Thomas Hobbes (1558-1679) – Teória spoločenskej zmluvy Sloboda ľudská – má určité hranice Úsilie o sebazáchovu – potreba zabezpečiť rozumný súlad, trvalý mierový stav
Spoločenská zmluva: ľudia podriadia svoju prirodzenú slobodu silnej suverénnej moci (štát), ktorá prostredníctvom práva môže garantovať pokoj, poriadok, mierové spolužitie spoluobčanov.
Imanuel Kant:
Slobodu nerozumie ako ľubovôľu, či svojvôľu jednotlivca Človek je mravná bytosť s rozumom a vôľou Sloboda sebaregulujúca autonómia, schopnosť daná každému človeku, sám nezávisle od príkazov iných, určiť si pravidlá svojho konania. V ľuďoch je aj náchylnosť k zlu – ľudia si môžu vzájomne škodiť, ničiť svoju slobodu, ohrozovať sa.
Nevyhnutnosť:
vzájomné ohraničenie slobody jednotlivca Regulovať konanie ľudí: všeobecne platnými pre všetkých rovnako záväznými pravidlami
Štát Štát – hierarchicky usporiadaný, suverény mocensko - riadiaci systém , ktorý sa skladá z ľudí, inštitúcií, orgánov a ktorý prostredníctvom práva riadi danú spoločnosť. Je charakterizovaný znakmi:
štátna moc suverenita územná organizácia obyvateľstva štátne občianstvo
personálna základňa systému štátnych orgánov a inštitúcií (SŠO a I), tvorí osobitná kategória ľudí ktorá sa zaoberá výkonom štátnej, riadiacej činnosti. materiálna základňa SŠO a I, tvorí osobitná kategória štátnych orgánov a spoločenských inštitúcií.
SŠO a I tvorí:
zákonodarné orgány orgány štátnej správy súdy prokuratúra polícia armáda štátne inštitúcie
Verejná moc:
určuje správanie ľudí a (alebo) obmedzuje prirodzenú slobodu reprezentuje skupinu ku ktorej spoločnosť aj jednotlivci patria Štát – najvýznamnejšia verejná autorita
Dôvod existencie štátu:
prirodzená nevyhnutnosť života v spoločnosti spravovanej verejnou mocou členovia spoločenstva postupujú verejnej autorite časť svojej prirodzenej slobody
Odovzdanie slobody na verejnú moc:
násilie alebo dobrovoľným postúpením (časť prirodzenej slobody jednotlivca verejnej autorite), na základe spoločenskej zmluvy.
Demokratický postup a rešpektovanie princípov medzinárodného práva medzinárodnej spolupráce a bezpečností výsledkom je ústava ( celý právny systém)
ÚSTAVA Z.č. 460/92Zb Je základný zákon spoločnosti ktorý upravuje práva a povinnosti verejnej (štátnej) moci, občanov štátu je vypovedateľná: ak je štátna moc nelegitímna alebo sa vykonáva v rozpore so zmluvou ( v rozpore s právom, ústavou a zákonmi)
Preambula I. hlava Základné ustanovenia II. hlava Základné práva a slobody III. hlava Hospodárstvo SR IV. hlava Územná samospráva V. hlava Zákonodarná moc VI. hlava Výkonná moc VII. hlava Súdna moc VIII. hlava Prokuratúra SR a verejný ochranca práv IX. hlava Prechodné a záverečné ustanovenia
II. hlava Základné práva a slobody I. oddiel všeobecné ustanovenia II. oddiel základné ľudské práva a slobody III. oddiel politické práva IV. oddiel práva národnostných menšín a etnických skupín V. oddiel hospodárske, sociálne a kultúrne práva VI. oddiel právo na ochranu životného prostredia a kultúrneho dedičstva VII. oddiel právo na súdnu a inú právnu ochranu VIII.oddiel spoločné ustanovenia k I. a II. Hlave
Základné ľudské práva a slobody sú:
neodňateľné nepremlčateľné nezrušiteľné
Právo Je to súhrn právnych noriem platných v určitom štáte. Je to normatívny systém za ktorým stojí štát.
Má špecifické znaky:
monizmus – v spoločnosti platí jediný právny systém záväzný pre celú spoločnosť štátne donútenie – v prípade ak dôjde k nerešpektovanie platného práva vzniká nutnosť uplatniť štátne donútenie prostredníctvom súdov, prokuratúry, polície a iných orgánov štátu. Zásah štátu proti tým, ktorí porušujú právo, sa musí uskutočňovať podľa zákona.
štátom stanovená alebo uznaná forma práva
Funkcie práva v spoločnosti:
prostriedok utvorenia a zabezpečenia: poriadku, súladu, stability spoločenských vzťahov
Ustanovuje relevantné vzory (správanie sa, toho čo má byť) Rieši určité situácie konštantným spôsobom Zvyšuje predvídateľnosť správania sa jednotlivých subjektov Umožňuje plánovať vlastné konanie Etabluje jednotlivé sféry pôsobenia individuálnych, kolektívnych a celospoločenských záujmom
Určuje ich hranice a zabezpečuje im stálosť Prostriedok- Neutralizácie konfliktov inštitucionalizuje mechanizmy riešenia konfliktov organizované donútenie dodržovania práva
Prostriedok zabezpečenia Ochrana dôležitých hodnôt spoločnosti hodnota ľudského života hodnota majetku hodnota bezpečnosti hodnota spravodlivosti hodnota slobody hodnota istoty hodnota slušnosti atď
Prostriedok zabezpečenia Integračnej funkcie spoločnosti súdržnosť prežitie rozvoj
Nástroj Socializácie potláča nežiadúce spôsoby konania podporuje a poskytuje ochranu subjektov vychováva jednotlivcov k sociálne únosnému spávaniu Prostriedok racionalizácie spoločenských vzťahov (procesov) vytvára komplex – vopred predvídateľných pravidiel správania umožňuje orientovať sa v budúcich situáciách prispieva k minimalizácií nevedomosti a rizík pri realizácií fixuje do: pamäti spoločnosti spoločenského vedomia
Sociálna kontrola: registruje porušenie správania, ktoré požadujú právne normy (sankcie) Prostriedok: Sociálne inžinierstvo aktívne formovanie spoločnosti za účelom dosiahnutia určitých sociálno-politických cieľov sociálna zmena prostredníctvom práva
Právne vedomie Súhrn právnych názorov a predstáv ľudí o práve. Má dve stránky: predstavy – o platnom práve. Platné právo musí byť poznané aby mohlo ovplyvňovať ľudské správanie a upravovať ho. názory – čo je a čo nie je spravodlivé. Ide tu o hodnotenie platného práva ako dobrého alebo zlého z hľadiska určitých záujmov či hodnôt. Dochádza tu k stotožneniu sa s požiadavkami, ktoré kladie na ľudské správanie platné právo, alebo sa názory na právo rozchádzajú s tým, čo stanovuje platné právo.
Tvorba práva Ústavou a zákonmi upravený postup štátnych orgánov a ostatných subjektov tvorby práva, ktorého cieľom je vznik, zmena alebo zánik právnych predpisov, alebo ich častí.
V SR majú právomoc rozhodovať o návrhoch na prijatie právnych predpisov:
NR SR
Občania SR v celoštátnom referende Vláda SR Ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy a iné orgány štátnej správy Obecné zastupiteľstvo Obyvatelia obce v miestnom referende Miestne orgány štátnej správy
Legislatívny proces – proces tvorby práva prebieha vo viacerých štádiách. Ak je výsledkom tohto procesu zákon – zákonodarný proces. Pramene práva
Rozoznávame:
právne normatívne akty (právne predpisy) – majú všeobecný charakter. Nevzťahujú sa na konkrétny prípad a konkrétne určené subjekty. Ich obsahom sú právne normy (zákony, vyhlášky, ...) právne obyčaje (nepísané právo) – systém určitých tradičných obyčají, ktoré sú považované za záväzné.
precedensy (sudcovské právo - judikatíva) – je individuálnym právnym aktom, ktorý rieši prípad doteraz právnymi normami neregulovaný a preto nadobúda normatívny význam (rozhodnutie štát. orgánov v konkrétnych – individuálnych prípadoch ktoré nie sú upravené právnymi normami nie sú v nich špecifikované) normatívne zmluvy – záväzné len pre istú skupinu právnych vzťahov sú vymedzené subjektom niekedy majú prednosť pred zákonom)
Systém práva usporiadanie právnych noriem do celku a jeho rozdelenie na jednotlivé časti. Jedna norma nesmie prikazovať či dovoľovať to, čo iná právna norma zakazuje. Pri hierarchickom usporiadaní právnych noriem na čele právneho systému je ústava.
Rozlišujeme – vnútroštátne právo medzinárodné právo právo európskych spoločenstiev Odvetvia práva: jednotlivé časti systému vnútroštátneho práva. Je súbor právnych noriem, vymedzený okruh právnych vzťahov : ústavné právo správne (administratívne) právo trestné právo finančné právo
občianske právo rodinné právo obchodné právo pracovné právo medzinárodné právo súkromné
Spoločenské hodnoty Východiská: vznik štátu určovanie správania pomocou právnych noriem hodnota ľudského života (hodnota „holého“ a neistého života ľudí prevyšuje hodnotou slobody) potreba sociálneho (spoločenského) života zabezpečenie iných spoločenských hodnôt tradične spojených so spoločenskou normatívov
spravodlivosť rovnosť slušnosť istota ďalšie hodnoty
systém hodnôt si vytvárajú všetky spoločnosti Rebríček hodnôt – hierarchické usporiadanie hodnôt v danej sústave
Hodnoty sa vyvíjajú Hodnoty prináležia do kultúry danej spoločnosti spoločné hodnoty členov spoločnosti upevňujú jej jednotu, súdržnosť a integritu
Najvýznamnejšie hodnoty: humanitné ideály a hodnoty ľudského života hodnoty každého človeka bez rozdielu miesta a života hodnota života človeka hodnota dôstojnosti človeka hodnota slobody človeka hodnota rovnosti človeka
medzinárodné pakty - garancie všeobecne uznaných hodnôt:
Všeobecná deklarácia ľudských práv (1948) Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (1966) Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (1966) usmerňuje správanie ľudí v mnohých vopred neurčených prípadoch určitého druhu