/p>

PRÍČINY STRESOV:

Individuálne psychické • deštruktívne myšlienkové vzory /napr. je stále ťažšie vychovávať mládež/ • základový myšlienkový postoj – reaktívny /pocit bezmocnosti/ aktívny /dôvera, posilnenie/

• negatívne myslenie /pripomínanie si ťažkostí z minulosti/ • zmysel života /ak človek stráca zmysel – márnosť/ • deficitné stratégie /spôsoby stresu – drogy, alkohol, konzumácia jedla apod./ • negatívne hospodárenie s časom /treba zabezpečiť striedanie práce s odpočinkom/ Individuálne fyzické • pribúdajúci vek • nezdravý spôsob života Inštitucionálne • fyzikálne stresory /v škole – hluk, zima apod./ • nedostatky riadenia • vysoký počet žiakov v triede /konflikty so zlými žiakmi/ • narušená komunikácia, kooperácia s kolegami • slabé finančné ohodnotenie Spoločenské príčiny • funkcia rodiny v spoločnosti • vplyv masovokomunikačných prostriedkov • nízke ohodnotenie práce učiteľa

STRATÉGIE PREKONÁVANIA STRESU

• zmeniť emočné a pocitové vzorce • sebaisto sa vyrovnať s tlakom • urovnať si čo nás deprimuje • zvyšovať pracovnú kvalifikáciu • plánovanie času, práce • zlepšenie motivácie pre prácu • zlepšiť spoluprácu, komunikáciu v kolektíve • pozitívny životný postoj - orientácia na budúcnosť venovať sa zdraviu /pohyb, relax/

6/ PSYCHOHYGIENA V ŠKOLE /školská záťaž, únava a výkonnosť, organizácia školskej práce/.

Súčasná doba kladie čoraz väčšie nároky na psychiku človeka. Obrovský nárast informácií, vysoká životná úroveň, to všetko prispieva k tomu, že sa človek v podstate už od detstva ocitá v situáciách kladúcich vysoké požiadavky na jeho prispôsobivosť psychickú zdatnosť.

DUŠEVNÁ HYGIENA = systém vedecky prepracovaných pravidiel a rád slúžiacich k udržaniu, prehĺbeniu alebo znovuzískaniu duševnej rovnováhy, duševného zdravia. Ide o takú úpravu životných podmienok človeka, ktoré by u neho vyvolali pocit spokojnosti, osobného šťastia, fyzickej a psychickej zdatnosti a výkonnosti. Známy je vplyv duševnej hygieny na pracovný a školský výkon. Duševná hygiena má vplyv aj na medziľudské vzťahy. Človek s narušenou duševnou rovnováhou vnáša do vzťahov napätie, konflikty; je precitlivený a úzkostlivý. V neposlednom rade má duševná hygiena význam z hľadiska prevencie somatických alebo psychických ochorení. Duševne zdravý človek je voči chorobám odolnejší.

Z uvedeného je zjavné, že význam psychohygieny je ďaleko väčší než iba vo vzťahu k výkonnosti. Jej dôležitosť narastá v povolaniach, ktorých podstatou je práca s ľuďmi. Duševne nevyrovnaný učiteľ nedodržiavajúci zásady psychohygieny má nízky pracovný výkon, je rýchlo unavený a vytvára konfliktné vzťahy so žiakmi, kolegami i rodičmi žiakov.