/p>
VŠEOBECNÁ PSYCHOLÓGIA:
-psychológia: všeobecná, sociálna, osobnostná...... -psychológia= veda o človeku -vedy: 1. technické
- 2. prírodovedné
- 3. spoločensko-hoministické (vedy o človeku)
psycho/lógia : logos= veda psyché= duša -duša: nehmotná substancia, nositeľka života a duševného diania -psychika, psychické= duša, duševné
-úrovne psychiky : 1) PREŽÍVANIE:
-vnútorný svet človeka dostupný len jemu sebapoznávaním a sebauvedomovaním -city, emócie, snahy - túžby, obsahy (= vnemy, predstavy, myšlienky) -predmet prežívania: a) vonkajší svet b) stav organizmu c) stav mysle -nevedomé prežívanie: človek si ho neuvedomuje alebo si neuvedomuje príčinu a súvislosti -výsledkom prežívania sú zážitky : a) poznávacie (myšlienky, idey) b) citové (impresie)
2)SPRÁVANIE:
-odpoveď organizmu na zmeny v jeho okolí, nie je len mechanickou reakciou na aktuálny pôsobiaci podnet, ale je aj prejavom prispôsobenia sa organizmu, alebo osobnosti prítomným alebo budúcim podmienkam -správanie môže pozorovať iná osoba, alebo ho môže zaznamenať prístroj -kategórie správania : a) konanie : jednorazové (úkon, čin) alebo dlhodobé (činnosť) b) reč c) výraz (mimika, pantomimika)
-prežívanie a správanie zvyčajne tvoria jednotu
-psychologické procesy : city – emócie, pozornosť, fantázia – predstavy – pamäť , vnímanie – pocity , myslenie – reč , vôľa – snahy – motivácia
-psychológia je sústava vedeckých disciplín, kt. sa zaoberajú štúdiom psychiky a vedou o prežívaní a správaní živých bytostí (=etológia) -psychológ rieši problémy klientov -psychiater lieči pacientov -psychoterapeut -psychoanalytik -ergonóm zisťuje, kt. prístroje sú vhodné, napr. pre pilotov
ÚVOD DO VÝVINOVEJ PSYCHOLÓGIE:
vývoj je proces objavovania istých znakov, istých javov, proces ich rastu a postupnej zmeny, kt. vedú od jednoduchého k zložitejšiemu, od nedokonalého k dokonalejšiemu (vývoj spoločnosti, výrobku,...)
vývin obdobné procesy, kt. sa však odohrávajú s indivíduom na biologickej a psychickej rovine ( vývin reči u dieťaťa, kresliarske schopnosti....) -vývinové hľadisko: je teda prístup k štúdiu nejakého javu z pohľadu vývinu tohto javu -zmeny prebiehajú ako proces, dejú sa postupne, nepozorovane vývin psychiky je proces zmien v psychike, kt. sa uskutočňujú v čase a v ich dôsledku sa prežívania a správanie dostáva na kvalitatívnejšie vyššiu úroveň -podstatou vývinu je socializácia a individualizácia
-individualizácia: stávanie sa osobnosťou, nadobúdanie špecifických čŕt -socializácia : nastáva výchovou, neskôr sebavýchovou- prijímanie za svoje, zvnútorňovanie- poľudšťovanie človeka z biologickej bytosti, kt. závisí od uspokojovania základných biologických potrieb -socializácia + individualizácia= rozvoj a podpora, zánik a ústup, zmena vlastností -faktory, kt. podmieňujú rozvoj a podporu, zánik a ústup a zmenu vlastností: dedičnosť a prostredie -psychologické prostredie: súhrn všetkých podnetov, kt. na jedinca pôsobia od narodenia po smrť -senzitívne obdobia vývinu: maximálna alebo optimálna citlivosť voči podnetom z okolia, hoci ich pôsobenie pretrváva aj naďalej -imprinting: vpečatenie; učenie sa krátkodobým vystavením organizmu príslušným podnetovým situáciám v senzitívnom období
UČENIE:
1) v širšom zmysle 2) v užšom zmysle -učenie v širšom zmysle : nadobúdanie, obohacovanie individuálnych skúseností počas vývinu jedinca, kt. zároveň ovplyvňuje jeho správanie v styku s prostredím ( trvalejšie zmeny) -učenia v širšom slova zmysle sú schopné aj zvieratá -učenie v užšom zmysle: cieľavedomé a systematické nadobúdanie vedomostí, návykov, zručností, či foriem správania alebo osobnostných vlastností -relatívne permanentná zmena v správaní -schopný len človek
-druhy učenia: *habituácia (prispôsobenie sa podnetu) *asociačné učenie (používanie memotechnických pomôcok) *intelektuálne učenie (snaha o pochopenie problému) *motorické učenie (pohybové učenie) *mimovoľné učenie- učenie vzhľadom (neúmyselné; „osvietenie“-odrazu pochopiť) *imitačné (učenie napodobňovaním)
-krivka zabúdania a učenia :
ÚVOD DO PSYCHOLÓGIE OSOBNOSTI:
-osobnosť: sebaregulujúci systém individuálne jedinečne kombinovaných psychických charakteristík, kt. sa utvárajú individuálne jedinečne, v jednote dedičného a získaného, a kt. fungujú v systéme vonkajších (najmä sociálnych) vzťahov a konkrétneho jedinca
-psychologické vlastnosti, črty, schopnosti→ komplexnejšia kategória- typ:
typológie:
1) Hippokrates a Galenos:
-SANGVINIK: sangvus= krv -nestálosť, živosť, pohyblivosť, veselosť, optimista, striedanie a nestálosť citových vzplanutí
-CHOLERIK: cholé= žlč
- výbušná povaha, silné a náhle reakcie, netolerantný, neprispôsobivý, ťažko sa ovláda
-FLEGMATIK: phlegma= hlien -pokojná povaha, odstup, spoľahlivý, málo výrazný prejav emocií, nepodlieha náladám, racionálny aj v náročných situáciách
-MELANCHOLIK: melancholé= čierna žlč -uzavretý, nesmelý, smutná nálada, depresie, precitlivejší
2) C.G. Jung:
-INTROVERT: uzavretý človek, bohatý vnútorný život, menej komunikuje s okolím, nespoločenský
-EXTROVERT: veľmi spoločenský, ľahko nadväzuje kontakty, povrchný
3) Eysenck:
-NEUROTICIZMUS: pohotovosť reagovať neuroticky, úzkostne, nepokojne, neisto, labilne
-sangvinik: spoločenský, prístupný, hovorný, bezstarostný, nenútený, čulý, dobrý vodca -cholerik: nedotklivý, nepokojný, výbušný, útočný, impulzívny, optimista, aktívny -melancholik: úzkostlivý, rigidný, náladový, triezvy, rezervovaný, pesimista, nespoločenský, tichý -flegmatik: pasívny, obozretný, rozvážny, zmierlivý, ovláda sa, spolahlivý, vyrovnaný, pokojný
4) Spranger:
-6 foriem ľudskej individuality: teoretický, praktický, estetický, sociálny, mocenský, náboženský
ČRTY OSOBNOSTI: zistiteľné tendencie k akcii, umožňujú predvídať správanie a prežívanie človeka, kt. pripisujeme patričnú črtu -majú ráz trvalej charakteristiky -čím je daná črta výraznejšia, tým väčšmi a častejšie ovplyvňuje správanie alebo prežívanie
rozdiel medzi črtou (=vlastnosťou) a stavom: črta je dlhodobá, stav krátkodobý (momentálny)
SCHOPNOSTI: osobnostné predpoklady na vykonávanie určitej činnosti, kt. tejto činnosti zodpovedajú a zaručujú jej úspešnú realizáciu -pre náš výkon v ktorejkoľvek činnosti existuje náš osobnostný strop, t.j. úroveň, kt. ešte môžeme dosiahnuť pri optimálnych podmienkach a pri našom stálom záujme a vytrvalosti v zdokonaľovaní sa
-klasifikácia schopností:
Inteligencia:
vyjadruje určitú všeobecnú schopnosť, kt. je podkladom pre primerané prispôsobenie sa situácii, najmä novej, kde nevystačíme so skúsenosťou
tvorivosť= tvorivé prispôsobenie sa , vynachádzavosť
nadanie=talent; súhrn úloh či schopností pre určitú činnosť -z vývinového hľadiska vzniká interakciou zrenia genetických vlôh s vývinovým podnecovaným ich rozvoja a uplatnením vplyvom prostredia -je to nie len predpoklad ale aj prejavená schopnosť
inteligencia: a) jediná schopnosť, faktor, kt. by podmieňoval iné špeciálne faktory, schopnosti -jednofaktorový model, tzv. g-faktor b) súbor, systém intelektových schopností, navzájom funkčne súvisiacich, kt. sa v jej štruktúre v nerovnakej miere vyskytujú, rozvíjajú a uplatňujú
-meranie inteligencie: vyšetrenie intelektových schopností -jedinec musí vyriešiť celý rad úloh, za kt. je bodovo ohodnotený -úlohy sú štandardizované, t.j.: všetkým sa podávajú rovnakým spôsobom a rovnakým spôsobom sa vyhodnocujú -na vyhodnotenie boli vypracované určité vekové normy (najčastejšie), na základe kt. možno o každom povedať, kt. vekovú normu spĺňa, t.j. aký je jeho mentálny vek, či zodpovedá fyzickému veku
IQ= mentálny ∕ fyzický vek x 100
Gausova krivka:
IQ do 20: idiocita od 20- 49: imbecilita od 50- 69: debilita od 70- 79: hraničné pásmo medzi rozumovou zaostalosťou a normou od 80- 89: podpriemerná- subnormná inteligencia od 90-109: priemerná inteligencia od 110-119: ľahký nadpriemer od 120-139: vysoko nadpriemerná inteligencia od 140 a viac: veľmi vysoká inteligencia- genialita
porucha intelektu= mentálne postihnutie= slabomyseľnosť= oligofrénia retardácia: =zaostávanie -vrodená porucha, kt. nastala počas vnútromaternicového vývinu alebo pri pôrode a má charakter trvalého, celoživotného handicapu (obmedzenia) -príčinou je často dedičnosť -narušené vnímanie, nedostatočná sebakritika
debilita: ľahká, stredne ťažká, ťažká -oslabená schopnosť narábať s abstraktnými pojmami, často úplne chýbajú; znížená chápavosť, zhoršený úsudok s neschopnosťou korekcie, ľahká ovplyvniteľnosť -vzdelávateľnosť, integrácia -znížená kapacita učenia, kompenzácia mechanickou pamäťou -niekedy je ťažké identifikovať v bežných situáciách -oneskorenie v detskom vývine -vyšetrenia vykonávať opakovane s väčším časovým odstupom na určenie stupňa zníženia intelektových schopností -pohybliví, neposední, spomalení, ťarbaví
imbecilita: vzdelávateľnosť obmedzená -slovné prejavy ochudobnené nielen o abstraktné pojmy, ale aj o menej bežné výrazy -poruchy vo výslovnosti, reč a chôdza sa oneskoruje o 3-4 roky -neobratní, nevedia čítať a písať -hygienické návyky a bežné úkony starostlivosti o seba si osvoja, zvládnu jednoduché činnosti -nesamostatní, v správaní často impulzívni
idiotia: chôdza a reč okolo 6.roku, prípadne neskôr -reč obsahuje len niekoľko slov, veľmi zlá artikulácia, niekedy len vydávajú len neartikulované zvuky -nedokážu zachovávať telesnú čistotu a hygienické návyky si osvojujú veľmi dlho -vyžadujú špeciálnu starostlivosť, bývajú umiestňovaní v ústavoch(väčšinou doživotne)
sociálna slabomyseľnosť: znížená úroveň intelektových schopností v dôsledku nedostatočného podnecovania (stimulácie) zo strany sociálneho prostredia -nejde o vrodenú poruchu
získané poruchy inteligencie: objavili sa v priebehu života, ako dôsledok úrazu, poškodenia mozgu alebo centrálneho nervového systému -deteriorácia intelektových schopností
demencia: postupný úbytok najmä intelektových a pamäťových schopností, ale tiež postupné narušenie sebaregulácie osobnosti
DYNAMIKA PSYCHIKY:
MOTIVÁCIA:
zdroje, príčiny, dôvody ľudského správania -motívy sa rozličnými spôsobmi kombinujú -určitý čin slúži často viacerým motívom súčasne-tomu hovoríme že je viacnásobne determinovaný
motivačné sily: motívy, pudy, potreby, záujmy, hodnoty, postoje
modely motivácie:
-homeostáza= rovnováha organizmu -model nedostatku: konanie je motivované pocitom prázdna, nedostatku, kt. musí byť zaplnený -model vybitia: k uspokojeniu dochádza pri vybití, uvoľnení nahromadeného napätia -potreba činnosti= nevyčerpateľná motivačná energia
konflikt: situácia, stav napätia, kt. vzniká vtedy, ak sa človek musí rozhodovať medzi: *dvoma súčasne pôsobiacimi pozitívnymi motívmi *dvoma súčasne pôsobiacimi negatívnymi motívmi *dvoma motívmi, z kt. má každý pozitívne aj negatívne pocity
motivačné vrstvy: každý motív, kt. nás k niečomu vedie sa nazýva motiv. vrstva -úplne hore vedomé motívy, nižšie nevedomé motívy
motivačné potreby: najvýznamnejšie motívy, kt. ovplyvňujú ľudské konanie -primárne fyziologické potreby: sú tie, kt. uspokojenie je nutné pre zachovanie jedinca, alebo rodu (sexuálna potreba, potreba kyslíka, zbaviť sa CO2, potreba vody, potravy, zmyslových podnetov, potreba laktácie (sania-kojenie), potreba vylučovania, vyhnúť sa bolesti, horúčave, chladu, poškodeniu....)
-sekundárne fyziologické potreby: vznikajú na základe návyku (alkohol, cigarety, drogy)
-primárne psychologické potreby: všetky potreby, kt. sa dajú zistiť u všetkých kultúr, sú to potreby združovania sa, autonómie, uznania, potreba brániť sa, poddávať sa, potreba ovládať, potreba hry, získavania vedomostí, smiechu, lásky, ochrany, agresie, starať sa o druhých)
POTREBY:
-podľa Cattela sú rozdelené do 5 tried:
a) POTREBA SEBAPRESADENIA:
-individualistické až sebecké obhajovanie vlastných záujmov, dravosť, súťaživosť, snaha o kariéru, o vyniknutie
b) POTREBA BEZPEČIA:
-prejavuje sa strachom z choroby, úrazu, vojny, finančnej neistoty....
c) POTREBA SPOLOČNOSTI:
-prejavuje sa vyhľadávaním spoloč. stykov, hovorčivosťou, záujmom o zábavu, o nadväzovanie a udržiavanie priateľstva
d) POTREBA AGRESIVITY:
-prejavuje sa slovnou, ale i skutočnou fyzickou agresivitou, trestaním
e) POTREBA STAROSTLIVOSTI O DRUHÝCH:
-prejaví sa, keď sme vystavení konfrontácii s utrpením, bezmocnosťou a slabosťou
Maslow: „ vo svojej podstate sme dobrí alebo neutrálni“
-Maslowowa hierarchia potrieb:
-fyz.potreby-85%:hlad, smäd, sex. pud.... 70% potreba bezpečia, cítiť sa chránený -psych. potreby- 50%:potreba prináležania, lásky, patriť niekam 40%: potreba ocenenia : niečo dosiahnuť, nezávislosti, sily ; potreba byť uznaný, sláva, status, dominantnosť, rešpekt -sebaaktualizácia: potreba uskutočniť svoj jedinečný potenciál
-len ak sú uspokojené fyz. potreby môžu byť uspokojené psych. potreby -ak sa podarí naplniť potrebu ocenenia, vzniká pocit sebadôvery, sebaocenenia -sebaocenenie záleží na rešpekte -človek cíti potrebu robiť to, čo ho baví -úroveň sebaaktualizácie- METAPOTREBY (potreba krásy, pravdy, dobroty, celostnosť, jedinečnosť, hravosť, sebestačnosť,....) = potreby bytia -ak človek po uspokojení potreby ocenenia nemá a potláča pocit potreby využitia potenciálu, stáva sa apatický, sebecký -Jonášov komplex: pocit, že človek niečo nezvládne -mystický zážitok: vrcholné prežívanie -sebaaktualizovaní ľudia: majú realistickú orientáciu, akceptujú seba, prírodu, svet a iných tak ako to je; sú spontánny -orientujú sa skôr na problém než na seba; okolo nich je atmosféra nestrannosti -potreba súkromia, sú autonómny a nezávislý -ľudí a veci hodnotia skôr sviežo ako stereotypne; majú tendencie k hlbokým intímnym vzťahom s niekoľkými zvlášť milujúcimi ľuďmi a menej k povrchným vzťahom s viacerými -majú demokratické hodnoty a postoje, nemiešajú prostriedky a ciele -majú skôr filozofický než hostilný zmysel pre humor -vysoko tvoriví, odporujú komformite (prispôsobenie sa) kultúre, prostredie skôr stranscedujú, než aby sa s ním iba vyrovnávali
-záujmy: zvláštny druh motiv. síl, potreby, kt. sa uspokojujú vykonávaním určitej činnosti, možno ich podnecovať, ale i znechutiť -postoje: odvodené motivačné predpoklady reagovať určitým spôsobom, s určitou intenzitou a v určitom smere na motivačne závažné podnety -sú stále a odolné voči vonkajším vplyvom -hodnotové orientácie: najvšeobecnejšie postoje, kt. určujú celý životný štýl človeka -človek si usporiadava hodnoty do určitého rebríčka a to ako hodnotová hierarchia vyzerá, ako korešponduje (je v zhode alebo si protirečí) so stupnicou hodnôt príznačnou pre spol. skupiny, v kt. človek žije, výrazne ovplyv. jeho spoloč. postavenie a osobné problémy
ZÁUJMY
Záujmy: zvláštny druh motivačných síl -potreby, ktoré sa uspokojujú vykonávaním určitej činnosti -možno ich podnecovať ale i znechutiť
Postoje: odvodené motivačné predpoklady reagovať určitým spôsobom, s určitou intenzitou a v určitom smere na motivačne závažné podnety -sú stále a odolné voči vonkajším vplyvom
Hodnotové orientácie: najvšeobecnejšie postoje, kt. určujú celý životný štýl človeka -človek si usporiadava hodnoty do určitého rebríčka a to ako hodnotová hierarchia vyzerá, ako korešponduje (je v zhode alebo si protirečí) so stupnicou hodnôt príznačnou pre spol. skupiny, v kt. človek žije, výrazne ovplyv. jeho spoloč. postavenie a osobné problémy
-Sprangerova osobnostná typológia:
-teoretický typ: cieľ- hľadanie pravdy hodnota- poznanie -praktický typ: cieľ- sebauchovanie hodnota- užitočnosť -estetický typ: cieľ- hľadanie harmónie hodnota- krása -sociálny typ: cieľ- konanie dobra hodnota- láska -politický typ: cieľ- ovládanie druhých hodnota- moc -náboženský typ: cieľ- sebapresahovanie hodnota- jednota
-Morris rozlíšil 3 zákl. zložky a nazval ich Cesty životom:
1)DIONÍZOVSKÁ (snaha o splnenie aktuálnych prianí) 2)PROMÉTEOVSKÁ (snaha o účinné vychádzanie so svetom) 3)BUDHISTICKÁ (snaha o ovládnutie seba samého)
Emócie : citom alebo emóciou nazývame prežívanie vzťahu človeka k veciam a javom okolitého sveta, k sebe samému, k svojmu konaniu, iným ľuďom
-city a emócie sa často zamieňajú; niektorí autori emóciami označujú tzv. nižšie city spojené s uspokojovaním primárnych fiziologických potrieb
City: považujú za emócie trvalejšie, spojené s vyššími potrebami, predovšetkým s ľudskými vzťahmi a hodnotami života a človeka -city má iba človek a iba človek je schopný empatie
FUNKCIE CITOV: 1) sú systémom signálov, pozitívnych alebo negatívnych 2) sú obohatením vnútorného sveta 3) sú krátkodobými alebo dlhodobými motívmi činnosti 4) majú regulujúcu funkciu
ZNAKY CITOV: 1) tvoria základ súvislostí prežívania 2) presahujú z vedomia do nevedomia a naopak 3) sú univerzálne 4) prejavujú sa bohatstvom kvalít 5) sú meniteľné a labilné
VLASTNOSTI CITOV: POLARITA: skutočnosť, že sa vytvárajú páry, kt. majú protikladné kvality
ODTIENKY: city medzi protikladnými pármi -city môžu odrážať vzťah nositeľa navonok al. dovnútra k sebe samému
AKTÍVNE (STENICKÉ) CITY: vedú k zvýšeniu aktivity -nadšenie, optimizmus
PASÍVNE (ASTENICKÉ): vedú k zníženiu aktivity -beznádej
AMBIVALENCIA: stav, keď človek prežíva súčasne dve polárne kvality
Afekty: emocionálny stav, kt. prebieha prudko a človeka úplne ovládne -vzniká náhle a trvá krátko -je sprevádzaný nápadnými vonkajšími prejavmi , pri niekt. dochádza k ustrnutiu -niekedy človek stratí nad sebou kontrolu- nezvládnutý afekt -strata kontroly je niekedy spojená až so stratou vedomia: patický afekt
Nálady: dlhotrvajúci stav približne rovnakého emocionálneho prežívania -patická nálada- dlhodobý chorobný ráz nálady -nálada: povznesená, skleslá, zlostná
Vyššie city: a)MORÁLNE -prežívanie morálnych činov, hodnôt, postojov b)ESTETICKÉ -prežívanie krásy c)INTELEKTUÁLNE -objavovanie a poznávanie nového, nachádzanie pravdy
kultivácia citového života: učiť sa ovládať svoje nálady a afekty, pestovať vyššie city
-Sprangerova osobnostná typológia:
-teoretický typ: cieľ- hľadanie pravdy hodnota- poznanie -praktický typ: cieľ- sebauchovanie hodnota- užitočnosť -estetický typ: cieľ- hľadanie harmónie hodnota- krása -sociálny typ: cieľ- konanie dobra hodnota- láska -politický typ: cieľ- ovládanie druhých hodnota- moc -náboženský typ: cieľ- sebapresahovanie hodnota- jednota
-Morris rozlíšil 3 zákl. zložky a nazval ich Cesty životom:
1)DIONÍZOVSKÁ (snaha o splnenie aktuálnych prianí) 2)PROMÉTEOVSKÁ (snaha o účinné vychádzanie so svetom) 3)BUDHISTICKÁ (snaha o ovládnutie seba samého)
DEFINÍCIA PSYCHIKY:
-podľa Štefanovičova -psychika človeka je svojou podstatou funkciou mozgu, jednotou objektívneho a subjektívneho, aktívnym obrazom objektívnych a skutočností, je dynamická a celistvá, spoločensky a vývinovo determinovaná
-psychika človeka je svojou podstatou funkciou mozgu= súvisí s mozgom -jednotou objektívneho a subjektívneho= to, čo vidím, čo cítim; každý má iný vnem, predchádzajúce skúsenosti, podľa kt. vníma svet -aktívnym obrazom objektívnych skutočností= pretváranie, vytvorenie iného vnemu, než keď bol videný -je dynamická a celistvá: mení sa v čase a je jeden nedeliteľný prvok -spoločensky determinovaná= samy sa vyvíjame, psychicky aj fyzicky
Myslenie- myšlienkové operácie:
a) analýza : rozobratie celku na menšie časti b) syntéza : poskladanie častí do celku c) dedukcia : odvodenie konkrétneho znaku z určitého javu na základe logiky d) indukcia : opak dedukcie; z konkrétneho znaku určím všeobecný jav e) zovšeobecňovanie : zovšeob. určeného spoločenského pravidla pre všetky prvky f) porovnávanie : hľadanie podobností a odlišností g) analógia : na základe vzťahu vytvorenie rovnakého vzťahu pre iný predmet (napr. slivkový alebo marhuľový koláč)
........................................ ........................................ ........................................ ...............................
AKTÍVNE POČÚVANIE: prikyvovanie, očný kontakt, mimika, hmkanie, ak je vhodné úsmev, hovorenie „fakt?, vážne?“, „počúvam ťa“, dotyk, „a čo sa stalo potom“, zopakovať posledné slová, pokojný tón
MEDIÁCIA: mediátor- človek, kt. môže vyriešiť spor medzi 2 inými ľuďmi -sprostredkovateľ medzi spornými stranami, tlmočník -fázy mediácie: príprava, úvod mediátora, rekonštrukcia sporu, definícia sporných bodov a spoločných záujmov, formovanie dohody, napĺňanie dohody
KONŠTRUKTÍVNA HÁDKA: definícia problému, bez emócií, požívanie „zdá sa mi, myslím si,...“ , vecná rovina, slušnosť, vyhýbanie sa nesprávnej formám komunikácií -neznamená vyriešenie sporu -ukončenie: „teraz o tom neviem debatovať, porozprávame sa neskôr“
ASERTIVITA: asertívny človek vie definovať o čo mu ide, nemá problém popísať ako vidí situáciu, nemá problém vyjadriť ako a čo prežíva, správa sa sebaisto a pokojne, ochotný pristúpiť na kompromis, nemá problém povedať nie (pokojne, rozvážne, bez vysvetľovania), nemá problém požiadať o láskavosť, vie začať a ukončiť rozhovor, bráni si svoje
AGRESIVITA: zasahovanie do cudzieho, slovná, fyzická, šikana; spôsobené napr. alkohol, schizofrénia,....
ALTRUIZMUS: vzdáva sa svojich práv v prospech iných; ide hlavne o: askéti, mnísi