajíčok a s tým spojený začiatok menštruácie.
Druhotné /sekundárne/ PZ – ide o odlišnosť stavby kostry, svalstva, ramien, panvy. U dievčat je to predovšetkým rast prsníkov; ochlpenie ohanbia /pubické/, ktoré začína okolo 11-12. roku; ochlpenie podpažia /axilárne/ - 13.rok. U chlapcov pubické ochlpenie začína asi v 13-14. roku; ochlpenie podpažia asi o 2 roky neskôr. U chlapcov dochádza ku zmene hlasu – mutácia; zarastaniu tváre a stehien, ako i na predlaktí a na prsiach.
Terciárne PZ – odlišnosť v dýchaní; činnosti srdca; krvnej skladby. U dievčat prevláda dýchanie hrudné, kým u chlapcov je to dýchanie brušné. Krvný tlak sa zvyšuje. Počet tepov je spravidla u žien vyšší ako u chlapcov /rozdiel asi 10-15 úderov/. Pribúdajú červené krvinky a ubúdajú biele. Chlapci majú viac červených krviniek, ale menej bielych ako dievčatá.
Kvartérne PZ – rozdiely psychosociálneho zloženia. Muži sú viac výbojný, ctižiadostivý, odvážnejší. Ženy skôr pasívnejšie, citovejšie, spoľahlivejšie, nevýbojné.
MOTORICKÝ /POHYBOVÝ/ VÝVIN
Motorika sa zjavne zhoršuje, čo súvisí aj s nerovnomerným rastom kostí a pribúdania svalstva.
PSYCHICKÝ VÝVIN
VNÍMANIE - postupne sa vyrovnáva dospelému človeku. Presne vníma plochu,priestor, čas, vie odhadnúť hmotnosť a veľkosť predmetov. Do vnímania zapája aj doterajšie skúsenosti. POZORNOSŤ – začiatkom obdobia sa prechodne zhoršuje; v priebehu dochádza ku zlepšeniu a na konci obdobia sa približuje pozornosti dospelého človeka. PAMAŤ – zdokonaľuje sa mechanická, ktorá v 13. roku dosahuje vrcholnú vyspelosť. Ku koncu obdobia už prevažuje učenie na základe logickej pamäti. MYSLENIE – zdokonalenie všetkých myšlienkových operácií /hlavne sa to týka abstrakcii a zovšeobecňovania/, ale aj foriem myslenia. Pubescent sa neuspokojí len s prijímaním hotových riešení problému, ale chce si zdôvodniť všetky nejasnosti a sám chce nájsť najvhodnejšie riešenie problému. REČ – bohatá slovná zásoba. Správne gramatické aj štylistické používanie slov. Vytvára si aj vlastný slovník – žargón. Typickou črtou je aj prílišná hlučnosť pubescentov. FANTÁZIA A PREDSTAVY – dosahujú stupeň zrelosti; charakteristické je aj denné snenie, v ktorom si predstavujú splnenie svojich túžob, ktoré by v skutočnom svete nemohli byť splnené. CITY – zohrávajú veľkú úlohu v živote pubescenta; emocionálna labilita – city sa ľahko menia. Výrazne ovplyvňujú ich život. Málo sa ovládajú a kontrolujú svoje citové prejavy.
VÝVIN OSOBNOSTI
Objavuje sa nová črta – pozornosť sebe samému. Veľká pozornosť sa venuje zovňajšku. SEBAÚCTA, SEBAVEDOMIE – závisí hlavne od hodnotenia inými počas detstva pubescenta. Môže viesť ku sebapreceňovaniu a sebaobdivovaniu. Nízke hodnotenie zas spôsobuje rôzne poruchy správania. Snahy o sebazdokonalenie. Podnetom sa stáva pubescent sám ako aj jeho okolie. Napodobňovanie svojich vzorov. SCHOPNOSTI – rozumové schopnosti na konci obdobia dosahujú úroveň dospelého človeka. Vývin inteligencie dochádza asi v 15. roku. Rozvoj aj špeciálnych schopností – hudobné, výtvarné, literárne a pod. ZÁUJMY – sú hlbšie, špecializovanejšie, uvedomelejšie. Dominantnú úlohu majú poznávacie záujmy. Rozšírené aj technické, zberateľské, kultúrne, umelecké. Prejavujú sa aj záujmy o sexuálne otázky, o svoj zovňajšok, o osoby opačného pohlavia. Zároveň aj záujem o povolanie.