Etapy rozvoja
3 etapy:
Taxonomická sociálna psychológia - 40 - 50 roky
zameraná na opis premenných ovplyvňujúcich reakcie jednotlivcov základným pojmom je objekt - sociálny nesociálny vplyv sociálnych stimulov na myslenie, i na celú osobnosť
Diferenciálna sociálna psychológia - 50 - 60 roky
vychádza z existencie diferencií rôznych kritérií, ktoré ovplyvňujú reakcie človeka vzhľadom na iného človeka
Systémová sociálna psychológia
k faktoru subjekt - objekt pristupuje faktor činnosti
I. fáza 50-60 roky
rozmach americkej sociálnej psychológie dobré základy v existujúcej úrovni poznatkov dostatočné vybavenie personálne priaznivé ekonomické a spoločenské podmienky vzniklo viac teórií realizovalo sa množstvo praktických expertíz došlo k prílivu odborníkov z Európy veda sa mohla rozvíjať bez významnejších zásahov t.z. obdobie americkej sociálnej psychológie
II. fáza 70 roky až po súčasnosť
otvorená konfrontácia s európskou sociálnou psychológiou, najmä Francúzsko, Nemecko, Británia ZSSR a krajiny “Východu “ na báze marxistickej filozofie výrazne pod ideologickou kontrolou vyžadovalo sa podriadenie vedy politike
SÚČASNOSŤ - základný vedecký problém
je určenie špecifických znakov charakteristika sociálnej psychológie v porovnaní s minulou alebo predchádzajúcou sociálnou psychológiou vedecký charakter sociálnej psychológie - rozvoj experimentu (predchádzajúca sociálna psychológia bola neexperimentálna)
Donald T. CAMPBEL ( 1980)
experiment chápe ako prostriedok potvrdenia kauzálnych hypotéz
Vychádza z dvoch myšlienok:
- 1. Zdravý rozum je dôležitým komponentom kvalitatívnych metód
- 2. Kvantitatívne metódy je potrebné v sociálno - psychologických výskumoch dopĺňať nevyhnutne - kvalitatívnymi metódami
Výskumy:
etnocentrizmu psychologické analýzy kultúrno - antropologických špecifík v Amerike, Afrike výskum medziskupinových konfliktov
Dobrý experiment musí rešpektovať, obsahovať znaky vnútornej a vonkajšej ralidity a mal by:
vyjadriť časovú následnosť citlivo poukázať na vzájomné vzťahy - príčiny a efektu vylúčiť možnosť vplyvu tretích premenných, ktoré by vplývali na vzťah medzi príčinou a efektom vylúčiť alternatívne hypotézy
Pre zabezpečenie verifikácie (overenie, potvrdenie) faktov - je najlepšia samotná prax - vystupuje:
a. konzument vedy - jej poznatkov b. kritérium úspešnosti vedy c. verifikátor poznatkov