8/ SOCIÁLNE POSTOJE

Postoj - väčšinou sa vymedzuje ako relatívne ustálená tendencia (pohotovosť) charakteristickým spôsobom reagovať na určité podnety. Postoj je v priebehu života relatívne ustálený systém pozitívnych alebo negatívnych hodnotení istých podnetov, javov, situácií, osôb a pod. Ide teda o „predispozíciu“ myslieť, konať, cítiť vo vzťahu k predmetu postoja, ktorým môžu byť predmety, javy, situácie, ako aj samotný jedinec.

Zložky postoja

  • 1. kognitívna /poznávacia/ = informácie a z nich vyplývajúce súdy týkajúce sa predmetu postoja
  • 2. konatívna = tendencia konať urč3. itým spôsobom voč4. i predmetu postoja
  • 5. emotívna /citová/ = ide o city, ktoré jedinec prechováva voč6. i predmetu postoja

Znaky postoja

  • 1. polarita postoja = postoj môže byť k predmetu kladný - záporný - indiferentný
  • 2. intenzita postoja /sila postoja/ = teda č3. i je objekt ne/sympatický a pod.
  • 4. konzistencia postoja = predstavuje súdržnosť jednotlivých zložiek
  • 5. konsonancia postoja = súdržnosť jednotl.postojov
  • 6. extrémnosť postoja = ide o mimoriadnosť postoja

Vznik a utváranie postojov

Postoje ako také nie sú vrodené, ale utvárajú sa počas jeho života. Je to proces zložitý, ktorý je ovplyvňovaný celým radom vonkajších i vnútorných činiteľov. Ide o proces učenia, pričom v ontogenéze čím ďalej, tým viac zohrávajú významnú úlohu práve vlastné skúsenosti. Všeobecne sa za významný činiteľ vytvárania postojov pokladajú potreby. V procese uspokojovania potrieb sa formujú postoje, ktoré majú rôzny charakter. Tie objekty, ktoré uspokoja naše potreby nás nútia si vytvoriť kladný vzťah; opačne vniká vzťah záporný.

Mechanizmy utvárania postojov

  • 1. mechanizmus napodobňovania = dieťa si vytvára postoje napodobňovaním, hlavne č2. lenov rodiny
  • 3. mechanizmus identifikácie = č4. lovek sa identifikuje so živými i neživými vzormi;

Pri napodobňovaní sa napodobňujú vonkajšie charakteristiky modelu; pri identifikácii sa jedná o vnútornú charakteristiku osoby, s ktorou sa identifikujeme.

  • 5. mechanizmus - nové informácie = ide o oboznámenie iných s tým, aký je obsah postoja, ktorý sa požaduje alebo odmieta
  • 6. mechanizmus - vynútená úprava správania

Zmeny postojov

Všeobecne platí, že zmena postojov je najúčinnejšia vtedy, keď osoby môžu nadobudnúť postoje samostatne. /tým vlastne pochopí čo a prečo má niečo urobiť/ Platí, že postoj má tendenciu rýchlo sa fixovať.

Sociálne postoje sa menia predovšetkým vtedy keď:

-

  • č- lovek získava nové informácie o danom postoji
  • skupina /spoloč- nosť/ naň ho vyvoláva tlak k zmene
  • zmena sa vynúti pomocou poskytnutia resp. odmietnutia istých výhod

Zmeny môžu byť :

1.kongruetné = smer zmeny je rovnakého znamienka / + - +/ 2.inkongruetné = znamienko sa mení / + - -/

Metódy zmeny postojov

  • 1. disonancia = podávanie protiargumentov proti danému postoju
  • 2. konfrontácia = porovnávame argumenty podporujúce postoj s protiargumentami
  • 3. diskusia = obe strany argumentujú svoj postoj
  • 4. vynútená úprava správania = prinúti sa k č5. innosti a následne sa zmení postoj

Niekedy dochádza k „bumerangovému efektu“ - ak jedinec má k niečomu veľmi intenzívny vzťah a je nútený tento vzťah zmeniť, dochádza k tomu, že sa u neho ešte viac prehĺbuje.