Druhy interakcií

  • koexistencia
  • koordinácia
  • kooperácia
  • prosociálna interakcia

Koexistencia:

  • neide ešte o spoločnú činnosť
  • to, čo jedincov spája je ich vzájomná registrácia, vedia o sebe, komunikujú navzájom priamou činnosťou
  • pre priaznivý priebeh je príznačná tolerancia
  • jedinci pôsobia samostatne, ale s určitým ohľadom na druhého
  • vyhýbajú sa rivalitným spôsobom interakcii a preferujú rešpektujúce postupy

Koordinácia:

  • jedinci jednajú samostatne, každý sa riadi svojimi vlastnými postupmi činností, ktoré však navzájom zlaďujú

Kooperácia:

= spolupráca

  • najvyššia forma medziľudskej súčinnosti za účelom dosiahnuť cieľ čo najefektívnejšie
  • účastníci si navzájom pomáhajú, dopĺňajú sa svojimi činnosťami
Nakonečný: „Môžu existovať aj bez vzájomnej hlbšej citovej angažovanosti, musia však veriť jeden druhému.“ (napr. kooperatívne pracovné vzťahy)

Prosociálna interakcia:

  • nezištné konanie v prospech druhej osoby (altruizmus)
  • spojené s aj vlastnou obetou na pomoc druhej osobe, alebo nejakej skupinke (rodina, národ)
  • prosociálny jedinec neočakáva ani odmenu ani pochvalu

Iné druhy interakcií

Homans:

Trhová interakcia

  • fungovanie medziľudských vzťahov, ktoré vychádzajú z aplikácie princípov učenia na sociálne správanie
  • ide o vzájomnú výmenu hodnôt
  • uplatňuje sa tendencia k maximálnemu zisku

Špecifické druhy interakcií

Rivalita

Súperenie:

  • presadenie svojho názoru, myšlienky, postupu voči jedincovi, s ktorým sme v interakcii
  • vzťah typu „JA“ alebo „TY“
  • ide o také interakcie, do ktorých vstupujú dvaja, alebo viacerí jedinci (event. skupiny), ktorí chcú dosiahnuť ten istý objekt
  • povaha objektu môže byť rôzna, od snahy získať predmety po prejavy priazne či povýšenia
  • zisk jedného s partnerov znamená zároveň stratu pre toho druhého

Súťaženie:

  • je jeden z kooperatívnych postupov
  • pôsobí pozitívne na zvýšenie výkonu jedinca i celej skupiny
  • hodnotový systém, ktorý reguluje súťaživé interakcie, vylučuje vzájomné kladenie prekážok, provokovanie, útoky, ťaženie zo súperových ťažkostí a pod. (typické pre rivalitu)

Rozdiel medzi súperením a súťažením:

  • pri súperení ide o vedomé kladenie prekážok
  • pri súťažení môžu dosiahnuť hlavný cieľ všetci účastníci súťaže

Konflikt:

  • prežívanie interakcie ako nesúlad, nepochopenie medzi jedincom a ostatnými účastníkmi interakcie
  • má rôzne prejavy
  • nemusí mať vždy charakter zrážky, stretu v zmysle úplného protikladu
  • môže ísť aj o vyhrotené presadzovanie, príp. agresiu
  • môže ísť aj o disharmóniu vo vzťahu jedinec – prostredie
Je potrebné rozlišovať medzi pojmami konflikt – konfliktné správanie. Konflikt je subjektívny stav reality.

  • napr. požiadavky na dieťa sú objektívne vyššie ako môže splniť
Konfliktné správanie sú prejavy jedinca, ktorý sa ocitá v konfliktnej situácii.

  • vnútorný konflikt je závislý od toho ako odráža konfliktnú situáciu subjekt
  • jedinec môže napríklad odrážať požiadavky prostredia ako nadmerné, neznesiteľné a pod., ale objektívne to tak nie je

Úrovne konfliktov

  • 1. intrapersonálne k.- vnútorné k. v zmysle vnútorného konfliktu jednej osoby
  • 2. interpersonálne k.- konflikty medzi dvoma alebo viacerými osobami
  • 3. intraskupinové k.- konflikty vo vnútri skupiny, najčastejšie prebiehajúce na úrovni
jedinec – skupina

  • 4. interskupinové k.- konflikty medzi skupinami

Řezáč rozlišuje tieto typy konfliktov:

Vnútorný konflikt:

  • stretnutie dvoch či viacerých protichodných tendencií (motívov, potrieb a pod.) usmerňujúcich správanie a konanie človeka

Rozhodovacie konflikty:

  • sú názorným príkladom vnútorných konfliktov
  • pri nich sa stretávajú rôzne varianty riešenia nejakej situácie
  • možno riešiť tri prípady: - stretnutie dvoch záporných tendencií (voľba medzi dvoma
nepríjemnými činnosťami)

  • stretnutie dvoch kladných tendencií
  • stretnutie kladnej a zápornej tendencie (rozhodovanie pri
voľbe cieľa, ktorý má aj kladné aj záporné rysy)

Vonkajší konflikt:

  • char. rozporom medzi požiadavkami, ktoré prichádzajú z vonkajšieho prostredia a nemožno im vyhovieť buď preto, že sa navzájom vylučujú, alebo sú nesplniteľné

Vnútorne – vonkajší konflikt:

  • nastáva v situácii rozporu medzi vonkajšími požiadavkami na správanie či konanie človeka a vnútornými tendenciami jedinca správať sa určitým spôsobom
  • ak nie sú tieto situácie riešené, dochádza k sumácii konfliktov, čo má nepriaznivý vplyv na psychickú kondíciu jedinca a na jeho schopnosť riešiť náročnejšie životné situácie

V konfliktnom správaní sa uplatňujú dva základné postupy obrana a útok, resp. obranná a útočná agresia, t.j. snaha poškodiť druhého, často spojená s nepriateľstvom či nenávisťou. Obrana slúži na odrážanie útoku partnera a k príprave vlastného útoku.