/p>
Projekt do letného semestra:
Gavora, P.: Metodológia pedagogiky Vašek: Diagnostika a metodológia špeciálnej pedagogiky „Ako písať záverečné a dizertačné práce“ – v knižnici na Moskovskej ul. Vašek: Základy špeciálnej pedagogiky Špeciálna pedagogika – vedná oblasť pedagogických vied
zaoberá sa teóriou a praxou výchovy a edukácie detí, mládeže a dospelých vyžadujúcich špeciálnu starostlivosť z dôvodu mentálneho, senzorického, somatického postihnutia alebo narušených komunikačných schopností, tiež psychosociálneho narušenia, porúch učenia a správania ale aj mimoriadne nadanými a talentovanými.
Predmet špeciálnej pedagogiky:
skúmanie podstaty a zákonitostí edukácie jedincov so špecifickými potrebami z aspektu etiológie, symptomatológie, korekcie, metód edukácike a reedukácie.
Cieľ špeciálnej pedagogiky – v rámci starostlivosti vychovávať, vyučovať a vzdelávať jedincov s inými špecific. potrebami tak, aby sa vyrovnali so svojimi potrebami a danosťami a boli schopní žiť relatívne plnohodnotný život. Využívame:
možnosti jedinca
motivácie
prirodzenej kompenzácie
špec. metód edukácie
modifikovaného obsahu vzdelávania
Voľba adekvátneho prístupu vychádza z poznania daností postihnutého jedinca – informácií získaných prostredníctvom špeciálnej diagnostiky.
Spolupráca rodič, špeciálny pedagóg /+ poradca a zariadenia/
Rodičia osvojenie si metód a zásad špeciálnej výchovy
Integrácia – zaradenie postihnutého jedinca v rámci možností do podmienok bežných škôl a zariadení
Špeciálno-pedagogické javy – napr. postihnutie, postihnuté deti, narušenie, narušené deti, deti so špecifickými potrebami, ťažkovychovávateľnosť... Špeciálne procesy – aktivity ŠP /napr. špec. edukácia, výchovná rehabilitácia, korekcia, stimulácia, reedukácia, kompenzácia a pod./ Objekty starostlivosti v ŠP: /označenie/ nedopísané
Základné pojmy špeciálnej pedagogiky:
Defekt – nedostatok v integrite organizmu, ktorý môže mať orgánovú alebo funkčnú formu. Vyskytuje sa v oblasti psychickej, senzorickej alebo somatickej. Z hľadiska veľkosti odchýlky od normy znamená najväčší odklon.
Osoby so špeciálnymi edukačnými potrebami /osoby vyžadujúce špeciálnu starostlivosť/
osoby, ktoré sa z rôznych príčin výrazne odlišujú od bežnej populácie
Deviácia – odchýlka od normy
zvyčajne sa týka správania alebo vývinu, ale aj iných odchýliek, ktorými sa jedinec stáva nápadným od normy
Deformita – somatická deviácia
Ohrozený jedinec – jedinec trvale vystavený nepriaznivým spoločenským, ekologickým, výchovným vplyvom. Ak sa včas neupravia podmienky psychické, somatické, sociálne narušenie /!nadané deti!/.
Postihnutie:
relatívne trvalý, ireparabilný /nedá sa vrátiť späť/ stav jedinca v kognitívnej, komunikačnej, motorickej alebo emocionálnej oblasti
prejavuje sa ťažkosťami v učení a sociálnom správaní sa /... samoobsluhe/
Viacnásobné postihnutí skupina osôb, ktoré vykazujú súčasne príznaky viacerých postihnutí /hluchoslepí, mentálne + zrakovo, reč.../
vývinové anomálie:
Ustrnutý vývin – dôsledkom pôsobenia patologických faktorov nedochádza k vývinu orgánu alebo funkcie /vrodená slepota, nevyvinutá končatina/
Obmedzený vývin – orgán alebo funkcia sa vyvíja obmedzene, nedosiahne stupeň normy /formy mentálnej retardácie, vrodená nedoslýchavosť, vrodené poruchy citových vzťahov.../
Oneskorený vývin – pri včasnej diagnostike a pomoci je reverzibilný. je možné priblížiť sa k normálu /oneskorenie vývinu reči, motoriky, sociability.../ Prerušený vývin – náhle prerušený alebo spomalený vývin ako dôsledok patogénneho pôsobenia /napr. detské demencie, ochrnutie.../
Pochybený vývin – orgán alebo funkcia sa vyvíjajú scestným smerom /delikvencia, komunikácia, motorika.../
Metódy vyučovania - spôsoby usporiadania a realizácie vyučovacej činnosti učiteľa na dosiahnutie vytýčených cieľov.
Výber metód vyučovania závisí:
od druhu a stupňa postihnutia od cieľov a obsahu vzdelávania od vybavenia školy i žiaka kompenzačnou technikou
Členenie metód vyučovania /Vašek, 1999/:
metóda viacnásobného opakovania informácie metóda nadmerného zvýraznenia metóda multisenzorického sprostredkovania metóda kódovania metóda sprostredkovania náhradnými komunikačnými systémami metóda modifikácie kurikula /prispôsobiť obsah vzdelávania/ metóda intenzívnej motivácie metóda algoritmizácie kurikula /cyklovanie/ metóda zapojenia kompenzačných technických prostriedkov metóda postupnej symbolizácie /od reálnych predmetov k obrazom – symbolom/ metóda zapojenia náhradných kanálov metóda pozitívnej psychickej tonizácie metóda využívania inštrukčných médií metóda aplikácie individuálnych vzdelávacích programov
Metódy špeciálnej pedagogiky
Rehabilitácia - /znovuuspôsobenie/ - súbor aktivít zameraných na socializ. post. jedinca. Resocializácia - /v súvislosti s psychosociálne narušenými jedincami/ - zapájanie jedinca do pracovného a spoločenského života. Edukácia – súhrn výchovných, vyučovacích a vzdelávacích aktivít v dôsledku ktorých sa postihnutý, narušený alebo jedinec so špeciálnymi potrebami stáva relatívne vychovaným alebo vzdelaným. Reedukácia - /prevýchova/ - súhrn špeciálnych aktivít zameraných na rozvoj nevyvinutých funkcií alebo na úpravu porušených /nehybnosť, sluch, zrak/. Kompenzácia – aktivity zamerané na vyrovnanie alebo nahradenie zníženého výkonu orgánu či funkcie úpravou ale bo zvýšením činnosti iných orgánov, funkcií /aj kompenzácia obsahu vzdelávania/. Korekcia – aktivity zamerané na nápravu, úpravu alebo opravu chybnej funkcie, orgánu alebo správania sa.
Výchovná rehabilitácia:
súhrn špeciálno-pedagogických aktivít zameraných na socializáciu jedinca spôsobuje pozitívne zmeny v stave vychovanosti a vzdelanosti podporuje terapeutické aktivity má psychoterapeutické poslanie
Komplexná rehabilitácia – súhrn multidisciplinárnych aktivít zameraných na zmiernenie, predchádzanie alebo odstraňovanie nepriaznivých dôsledkov postihnutia v prospech optimálnej socializácie.
Formy komplexnej rehabilitácie:
Liečená rehabilitácia - farmakoterapia, chirurgická terapia, podporná liečba, vodoliečba... Výchovná rehabilitácia – špeciálna edukácia, reedukácia, korekcia, stimulácia Sociálna rehabilitácia – psychoterapia, kompenzačná pomoc, ekonomické zabezpečenie, právna pomoc, spoločenská – osvetová... Pracovná rehabilitácia – ergoterapia, profesionálna orientácia, profesionálna príprava, podporované zamestnanie
Špeciálno-pedagogická diagnostika
zaoberá sa získavaním poznatkov o postihnutom
Cieľ špeciálno-pedagogickej diagnostiky:
vymedzenie konkrétneho charakteru postihnutia či narušenia prognóza možností vychovanosti a vychovávateľnosti, vzdelanosti a vzdelávateľnosti
Vymedzenie pojmu ŠPD ako vednej disciplíny:
systém poznatkov, zameraných na možnosti a prostriedky poznávania individuálnych osobitostí postihnutého jedinca, na odhaľovanie podstatných, súvislostí, ktoré sú príčinou týchto osobitostí. Súčasne tvoria východisko pri individalizovanom programe špec. pedagogického pôsobenia na diagnostikovaného jedinca, ktorý má optimalizovať jeho vývin a uplatnenie sa v živote.
Diagnostika – diagnóza /to nie je cieľ!/ Diagnostika – diagnóza – prognóza ... stanovenie ďalších postupov a možností Diagnostický proces /priebeh/: neúplnýna základe manifestovaných znakov a vlastností vytýčenie cieľov verifikácia hypotézy formulácia ŠP diagnózy vyvodenie a formulovanie záverov pre prácu s post. ďalšie overovania diagnózy doplňujúcimi hypotézami
Metódy ŠP diagnostiky:
Diagnostická metóda – spôsob rozpoznávania individuálne podmienených podstatných znakov a vlastností postihnutého, na základe ktorých možno formulovať diagnózu.
Metodika – konkrétny spôsob /Woodkochov čítací test, Raven test, IQ testy, testy školskej zrelosti.../ Technika – spôsob použitia pomôcky prostredníctvom ktorej sa daná metodika aplikuje
Vlastnosti metód ŠPD:
Reliabilita – spoľahlivosť Validita – platnosť, vhodnosť
Delenie metód ŠPD:
1. Podľa toho, čo sledujú, zamerané na úroveň:
vedomostí vývinu reči správania výsledkov činnosti motoriky lateralitu /pravostranová vyhranenosť/ funkčnosť senzorických orgánov úroveň zručností a návykov
2. Podľa toho, ako zisťujú:
pozorovanie exploračné /dotazník, rozhovor, riadený rozhovor/ diagnostické skúšanie /ústne, písomné, praktické/ testy /motoriky, didaktické, laterality.../ orientačné skúšky zmyslových orgánov rozbor výsledkov činnosti kazuistika prístrojové metódy
3. Podľa toho, na čo sa zameriavajú:
výkonové funkčné
4. Podľa zamerania:
priame /na jedinca/ nepriame /na súvisiace údaje/
5. Podľa spôsobu hodnotenia údajov:
výkon sa prirovná k norme kriteriálne – výkon sa prirovná k očakávaným vopred určeným kritériám