Zameriavame sa na drogovú scénu špecifickú pre mládež, ktorá obvykle nemá nič spoločné so sídliskovými partiami. Mladí ľudia začínajú s užívaním stimulačných drog a často pri nich zostávajú. V zásade užívajú väčšinou amfetamíny (speed), halucinogény (LSD, halucinogénne huby) a extázu, menej kokaín. Neskorší nástup heroínu je zriedkavejší a azda aj menej podchytený. Zdá sa, že vyrastá už tretia drogová generácia. Táto drogová generácia sa vyznačuje dobrým finančným zabezpečením, vysokou sociálnou integráciou a slobodným trávením voľného času, v dôsledku čoho je ťažko zaregistrovateľná. Zaujímavé je pozorovanie, že postihnutí z krajín bývalého východného bloku často pochádzajú z dobre situovaných rodín, pričom generácia ich rodičov predstavuje prispôsobivých ľudí, čo sa dokázali po revolúcii rýchlo presadiť a teraz patria do vrstvy stredných a vyšších úradníkov.
KEĎ SA ZÁBAVA STÁVA SKUTOČNOSŤOU
V tejto drogovej generácii pri konzumácii ide predovšetkým o zabavenie, o nič iné. Mladí ľudia pritom posilňujú dogmu súčasnej spoločnosti – požadovanie nadmerných výkonov a nedostatok organizovaného voľného času. Pritom však zábava sa stáva povinnosťou – život musí byť jedinečným potešením, človek musí byť na tom dobre. Protidrogové ustanovizne nie sú na túto novú klientelu ešte dostatočne pripravené.
VEKOVÁ ŠTRUKTÚRA DROGOVO ZÁVISLÝCH
Okrem toho treba zohľadniť aj vekovú štruktúru drogovo závislých. Najväčšie ohrozenie návykovými prostriedkami sa zistilo u mladých ľudí vekovej skupiny od 12 do 18 rokov. Etapa mladosti ako dynamický úsek vývoja je špecifický vhodný čas pre vznik závislostného správania. Keďže nelegalizované drogy dosahujú na rozdiel od alkoholu podstatne rýchlejší účinok a predstavujú omnoho väčší potenciál závislosti, podstatne rýchlejšie tu dochádza aj k závislostnému správaniu, spojenému s psychickou a somatickou závislosťou. To znamená, že u postihnutých môže zjavná drogová závislosť vznikať už vo veku od 15 do 17 rokov. Je to obdobie úniku spod detailnej rodičovskej kontroly, obdobie dokazovania vlastnej nezávislosti (i paradoxne: totálnou závislosťou). Špecifické znaky tejto vekovej skupiny – takmer žiadna schopnosť trpieť, malá schopnosť spolupráce, obmedzená sloboda rozhodovania a ešte menej vyzretá motivácia – sťažujú poskytovanie pomoci. Ukazuje sa teda, že užívanie drog sa v našej spoločnosti považuje prevažne za problém mladistvých. Vo verejnom živote sa obdobie javí ako problémová a krízová vývojová etapa. Konštatuje to i veda. Nedostatok miest na vzdelávanie, nezamestnanosť mladých a nebezpečenstvo narastania nápadného správania v škole i vo voľnom čase vrátane užívania drog a kriminality bývajú veľmi častou témou.
ZLOŽITÁ ŽIVOTNÁ ETAPA
Mladosť je – voľne povedané – etapa rozsiahlych zmien. Môže sa označiť ako obdobie prechodu s urýchleným a rýchlo prebiehajúcim procesom vývoja, charakterizovaným množstvom najrozmanitejších zmien odohrávajúcich sa v kognitívnej, sociálnej a psychickej oblasti, sprevádzaných celým komplexom nazanedbateľných a výrazných telesných zmien. Kombinuje sa aj s novými fyzickými skúsenosťami, ktoré možno vnímať i ako mätúce, pričom však zároveň vedú k novým poznatkom. Cesta z detstva ovplyvňovaného cudzími rozhodnutiami k svojprávnej dospelosti je ťažká. Mladistvý sa musí vyrovnať s veľkými požiadavkami, ako sú:
- telesné a spoločenské zmeny
- odchood z rodičovského domu a vybudovanie vlastného životného zázemia
- nové spoločenské zodpovednosti
- neistota v zamestnaní a požiadavky kladené na človeka
- vytvorenie vlastného systému hodnôt a pravidiel
JEDNORAZOVÝ ŽIVOTNÝ VÝKON PLNÝ NEBEZPEČENSTIEV
Uvedené úlohy zvládajú mladí ľudia v priebehu štyroch až piatich rokov. Je to taký veľký výkon, aký nebude treba už nikdy v živote podať v takom krátkom čase. V žiadnej etape ľudského vývoja sa však zvedavosť na nepoznané a radosť z experimentov, potreba hraničných skúseností a vnútorné formulovanie otázok o hodnotách a pravidlách neprejavujú až tak silno ako v mladosti. Práve preto sa aj v tejto etape mladistvého vývoja čoraz častejšie stretáme s užívaním omamných prostriedkov. Ak ide o epizódu v detskom alebo mladistvom procese vývoja, môže dané správanie predstavovať jednu z viacerých možných reakcií na požiadavky okolia. Keď je dostatok faktorov podporujúcich plnohodnotný život bez návykových prostriedkov, môžu sa presadiť iné formy správania. Vo väčšej skupine mladistvých sa konzumácia omamných prostriedkov môže stať výraznou zložkou požadovaného skupinového správania.