/p>
1. Vznik a rozvoj sociálnej psychológie
2. Predmet sociálnej psychológie
3. Využitie sociálnej psychológie vo výchove a vzdelávaní
Zdrojom vzniku sociálnej psychológie boli:
psychológia národov psychológia más teória inštinktov
Výskumy zamerané na problémy sociálnej facilitácie = do akej miery je výkon človeka ovplyvnený už samotnou prítomnosťou iných ľudí
všetky psychologické javy sú viac
menej podmienené sociálne = sociálna psychológia môže svoje pôsobenie až neúmerne rozširovať
Sociálna psychológia skúma:
masové psychologické a sociálne javy i procesy jednotlivca v interakcii rôznych spoločenských zoskupení a jeho postavenia v nich
Základné teoretické problémy
- 1. skupinová činnosť
- 2. problémy osobnosti v sociálnej psychológii
- 3. problémy styku v sociálnej psychológii
- 4. psychológia spoločenských skupín
PREDMET SOCIÁLNEJ PSYCHOLÓGIE
zákonitosti vplyvu spoločenskej determinácie na povahu psychiky a vedomia, spoločensko - historický charakter psychiky a vedomia a z toho vyplývajúce zákonitosti regulačnej funkcie psychiky a vedomia v sociálnej činnosti a sociálnych vzťahoch ľudí v rámci rôznych spoločenstiev.
Sociálna psychológia
skúma, analyzuje a triedi zákonitosti utvárania, správania a regulácie osobnosti, a to v dôsledku pôsobenia spoločenských podmienok
Žiak v interakcii sociálneho prostredia a výchovy
Žiak
pripravený aktívne a pozitívne prijímať výchovné podnety učiteľa
Kategórie, ktoré tvoria základ každej sociálno - psychologickej analýzy
a, celistvosť b, autoregulácia c, činnosť
Socializácia ľudského jedinca:
proces prostredníctvom ktorého sa individuum postupne začleňuje do spoločnosti
- 1. ako pôsobí sociálne ( školské a mimoškolské ) prostredie na žiaka
- 2. ako žiak prostredníctvom sociálnej činnosti, individuálnej aktivity pôsobí na prostredie, ako sa v ňom správa
Základné formy sociálneho učenia
a, napodobňovanie - imitácia b, stotožňovanie - identifikácia c, preberanie úloh
Sociálne poznávanie žiakov:
( sociálna percepcia) osobne výberový ráz poznania uplatňovanie egocentrického aspektu tendencia koncentrovať poznávané javy do systémov Výsledkom medziľudského styku a sociálneho poznávania je utvorenie si
DOJMU O ŽIAKOCH
hovoríme o zmene poznania, ktoré ju navodzujú a ovplyvňujú a, zmena informácií b, minulá skúsenosť c, vlastnosti osobnosti