/p>
ÚNAVA A VÝKONNOSŤ
Únava je jeden z najzákladnejších činiteľov znižovania výkonnosti. Je prirodzeným stavom ľudského organizmu, ktorý vzniká po dlhodobej alebo intenzívnej činnosti. Teórie únavy, ktoré vysvetľujú jej vznik a priebeh vychádzajú jednak zo zmien vo výkonných orgánoch človeka /humorálno-lokalistické teórie/, jednak zo zmien v centrálnom nervovom systéme.
Humorálno-lokalistické metódy Vidia príčinu únavy v otravných látkach /kyseliny – najmä k.mliečna/, ktoré sa hromadia v pracujúcich orgánoch. Ďalšou príčinou je úbytok energetických /cukor/ a iných potrebných látok /Ca, K, Fe/ v pracujúcich orgánoch a svaloch. Centrálno-nervové teórie Príčinu vzniku únavy vidia v zmenách centrálno-nervového systému. Základom týchto zmien je útlm, ktorý chráni organizmus pred vyčerpaním.
Únava negatívne vplýva na činnosť psychických procesov žiakov. Prejavuje sa najmä v znížení koncentrácie a stálosti pozornosti, v nesprávnom mechanickom zapamätávaní /ustupuje logická pamäť/, v nepresnej reprodukcii, v poruchách myslenia pri riešení problémov. Únava sa prejavuje aj v zmenách vo vzťahu k učiteľovi, k práci, k uvoľneniu disciplíny, v ľahostajnosti k vlastným chybám a vo zvýšenom napätí.
Stupne únavy: počiatočný; ľahký; stredný; ťažký; totálne vyčerpanie Druhy únavy: telesná; duševná
ORGANIZÁCIA PRÁCE A PSYCHOHYGIENA
Každá činnosť, ak má byť úspešná, vyžaduje primeranú organizáciu. Vo vzťahu k organizácii vlastnej práce učiteľa, tak vo vzťahu k organizácii učebnej práce žiaka platia isté zásady správnej organizácii činnosti: • do každej práce vnikať postupne • dodržiavať určitý rytmus práce • dodržiavať poriadok a systém, dôkladnosť a sústavnoť v práci • správne striedanie odpočinku a práce • kladný vzťah k práci a jej spoločenské ohodnotenie
Dôležité je rešpektovať výkonnostné krivky v priebehu dňa. Najväčšia výkonnosť: ráno, medzi 8.-9.hod. Od 9.hod. výkonnosť klesá – najväčší pokles okolo 10.hod., potom výkonnosť opäť stúpa do 11.hod. Najväčší pokles: medzi 12.-13.hod. Pracovný výkon ráno stúpa a kulminuje okolo 10.-11.hod./3.vyuč.hodina/.
Z uvedeného vyplýva, že predmety a úlohy vyžadujúce vyšší výkon a náročnejšiu prácu je potrebné zadávať v čase zvýšenej výkonnosti – ráno. Z psychologického hľadiska, za sebou nemajú nasledovať predmety rovnaké alebo podobné. Prácu treba organizovať tak, aby sa striedavo zaťažovala pamäť, myslenie apod. a aby sa súčasne zabezpečil odpočinok počas práce.
Práceschopnosť žiakov je nerovnomerná aj v priebehu týždňa. V prvý deň týždňa je v dôsledku adaptácie po 2 dňoch odpočinku výkonnosť znížená. Najvýkonnejšími dňami sú utorok, streda a štvrtok. Najnižšia výkonnosť je v piatok.
Dôležitou zásadou je aj rovnomerne zaťažovať žiakov. Nepriaznivo pôsobí nedostatočné zaťažovanie, prinízke požiadavky. Na druhej strane ani preťažovanie a privysoké nároky kladené na žiaka nepôsobia priaznivo na rozvoj jeho osobnosti. Prevenciou proti zaťažovaniu je primeraný výber učiva vzhľadom na vekové a zvláštnosti žiakov ako aj ich už získané vedomosti. /ZÁŤAŽ = interakcia medzi kladenými požiadavkami na žiaka a vlastnosťami, ktorými je vybavený na ich zvládnutie/.